Avengers: Extinction ► Kapitola IV.

11. ledna 2017 v 17:48 | Perla |  Avengers: Extinction
Téma: vlastná/ Avengers
Pár/y: Victoria, Steve Rogers, Tony Stark, Natasha Romanovova, Bucky Barnes, Clint Barton...
Obsah: Svet je v bezpečí. Nikto si nemusí robiť starosti o zajtrajšok, pretože všetci vedia, kto ich ochráni. Avengers, samozrejme.
Kapitán Amerika, Iron Man, Black Widow a ostatní členovia tímu držia vždy pri sebe. Chránia jeden druhého. No čo sa stane, ak sa k nim niekto dostane až príliš blízko?
Victoria, vycvičená na zabíjanie je poslaná do Ameriky, aby priviedla domov Black Widow a skoncovala raz a navždy s Avengermi. Pekne jeden po druhom. Podarí sa jej vyhladiť pomstiteľov a splniť tak misiu, ktorá jej bola daná? Môže sa jej niečo postaviť do cesty?
Poznámka autora: Noc plná zoznamovania a... problémov?



Kapitola štvrtá

Do hlavnej miestnosti viedla dlhá hala, v ktorej sa už trochu ozývala hudba, ktorá vládla vo vnútri a ešte k nej doliehal zvuk zvonka. Bol to akýsi stred, cez ktorý sa musela dostať.
Bruneta sa zhlboka nadýchla a predsa len sa dostala do zabávacej sály. Uvedomila si, že musí zísť ešte zopár schodov, aby zapadla, ale hneď, ako vošla sa k nej upreli všetky zraky. Pripadala si akoby bola v nejakej ZOO kde je ona sama tou hlavnou atrakciou. A pritom jediné, čo na nej bolo zaujímavé boli jej šaty. Keby jej ich Brnjamin len nebol dal, nič z tohto by sa nestalo. Predstava o nenápadnosti má byť predsa iná, nie?
Victoria bojovne vystrčila bradu a zišla opatrne po schodoch. Neďaleko za sebou videla Tonyho. Nemusel sa jej ani predstaviť, od chvíle, keď prehovoril, vedela, kto to je. A musela uznať, že bol celkom príťažlivý. Bolo jej jasné, prečo mu toľko žien roztiahlo nohy, veď akoby mu mohli odolať. Učili ju, že blbé reči a úsmev, po prípade ešte dobré telo je to jediné, čo majú muži a čo používajú na dosiahnutie svojho. Na ňu niečo také ale nezaberie. Je až pridobre vycvičená, vedomá si vlastných predností, ktoré v jej šatách so srdiečkovým výstrihom len vynikli. Nohy síce ostali skryté, pretože šaty mali kruhovú sukňu až po zem, vzadu boli dokonca ešte o dobrých 15 centimetrov dlhšie, takže ich ťahala za sebou.
Potrebovala sa dostať do spoločnosti. Nenápadne sa infiltrovať už na začiatku. Čím skôr jej budú veriť, tým skôr bude mať na vrch. Nie je predsa dôležité len zničiť Avengerov. Stále totiž môže povstať niekto iný. Superhrdinov je na svete veľa. Aby sa im neplietol nikto do plánov, je potrebné zbaviť sa všetkých.
"Prepáčte," prihovoril sa k nej akýsi chlap. Mohol mať tak po štyridsať päťke, šediny na hlave a len mierne vrásky jej čo to napovedali. Jrho tvár však zdobil obrovský úsmev.
"Wesett. Martin Wesett. Dúfam, že sa vám tu páči, slečna..."
"Victoria," nahodila dokonale hraný úsmev. "Victoria Mallden, pane," predstavila sa
"Ale no tak, prečo tak oficiálne? Sme predsa na párty, tak si ju nekazme." Jeho prejav bol nenútený a jasne na ňom videla, že mu jej prítomnosť zlepšila náladu. Bol predsa rovnako príťažlivý ako aj Tony, možno trochu menej, tak nechápala, prečo sa cítil akýsi neistý. Nevidela na to žiaden dôvod.
"Dobre teda," pritakala Victoria potešene, "ale budete to ľutovať." Šibalsky sa usmiala, čím ho ešte viac dostala do nálady. Videla, že tu akosi často noví ľudia nechodia. Očividne tu boli všetci rovnako významní a rovnako dôležití. Z nich by si nemala robiť nepriateľov, jedine ich nejako nakloniť na svoju stranu.
"Beriem to ako výzvu."
Ber si to ako chceš. Pomyslela si a pomaly prešla ďalej, keď v tom sa oproti nej ocitol Tony. Hneď, ako ju zbadal, usmial sa na ňu, ale nie ako kamarát na kamaráta. V tomto bolo niečo viac. Vedela, že mu už pomotala hlavu.
Odrazu sa sálou rozoznela hudba, ktorú síce nepoznala, ale čo sa dôb týkalo, mohol to byť pokojne valčík. Tony k nej vystrel ruku, no skôr, než ju mohla prijať, jej ju vyfúkla červenovláska, ktorá ho okamžite ťahala za sebou. A bruneta na ňu len nechápavo hľadela.
"Smiem prosiť?" ozval sa niekto spoza nej a ona, aby neostala na sucho, sa tej ruky okamžite chytila.
"Áno," prikývla a až teraz sa pozrela do očí jej tanečnému partnerovi. Svetlé, ba priam až nevinné oči na ňu hľadeli, nie však tak, ako oči ostatných. Nepoznal ju, ale nehľadel na ňu ako na korisť. Trúfala si povedať, aj keď ju to začínalo hnevať, že v nej vôbec nevidel nič príťažlivé. Nie ako Tony, ktorý by ju bez problémov vyzliekol len očami.
"Som Steve," prehodil, keď sa postavili na parket a chytili si ruky. Obaja si pozreli do očí a čakali, kedy začne hudba.
"Victoria," utrúsila, "akoby na tom záležalo." Nenamáhala sa pred ním hrať na zaujatú, na jeden deň toho už aj tak bolo viac ako dosť. Má predsa Tonyho a svojho budúceho šéfa. To pre neho bude prekvapenie, keď sa zajtra ukáže u neho v kancelárii.
Hudba začala hrať a oni sa všetci začali hýbať v rytme. Victoria mala pravdu. Bol to valčík a na to, že práve on ju žiadal o tanec, veľmi mu to nešlo. Mohla ho nechať tak, ale prišlo jen to nesprávne. Predsa len aj Kapitán Amerika raz príde na rad.
"Sleduj ma," šepla smerom k nemu a sklonila pohľad k nohám. Nech sa akokoľvek veľmi snažila, nedokázala vytiahnuť nohy spod šiat, iba ak by chcela stúpiť na tie jeho.
"Ide ti to veľmi dobre. Kde si sa naučila tak tancovať?" spýtal sa s údivom a neskrývaným záujmom.
"To je na dlho," odbila ho, možno ostrejšie, než chcela. "V detstve som zvykla tancovať dosť často. Akosi mi to ostalo," povedala po chvíli a ani veľmi neklamala.
Výcvik, ktorým si prešla, zahŕňal aj tanec už od ranného veku. Musela ovládať všetky druhy, aby bola pripravená na všetky misie, na ktoré by ju mohli poslať. Urobili z nej dokonalého človeka, dokonalého zabijaka. Rovnako ako aj z jej bratov a sestier. Všetci sa stali tými najlepšími zbraniami, aké svet kedy videl.
"Ja zas tancovať veľmi neviem," priznal jej brunet a sledoval všetky jej pohyby. Snažil sa ju kopírovať a zároveň zachovať si pritom aspoň trochu svojej mužnosti. Človek by povedal, že bol zlatý. Ona však také slová nepouživala. Z jej úst by vyzneli až príliš komicky.
Rozoznel sa refrén a všetko nabralo spád. Na počudovanie, Steve sa vedenia zhostil očarujúco prirodzene a keď všetci zatočili svoje partnerky, on Victoriu chytil za pás a zdvihol pomedzi ostatné. Urobili spolu otočku a bruneta nestíhala lapať dych. Len sa rukami držala jeho širokých pliec, ktoré ju istili. Bola si však istá, že on by ju spadnúť nenechal.
Ako sa hudba blížila ku koncu, Kapitán Amerika ju pomaly zložil na zem a zaklonil. Ona zadržala na sekundu dych. Na jeden deň na ňu bolo až priveľa nových vnemov. Čakala všetko, ale taký jednoduchý nástup istotne nie.
"Ďakujem za tanec," prehovoril po chvíli jemne. Ako správny džentlmen sa uklonil a odkráčal svojou cestou za tou ryšavou, ktorá ťahala Tonyho niekam ďalej. Potrebovala jeden pohľad na jej tvár. Nič viac, len aspoň raz vidieť tú ženu, ktorá sa jej snaží všetko pokaziť.
"Natasha!" zakričal za ňou Steve a pridal do kroku.
Natasha? Romanovova? Tá ženská je teda Black Widow? Ona je tajný agent, ktorý zradil svoju krajinu pre... pre čo vlastne?
Victoria nahodila vážny výraz a rýchlo skúmala všetky priestory, aby videla, akým smerom sa vydať, keď ich chce nenápadne sledovať. Nápady sa valili z každej strany, no ona sa nevedela rozhodnúť. Šla teda rovno za nosom, rovno za nimi, lenže namiesto toho si to namierila hore schodmi, aby nebola nápadná.
Vlasy mala dobre vyčesané na stranu, takže sa postavila tak, aby bola schopná počuť aspoň niečo. Netušila, či to bude dôležité alebo nie, no v ich obore sa za podstatné môže považovať takpovediac čokoľvek. A preto nehodlala nič premeškať.
"Čo robíš? Takto neslušne odísť od hosťa sa nepatrí," vyčítal jej celú cestu, nad čím sa brunetka len pousmiala. Bože, tak predsa len nebol tak nedostupný, na akého sa hral! A to sa bála, že urobila niečo zle. Očividne sa len on snažil vyhnúť konfrontácii.
"Kašli na to. Máme misiu," pozrela na neho vážne a Victorii bolo jasné, že odtiaľto všetci odídu.
"Akú misiu, prosím ťa?" prižmúril nechápavo oči.
Červenovláska sa okolo nich porozhliadala a behom chvíle mu ukázala niečo na mobile, ktorý bol určite navrhnutý Tonym, pretože niečo také ešte nikdy doteraz nevidela. Bolo to v skutku impozantné, to musela uznať.
"Aha. Rozumiem," prikývol. "Poďme teda."
Sledovala ich, ako sa vracajú do haly a šla až ďaleko za nimi. Ak sa odtiaľ dostanú, nemôže ich sledovať. Nie teraz, nie dnes. Bolo by to príliš nápadné, príliš veľa svedkov by ju videlo. Do šľaka! Čo teraz?
Victoria kráčala pomaly a isto do miestnosti, kde sa chcela pripojiť k niekomu a dať sa do rozhovoru, aby si ju všimli, že je pri nich, keď vtom sa celá miestnosť otriasla v základoch, až sa musela chytiť steny, pretože schodisko bolo ďaleko. No Avengeri už boli preč.
"Čo do čerta..." zamrmlala si pre seba a chcela sa dať do pohybu, no znova prišli tie otrasy. A s nimi rozbitie horného skla celej auly a laná, ktoré začali padať dovnútra. Ani nie o pol minúty sa už na nich dole kĺzali akýsi muži v maskách, všetci ozbrojení.
"Už len to mi chýbalo," povzdychla si a pretočila očami. Naozaj sem prišli tí blázni ničiť majetok? Chcú zomrieť alebo čo? Nič iné ich predsa nečaká. Avengeri sú každú chvíľu tu. Všetci naokolo už po nich kričali. Zatiaľ to ale vyzeralo, že si dávajú na čas.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama