Le Fruit Des Demons► 5. časť

31. prosince 2016 v 15:25 | Perla |  Le Fruit Des Demons
Téma: The Originals/Teen Wolf
Postavy: Lydia Martin, Derek Hale, Kayleen, Klaus Mikaelson, Kol Mikaelson....
Obsah: Bar Le Fruit Des Demons.
Podnik, ktorý od svojho vznikú prekvitá, pretože jeho majiteľkou je upírka s jasnou víziou. Poraziť a zničiť Klausa Mikaelsona. Na to však potrebuje jedného dôležitého spojenca.
Kol Mikaelson, pôvodný, ktorý prišiel o lásku a tým aj o rodinu, sa nezastaví, kým jeho brat nebude trpieť rovnako ako trpí aj on. Avšak ako zničiť niekoho, kto nemá čo stratiť?
Lydia Martin, banshee, si len ťažko zvyká na normálny život bez väzenia, avšak aj bez Malie. Aby zahnala zlé sny, odchádza na vysokú preč od všetkých priateľov, vyrovnať sa s minulosťou. Čo ju tam len čaká, keď si bude na takom divnom mieste pripadať ako doma?
POZN: Poviedka naväzuje na poviedku LE FRUIT DES ANGES
Poznámka autora: Lydia musí učiniť rozhodnutie a Kayleen kuje plány.



5.časť

Znova som nechala slzy, aby mi zmáčali tvár. V druhej sekunde som si ich síce utierala, no ony si aj tak vždy našli cestu von. Akoby o nich niekto stál, akoby ich niekto chcel vidieť a cítiť.
Hovorí sa, že slzy dokážu očistiť myseľ a niekedy aj dušu. Prečo som však mala pocit, že som sa kvôli nim cítila len špinavšie? Bolo odo mňa slabošské ukázať, ako moje vnútro trpí, no nemohla som inak. Aj tak ma nikto nevidel, takže to všetko bolo jedno.
Dupla som na plyn a pridala, míňajúc uvítaciu tabuľu od mesta. Už som chcela byť preč a neobhliadať sa späť. Bolo chybou ostávať tu celý ten čas, keď jediným východiskom bol odchod. Priatelia ma už nevideli tak ako kedysi a ja som si ani nepripadala rovnako. Akoby som aj mohla, po tom všetkom, čo sa stalo. A čo mi niekto, o kom som si myslela, že je priateľ, tak hrozne ublížil...
"Kto je Klaus?" spýtala som sa a pohľad uprela na hybrida, ktorého som ešte pred chvíľou od seba odhodila. V sekunde som si však uvedomila, že odpovede sa nedočkám.
Na kraji stola bola krv, vedľa jeho hlavy tiež. Očividne ho moja energia odhodila ďalej, ako som čakala. Keď som k nemu pribehla a snažila sa zistiť rozsah zranenia, niečo vo mne, akýsi hlas, mi nahováral, že aj keď nemá tep, bude v poriadku. Z nejakých nejasných dôvodov som vedela, že sa mu nič vážne nestalo.
Nezabila som ho.
Znova som len pokrútila hlavou a vydala sa na cestu do neznáma, pretože sama som netušila, kam ma to zavedie. Hoci, rovnako ako predtým, aj teraz som verila svojmu podvedomiu. Bolo na čase rozlúčiť sa so starým životom a privítať nový na mieste, kde už nebudem tou, ktorej sa prihodilo niečo strašné.
Odteraz budem tou, ktorá sa so všetkým strašným vysporiada.

***

"Nedokážem ju zameriať, musí byť v pohybe," sykla Freya a uprela na mňa ustarostený výraz. "Myslíš si, že je pre nás dôležitá?" kontrolovala si.
"Samozrejme, že áno!" okríkla som ju zostra. "Lydia je tá jediná vec, ktorá dostane samotného Klausa na kolená," usmiala som sa pri predstave, koľko málo stačilo, aby bola mŕtva. Samozrejme, že ju musel zachrániť, ako inak!
"Samozrejme, je rovnako ako Klaus zodpovedná za smrť jedinej osoby, ktorú som kedy milovala," nasucho som preglgla a prešla si naliať niečo tvrdé. Potrebovala som sa upokojiť, pretože bolestivé spomienky pomaly začali prichádzať.
"Zabili ti priateľa? To ma mrzí," šepla bruneta a znova sa sklonila k sviečkam.
"Keby len priateľa," odfrkla som a naliala do seba whiskey. "Zabila môjho brata, jedinú rodinu, ktorá mi na svete ostala a ktorú som viac ako jedno storočie hľadala."
Do miestnosti odrazu voľiel naštvaný Kol, ktorý ma bez všetkého schytil za lakeť a vytiahol na nohy.
"Toto ale nebolo súčasťou dohody," hromžil ako zmyslov zbavený a musela som uznať, že bol zlatý. Asi by sa mal hnevať častejšie, potom by som ho možno dokázala vystáť. A zabudnúť na to, čo mi urobil. On si to ale nepamätal, aké príhodné!
"Čo sa deje, Kol? Nepáči sa ti niečo?" pozdvihla som počudovane obočie. "Nič zlé som predsa neurobila... zatiaľ."
"Ideš po Lydii," skočil mi do reči a v očiach mal hnev, ktorým sa snažil potlačiť slzy. "Lydia bola Maliina kamarátka. Nechcem ju do tohto zapliesť..."
"Zapliesť?" vytrieštila som neveriacky oči. "Zbláznil si sa? Ona je do toho zapletená od začiatku, Kol! Ako sa zachovala po Maliinej smrti? Pomstila ju? Zabila Klausa, nie! Namiesto toho mu skočila do postele! Roztiahla mu nohy a hľadala u neho útechu za činy, ktoré spáchal!" založila som si ruky na prsiach a krútila hlavou. "Svoj rozsudok si podpíala vo chvíli, keď sa k vám otočila chrbtom, môj drahý Kol." Jemne som k nemu vystrela ruku apohladila ho po líci.
Pôvodný bol zmätený. Samozrejme, kto by aj nebol, keby bojoval medzi tým, čo je správne a tým, čo som chcela ja. Manipulovať ho bolo tak jednoduché, až som neverila, že nepomohol Malii v úteku skôr. Ja som ho spracovala za týždeň, koľko to zabralo jej?
Chytil mi ruku a položil mi ju k telu. Čakala som všetko, ale rozhodne nie bozk, ktorý mi daroval. Pritiahol si ma k sebe a drsne sa dobýjal dovnútra. Naša hra jazykov ale musela prestať, pretože hoci sa Freya sústredila na svoje kúzlo, ja som po ňom začínala túžiť. Najradšej by som ho mala v posteli, nie pred sebou v izbe.
"Mám ju!" vyhŕkla bruneta a vyskočila na nohy. Obaja sme na ňu s očakávaním pozreli, ale keď sa zahľadela na mapu, nakrčila nos.
"Kde je?" zaujímalo pôvodného.
"To bude menší problém," vydýchla. "Nie je síce ďaleko, no vybrala si celkom dosť zaľudnenú oblasť. Bude preto ťažké dostať ju."
"Freya, kde je?" zopakovala som Kolovu otázku, pretože nič som nepovažovala za problém. Kým neodletela na druhý koniec sveta, privediem ju do tohto baru a spôsobím také peklo, aké eštenezažila.
"Je v meste Fallon," predniesla a na chvíľu zatvorila oči. Zhlboka sa nadýchla a vpustila do seba akýsi výboj energie. Keď znova otvorila oči, usmiala sa.
"Vyzerá to tak, že naša korisť sa presťahovala neďaleko vysokoškolského kampusu, preto toľko ľudí. Sú okolo nej študenti, chce sa niekomu stratiť, ale žeby o nás vedela?"
"To nie je možné," zarazila som ju okamžite. Nemohla by o nás vedieť, nemá ako.
"Pôjdem po ňu," navrhol Kol a hneď sa otočil. Našťastie som ho stihla zadržať a naše pohľady sa stretli.
"To nie je potrebné, drahý. Pošlem po ňu svojich upírov," usmiala sa, ale tentoraz on môj úsmev neopätoval.
"Pôjdem ja," trval na svojom pôvodný. "Aj tak sa potrebujem prevetrať. Táto cesta mi len prospeje." Možno som sa o neho bála, ale bozk, ktorý mi ešte daroval, potlačil všetky moje obavy do úzadia.
"Dobre, ale rýchlo sa mi vráť," zamrmlala som medzi bozkom a pustila ho. Kto by to bol povedal, že sa na mňa tak rýchlo naviaže?
"Čo budeme ale robiť s Klausom?" zaujímalo Freyu, keď sme sa ocitli samé dve v miestnosti.
"Ty si schopná čarodejnica, čo myslíš?" pokrčila osm nezaujato plecami. "Myslím, že keď Klaus uvidí, ako Lydia trpí, nevydrží a vzdá sa nám aj sám, bez toho, aby sme ho našli. Skôr sa bojím, aby niečo nevyviedol Kol, pretože bol na Maliu dosť naviazaný," rozmýšľala som. "Tá malá ryšavka by ho mohla ešte otočiť proti nám," uvažovala som a začala sa prechádzať po miestnosti.
"Mám nápad!" usmiala sa čarodejnica a spokojne sa znova usadila na gauči.
"Čo za nápad? Potrebuješ k nemu niečo?" prižmúrila som oči, pretože jej pohľad sa podabal na môj, vždy, keď mi napadlo niečo geniálne.
"Možno by som vedela o jednom kúzle, ktoré keď sa mi podarí, tak Lydia neprehovorí už ani slovo, aj keby chcela."
Moja tvár sa behom chvíle rozžiarila, pretože nič lepšie som asi počuť ani nemohla. Plán to bol dokonalý, lepší by ani mne nenapadol.
"Musím povedať, že každou ďalšou minútou sa mi pozdávaš viac a viac, Freya. Dúfam len, že ju to bude bolieť."
"Nie tak, ako to bude bolieť jej psychiku. Chcieť niečo povedať a nebyť toho schopná? Chcieť kričať, keď ťa mučia, a nevydať ani hláska?" rozosmiala sa bruneta. "Je to ten najhorší pocit, aký len môžeš zažiť..."
"Hovoríš to tak, akoby sa ti to prihodilo," perušila som ju zhurta.
"Prihodilo," pritakala bez problémov, aj keď tichším hlasom. "Moja sestra ma musela sledovať a rozhodnúť sa. Nebola som ale schopná slova, tak sa rozhodla zle. Do smrti si budem vyčítať, že som proti tomu nemohla bojovať," sklonila hlavu a ja som si všimla, ako si rýchlo zotrela z tváre slzu.
V tej chvíli som si zaumienila, že kým zabijeme Klausa Mikaelsona, dozviem sa príbeh čarodejnice, vďaka ktorej vyhrám vojnu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ivina Ivina | 1. ledna 2017 v 18:01 | Reagovat

Konečne pokračovanie, tak Lýdia má čo robiť proti nepriateľom. Začínam mať pociť, že tuším kto je naša zlá hrdinka :D

2 Perla Perla | Web | 1. ledna 2017 v 19:41 | Reagovat

[1]: Keďže som bola dosť dlho bez ntb, nemohla som písať, ale teraz už snáď bude všetko pekne po starom a síce je skúškové, nové časti by mali pribúdať, pretože Lydia to veru nebude mať ľahké. :D
Už tušíš? :) Podelíš sa o svoj typ alebo si ešte počkáš a pôjdeš na istotu? :D

3 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 6. ledna 2017 v 2:17 | Reagovat

pěkné

4 Ivina Ivina | 6. ledna 2017 v 11:33 | Reagovat

Radšej stavím na istotu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama