Le Fruit Des Demons► 4. časť

2. prosince 2016 v 15:48 | Perla |  Le Fruit Des Demons
Téma: The Originals/Teen Wolf
Postavy: Lydia Martin, Derek Hale, Kayleen, Klaus Mikaelson, Kol Mikaelson....
Obsah: Bar Le Fruit Des Demons.
Podnik, ktorý od svojho vznikú prekvitá, pretože jeho majiteľkou je upírka s jasnou víziou. Poraziť a zničiť Klausa Mikaelsona. Na to však potrebuje jedného dôležitého spojenca.
Kol Mikaelson, pôvodný, ktorý prišiel o lásku a tým aj o rodinu, sa nezastaví, kým jeho brat nebude trpieť rovnako ako trpí aj on. Avšak ako zničiť niekoho, kto nemá čo stratiť?
Lydia Martin, banshee, si len ťažko zvyká na normálny život bez väzenia, avšak aj bez Malie. Aby zahnala zlé sny, odchádza na vysokú preč od všetkých priateľov, vyrovnať sa s minulosťou. Čo ju tam len čaká, keď si bude na takom divnom mieste pripadať ako doma?
POZN: Poviedka naväzuje na poviedku LE FRUIT DES ANGES
Poznámka autora: Videli sme, že problémy si Lydiu našli, no čo ak si našli aj samotného Klausa Mikaelsona?
Pre pokoj v duši odporúčam 18+


4. časť

Úder do oka prišiel nečakane a keď ma akási zvláštna sila odhodila dozadu, nebolo mi všetko jedno. Bol som nezničiteľný, neporaziteľný pôvodný, no aj tak sa našli blázni, ktorí si mysleli, že ma porazia a neustále sa o to pokúšali! Naozaj čakali, že ma dobehnú?!
"Sám Klaus Mikaelson je pred nami na kolenách," začul som smiech akéhosi kreténa nad sebou, ktorému som mal chuť urvať hlavu, vyrvať srdce a predhodiť ho psom, no ani to by nebol trest, ktorý by bol pre neho postačujúci. Namiesto toho by som ho radšej nechal hniť v žalári, bez krvi, aby vedel, čo je to pravé utrpenie. Myslí si, že nejaké spôsobí mne?! Nie je nič, čo by mi mohol spôsobiť a bolelo by to viac než to, ktoré som prežíval.
Behom sekundy som sa postavil a zaútočil na toho bruneta predo mnou, lenže to ma chytili jeho pomocníci a jeden mi uštedril poriadnu ranu do brucha, ktorú som nečakal. A potom prišla bolesť. Najväčšia, akú som kedy cítil. Niekto mi totiž rukou chytil srdce a ja som sa len zhlboka nadýchol. Toto má byť môj koniec?!
"Nie!" zrúkol odrazu brunet. "Nemôžete ho zabiť! Chce ho živého!" pokračoval odrazu a hľadel na nich, akoby sa mu snažili pohnojiť ten najlepší obchod všetkých čias, čím ma vytočil. Myslí si, že mňa niekto dostane?! To ja ich všetkých zabijem a pošlem ich odosielateľovi v darčekovej škatuli!
"Ak ho nedostane živého, všetci sme mŕtvi!" varoval ich ešte, nad čím som sa ja len pousmial.
Oči mi zmenili farbu a v sekunde, keď ma ten upír pustil, som sa mu zahryzol s chuťou do ruky a pustil ho. Bolo mi jasné, že aj tá chvíľa stačila na to, aby môj vlkolačí jed prešiel do jeho tela. Upír sa odo mňa odsunul z rukotom a nebolo ťažké vymaniť sa od ďalšieho, ktorý sa bál o svoj život. Na útek sa ale nestihol dať, pretože jedným máchnutím som ho pripravil o hlavu. Ten už dobehal.
"Kto je natoľko sprostý, že si myslí, že ma dostane!" vypľul som smerom k ich vodcovi. "Hovor, než ťa zabijem, bastard!" Behom sekundy som stál pred ním a chytil ho pod krk, čo nečakal. Vytrieštil na mňa oči, bol v šoku, že železník, ktorým ma otrávil, mi neublížil tak, ako si na začiatku myslel.
"Ne-nepovedala.... meno..." habkal. "Chce.... chce ťa.... vo svojom..... bare," snažil sa mi vykrútiť a povoliť moje zovretie, no niečo také bolo viac ako nemožné, pretože moje sily počas premeny nepoznali hraníc. Bol som predsa Klaus Mikaelson, ktorý sa nebojí ničoho a ktorého nič nepremôže!
"Ona?" pozdvihol som obočie. "Najala si ťa nejaká ženská?!" precedil som pomedzi zuby. Aká žena by ma mohla chcieť zabiť, do čerta! Každá, s ktorou som mal tú česť, bola mŕtva skôr, akoby sa mohla pokúsiť o odplatu. Až na jednu....
"Nie," hlesol som a pustil ho. On na nič nečakal a behom sekundy ho už nebolo. Ušiel spolu aj s ďalšími dvoma, ktorí to prežili. Jedného telo sa povaľovalo neďaleko a ten, ktorého som uhryzol, sa niekam zašil. Ak bude chcieť žiť, nájde ma, inak ho čaká smrť. Tak či onak, no výhodnejšie by bolo dostať z neho nejaké potrebné informácie najprv, až potom ho nechať umrieť. Prosiť o smrť, ako myš prosí o kus žrádla.
Odpľul som si krv a vybral sa smerom k hotelu, v ktorom som sa musel ubytovať, aby som nebol príliš nápadný. Už niekoľko týždňov som postupoval na západ Ameriky, len aby som ju videl. Dni, ktoré som strávil bez nej ma privádzali do šialenstva.
"Nepovedala meno," znelo mi ešte dlho v hlave a aj keď som už bol vo vnútri, nedokázal som sa uvoľniť, pretože strach, že by si spomenula, bol obrovský. Môj nátlak ju predsa musel ovplyvniť. Nebola šanca, že by nefungoval a naviac... nechal som s ňou toho hybrida, aby ju ochránil prd všetkými problémami. Žena, ktorá po mne ide, nemôže byť Lydia.
Pri pomyslení na jej meno som sa musel len pousmiať. Pred očami som ju videl, akoby to bolo včera, čo som jej telo držal vo svojom náručí a láskal ju po tej alabastrovej pokožke. Cítil som vôňu, ktorú som tak opojne vdychoval a ktorej by neodolal nikto na svete. Prahol som po jej krvi, ktorej som sa nemohol nabažiť a len zázrakom som sa dokázal ovládnuť. Kvôli nej. Pre ňu. No všetko to nakoniec skončilo inak, ako by sa mi páčilo.
V sprche som zo seba zmyl všetku špinu a keď som vošiel do spálne, už ma tam čakal zákusok v podobe ryšavky, ktorej farba už však dostatočne odrástla, vďaka čomu som ani na sekundu nedokázal predstierať, že je to Lydia, ktorú mám pred sebou.
"Čakala som ťa tu celý deň," usmiala sa na mňa tým svojím nevinným úsmevom a vykročila oproti mne. Jej zelený pohľad sa do mňa okamžite zapichol a videl som, ako ma zhodnotila pohľadom. Nemusel som ju veľmi ovplyvňovať, prahla po mne už od prvej chvíle. Myslela si, že to niekam povedie, ale na ničom okrem krvi a rozptýlenia mi nezáležalo. Nebola pre mňa ničím zaujímavým, len ďalším dievčaťom, ktoré ma malo zabaviť.
Ako náhle sa postavila oproti mne, okrem farby očí a tváre som si všimol všetky nedostatky, ktoré mi prekážali, keď som si ju chcel predstaviť ako Lydiu. Bolo to nemožné.
"Chýbala som ti?" spýtala sa ma a perami sa mi obtrela o ucho.
V sekunde som ju otočil a rukami chytil okolo pása. Dýchal som jej na krk a pomaly približoval svoje pery k jej krku.
"Ukážem ti ako veľmi," zavrčal som proti jej koži a hodil ju na posteľ. Mojej náruživosti sa očividne potešila, čo mňa zas naštvalo. Lydia bojovala. Jej nešlo o sex, ona chcela viac. Neznášala, keď som z nej pil, a táto sa tešila. Keď ochutnala moju krv, cítila sa ako v extáze. Možno za to mohol aj fakt, že jej ľudský život fakt za veľa nestál a takto aspoň na chvíľu okúsila to, čo jej môže priniesť.
Zaľahol som ryšavku váhou môjho tela a prišpendlil ju tak k posteli. Jemnú béžovú košieľku som z nej rázom strhol a uvedomil si, že ani prsia nemala také krásne ako moja Lydia. Keď som sa jazykom dobýjal do jej úst, ona po mne len lačne chňapla a prijímala ma najviac ako bola schopná. Nohy si obtočila okolo mojich bokov a nechty mi zaryla do chrbta. V prvej chvíli ma to zaštípalo, ale nútilo ma to usmiať. Koľkokrát mi ublížila Lydia.
"Lydia," vydýchol som a posadil sa, aby som mohol objať ryšavku. Strhol som z nej všetko spodné prádlo a ona zo mňa mokrý uterák. Znova som ju položil do perín a rukami ju začal hladiť na vnútornej strane stehien. Ona sa pod mojím dotykom len otriasla a pery sa jej začali triasť. Vedel som, že ma chce tak, ako som ju ja potreboval. Nič som zbytočne nenaťahoval a jedným rýchlim pohybom som bol v nej.
Ryšavka sa prehla v chrbte a hlasno zastonala, presne tak, ako to urobila aj včera a deň predtým. Mne to už ale neprišlo tak vzrušujúce ako predtým, namiesto toho som sa snažil nemyslieť na ňu, ale na tú, ktorú som pod sebou naozaj chcel mať.
"Lydia," vydýchol som znova na vrchole, neschopný žiadnych ďalších slov. Ona na mňa ale nechápavo pozrela a naklonila hlavu nabok.
"Ja.... som Jessa," zavrčala na mňa, akoby mala nejaké právo sa ozývať.
Vytočila ma. Ako sa opovažuje brať mi tú dokonalú ilúziu, ktorú som si vytvoril?! Myslí si, že mi vari záleží na jej mene?!
Schmatol som ju na ruku a vydvihol ju tak, aby na mne sedela. Znova sa usmievala a začala sa pohybovať, aby som ju znova naplnil. Ja som po tom už ale netúžil. Teraz som chcel niečo iné.
"Zábavy bolo dosť," zamrmlal som cez jej bozky a zuby sa mi samé od seba predĺžili. Konečne mohlo prísť to, na čo som sa tešil najviac.
Schuti som sa zahryzol do jej krku, s vedomím, že tento raz už z ľútosti neprestanem. Dostanem to, čo chcem. Vezmem si to, čo chcem. Som Klaus Mikaelson a nikomu sa spovedať nebudem.



***
Ako sa vám páči príchod Klausa na scénu? Neviem ani povedať či je vidieť nejakú zmenu oproti prvej sérii, povedzte vy. Páči sa vám takýto Klaus? Môžem len povedať, že ak bol v prvej sérii zlý, tu bude ešte horší. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Ivina Ivina | 3. prosince 2016 v 20:58 | Reagovat

Klaus je proste Klaus, aby porazil svojich nepriateľov nemôže by slabý. Zároveň kedysi hlboko v duši ukrýva svoju dobrú stránku, ktorá cíti... a už len preto by si zaslúžil šancu byť šťastný s Lýdiou :-)

2 Perla Perla | Web | 6. prosince 2016 v 0:02 | Reagovat

[1]: Uvidíme teda či niekedy svoju šancu dostane. Možno ju už premrhal... :-?  :-?  :-P  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama