Le Fruit Des Demons► 6. časť

8. ledna 2017 v 14:51 | Perla |  Le Fruit Des Demons
Téma: The Originals/Teen Wolf
Postavy: Lydia Martin, Derek Hale, Kayleen, Klaus Mikaelson, Kol Mikaelson....
Obsah: Bar Le Fruit Des Demons.
Podnik, ktorý od svojho vznikú prekvitá, pretože jeho majiteľkou je upírka s jasnou víziou. Poraziť a zničiť Klausa Mikaelsona. Na to však potrebuje jedného dôležitého spojenca.
Kol Mikaelson, pôvodný, ktorý prišiel o lásku a tým aj o rodinu, sa nezastaví, kým jeho brat nebude trpieť rovnako ako trpí aj on. Avšak ako zničiť niekoho, kto nemá čo stratiť?
Lydia Martin, banshee, si len ťažko zvyká na normálny život bez väzenia, avšak aj bez Malie. Aby zahnala zlé sny, odchádza na vysokú preč od všetkých priateľov, vyrovnať sa s minulosťou. Čo ju tam len čaká, keď si bude na takom divnom mieste pripadať ako doma?
POZN: Poviedka naväzuje na poviedku LE FRUIT DES ANGES
Poznámka autora: Nové mesto a staré problémy. Snáď sa bude páčiť. :)



6. časť

Byt, ktorý som si našla síce nebol tak veľký, ako som pôvodne zamýšľala, stále mi však stačil na to, aby som sa vyspala a ráno sa vyparila do mesta. Teda, o mesiac už do školy, dalo by sa povedať. Ak nechcem, aby mama zistila, kde som sa až vybrala, budem si musieť nájsť prácu a začať si platiť svoje dlhy sama. Dovtedy ale vyžijem z toho, čo mám.
Noc bola celkom teplá, vetrík jemne pofukoval a prinášal aspoň trochu vzduchu do mojej spálne. Ja som však nebola schopná ani oka zažmúriť, pretože som sa bála, čo príde, keď zaspím. Nechcela som už čeliť tým snom, nechcela som čeliť tej bolesti a hlavne nie tomu pocitu, že mi niečo chýba.
Na to, že ma prenasledujú hlasy, som si zvykla. Fakt, že tentoraz sú ale hlasnejšie než obvykle bolo niečo nové, nežiaduce. Hovorili, kázali mi, aby som niekomu pomohla. Mala som niekoho zachrániť... ale ako? Netušila som, kto je Klaus a ani kedy som niekom takom počula, a predsa jedna spomienka na to meno vo mne vyvolávala zmes pocitov, polovicu takých, o ktorých som ani netušila, kde sa vo mne vzali. Bolo to normálne? Mohli sa moje banshee schopnosti dostať na iný level, že vnímam aj cudzích ľudí tak osobne? Čo ak sa z toho zbláznim?
Druhý deň v novom meste bol pre mňa vykúpenie. Po prvýkrát po dvoch mesiacoch sa mi nesnívalo nič, minimálne ja som si nič nepamätala. Bola som spokojná, ba čo viac, po dlhej dobe som sa na seba ráno v zrkadle usmiala. Došlo mi, že presne toto som potrebovala. Nechať svoj starý život v minulosti a vrhnúť sa naprieč budúcnosti. Bez spomienok, bez výčitiek... bez snov.
Po dlhom dni plného nákupov oblečenia, ktoré som potrebovala, som si vychutnala kávu a rozhodla sa trochu cvičiť. Po tom, ako som sa vrátila do Beacon Hills som poctivo pracovala na svojej kondičke, aby som vedela v správnej chvíli rýchlo utekať, keď som sa nenaučila bojovať. Derek ma totiž odmietol učiť, škoda len, že som až neskoro prišla na jeho pravý dôvod. Bol predsa dosť silný, aby ma ochránil, preto sa nebál, že nič neovládam, aj keď sa mi vždy snažil nahovoriť, že v pravej chvíli budem vedieť ako sa brániť. Samé blbosti.
Ako som robila kliky, niekto mi zaklopal na dvere. Prudko som vyskočila na nohy a s prižmúrenými očami počúvala, či niečo nehrozí. Veľa som toho ale nezistila a preto jedinou možnosťou bolo otvoriť dvere.
"Ahoj, Lydia," vydýchol brunet predo mnou a ja som nevedela, čo cítim skôr. Hnev alebo úľavu?
"Čo tu robíš?!" nakrčila som čelo a oprela sa o dvere. Neplánovala som ho pustiť dovnútra, minimálne nie hneď.
"Prosím ťa, daj mi šancu všetko vysvetliť," vydýchol. "Km budem môcť, poviem ti všetko," naše pohľady sa stretli. "Úplne všetko, ak to unesieš."
Neviem prečo, ale odrazu sa ma zmocnil pocit, že to, čo by som mala vedieť, ani vedieť nechcem. Alebo aspoň niekto nechcel, aby som vedela.
"Poď teda dnu, Derek," povzdychla som si a nechala ho, aby ma nasledoval dovnútra. Prešla som do kuchyne, ktorá bola spojená s obývačkou a ponúkla som mu teplú kávu, ktorú bez problémov prijal. Vyzeral, akoby strávil celý čas za volantom, takže toto moje gesto mu prišlo vhod.
"Adaptovala si sa rýchlo, ako vidím," zhodnotil pohľadom upretým na ešte nevybalené tašky.
"Radšej mi pekne od začiatku vysvetli, prečo si nepamätám dokopy nič, čo sa mi stalo, kým som bola v tom väzení a prečo si nedokážem spomenúť či so mnou bola Malia alebo nie," dožadovala som sa. Klamstiev už bolo dosť. Aspoň pre mňa určite.
Derek sa zhlboka nadýchol a chcel sa pustiť do vysvetľovania, ale niečo mu v tom bránilo. Nedostal zo seba ani slovo, čo bolo dosť čudné, nielen pre mňa, ale aj pre neho.
"Chceš byť ticho, Hale?" pozdvihla som obočie.
"Nie, ja..." sťažka si vydýchol. "Nechápem tomu, chcem ti to všetko vysvetliť, ale... nemôžem," hľadal správne slová, akoby ho aj toto vysvetlenie bolelo. Na chvíľu sa nad niečím zamyslel a potom len sám v tichosti zanadával.
"Nemôžem ti to povedať," priznal mi po chvíli, čo ma akosi neprekvapilo.
"Prečo som to len čakala?" povzdychla som si. "Vypadni odtiaľ," zašeptala som potichu a prešla k dverám.
"Nie, Lydia, takto to nie je!" vyskočil na nohy a nasledoval ma. "Chcem ti všetko povedať, naozaj chcem, ale..." oblizol si pery a v hlave hľadal správne slová. "My, upíri, máme špeciálne schopnosti, ktoré nám dovoľujú ovplyvňovať myšlienky obyčajných ľudí. Môžeme sa s nimi hrať, pozmeniť ich či úplne vymazať, chápeš?"
"Chceš mi povedať, že si mi vymazal spomienky?!" vytrieštila som na neho oči.
"Nie," pokrútil razantne hlavou. "nemohol by som to urobiť ani keby som chcel. Funguje to len na ľudí, ty si ale banshee. Len úplne prví upíri majú tú moc, aby ovplyvnili kohokoľvek. Aj mňa," vysvetlil a odrazu mi to všetko dávalo zmysel. Nemusel hovoriť viac, vedela som, koľko bije. Ak mi chce niečo vysvetliť a nemôže, je to jedine pre to, že ho k tomu donútil jeden z prvých upírov.
"To sa mi teda stalo? Uniesol ma prvý upír?"
"Nazývajú sa Pôvodný," opravil ma. "Neviem, ako to všetko obísť a tak ti nemôžem vysvetliť, čo presne sa v tom bare stalo..."
"Bare?" Hlas mi poskočil o oktávu vyššie. Toto rozhodne nevyzeralo dobre, aspoň nie pre mňa.
"Áno, nepamätáš si ani ten? Bola si barmanka a obsluhovala si nadprirodzené bytosti." Samotného Dereka prekvapilo, ako jednoducho mu slová vychádzali z úst.
Môj mozog začal pracovať na plné obrátky. Chcela som si vybaviť pult, poháre, kopec hlasov a smiech, no nič toho sa nestalo. Nedokázala som si spomenúť na nič z toho a aby to nestačilo, hlava ma začala bolieť, akoby mi mala každú chvíľu vybuchnúť.
"Poď, posaď sa," okamžite mi pomohol Derek na gauč. Bolo zvláštne, ako ma môj hnev rýchlo dokázal opustiť, hoci by nemal. "Keď sa osoba, ktorá bola ovplyvnená snaží na niečo si spomenúť, je bolesť hlavy často sprievodný príznak, aby si niečo také ani neskúšala," objasňoval, ale neskoro.
"Ďakujem za poučenie," zamrmlala som. "Ako je potom možné, že som si spomenula na Klausa?" pozrela som na neho spýtavo.
"Čože?" nasucho preglgol Derek a rýchlo si ma premeral. "Na čo si si spomenula?" zatajil dych, čakajúc na moju odpoveď. Predstava, že by som niekoho s takým menom poznala ho očividne desila.
"Na nič konkrétne," priznala som zahanbene. "Vieš, hlasy, ktoré sa mi niekedy prihovárajú, ma varovali, aby som mu pomohla, že je v nebezpečenstve..." vysvetľovala som potichu, ale hybrid vedľa mňa stuhol hneď na začiatku. Ostal bez pohnutia hodnú chvíľu, než našiel slová, ktoré mohol použiť.
"Nemôže byť v nebezpečenstve," neveril mi. "On istotne nie." Odrazu sa postavil a začal pochodovať po miestnosti, rozmýšľajúc o všetkom, čo som mu povedala, pričom toho veľa nebolo. Očividne aj to stačilo na to, aby sa začal báť.
"Derek, čo sa deje? Kto to je a prečo sa o neho tak bojíš? Mala by som aj ja?" postavila som sa a jemne ho chytila za plece, aby sa ku mne otočil. On ale ostal stáť na mieste ako kamenná socha.
"Klaus...." svaly na jeho tele sa napäli. "Premenil ma na hybrida. Ak sa mu niečo stane, ak zomrie..." pomaly sa ku mne otočil s vážnym pohľadom v očiach, "zomriem aj ja."
Čakala som, kedy sa zasmeje a povie mi, že len žartoval. Čakala som, že to bol len vtip, aby ma vystrašil a povedal mi, že sa bojím zbytočne a Klausa ani nepozná. Nič ale neprichádzalo, len ďalšie minúty ohlušujúceho ticha, ktoré desili viac mňa ako jeho, hoci to bol práve jeho život, ktorý bol v stávke.
"Nie," šepla som takmer nečujne a o krok od neho odstúpila. "Robíš si srandu, však?" overovala som si, no jeho smutný pohľad ma utvrdil v tom, čomu som veriť nechcela.
"Prosím, povedz, že to nemyslíš vážne," po líci sami skotúľala slza a v hrdle mi navrela hrča. Prečo sa mi to musí stále diať? Prečo sú ľudia okolo mňa vždy v nebezpečenstve?
"Je mi to ľúto, Lydia, ale..."
Netušila som, čo mi chcel povedať, no prerušil ho zvonček, za ktorým som sa hneď otočila. Ďalšia návšteva? Kto by to len mohol byť? Vie moja mama, kde som? Vie to Scott a prišiel ma dostať naspäť domov?
Okamžite som sa vyrútila k dverám, ale Derek mi chytil ruku vo chvíli, keď som ich chcela otvoriť. Už nebol smutný, ale ustarostený. Osoba, ktorá bola na druhej strane mu robila starosti.
"Je to pasca," naznačil mi perami a ja som len prikývla. Ak bola na svete osoba, ktorej som verila, bol to odrazu jedine Derek. Nevystavil by ma nebezpečenstvu.
Opatrne sme začali cúvať, keď som však z druhej strany začula akosi známy hlas.
"Pusti ma dnu, láska, aj tak nado mnou nevyhráš!" A na dôkaz slov niekto rozkopol dvere, ktorý preleteli halou a oddelila ma od Dereka. Pristála som až v kuchyni a udrela sa o stoličku.
Svet sa so mnou na chvíľu zatočil.


***
Ani neviete, ako sa teším na ďalšiu časť. Uvidíme, ako si Lydia s Derekom poradia s nečakanou návštevou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kathie Kathie | E-mail | Web | 13. ledna 2017 v 7:55 | Reagovat

Známy hlas? Žeby Kol? Nikto iný mi nenapadá :D Chudák Lydia je na dobrej ceste oproti bláznincu. Veď pokiaľ by si úplne spomenula a Klausovy sa niečo stalo a Derek by vďaka tomu umrel...nezvládla by to. A pokiaľ jej daná bytosť ublíži a Klaus to zistí, bude jej chcieť pomôcť čo skončí zle. Čiže znovu blázninec. Mala by si jej vybaviť rezerváciu :D kľudne aj na cintoríne pokiaľ ju tam plánuješ poslať :D Každopádne skvelá časť, hlavne koniec.

2 Perla Perla | Web | 14. ledna 2017 v 22:43 | Reagovat

[1]: Áno, ono to je jedna možnosť horšia ako druhá a riadneho východiska niet. :D Teda, jedno by sa našlo, ale to by príbeh rýchlo skončil. :-D  :-P  :-D
Blázinec? Čo vieš... možno už tam má rezervačku. :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama