Avengers: Extinction ► Kapitola I.

29. prosince 2016 v 19:36 | Perla |  Avengers: Extinction
Téma: vlastná/ Avengers
Pár/y: Victoria, Steve Rogers, Tony Stark, Natasha Romanovova, Bucky Barnes, Clint Barton...
Obsah: Svet je v bezpečí. Nikto si nemusí robiť starosti o zajtrajšok, pretože všetci vedia, kto ich ochráni. Avengers, samozrejme.
Kapitán Amerika, Iron Man, Black Widow a ostatní členovia tímu držia vždy pri sebe. Chránia jeden druhého. No čo sa stane, ak sa k nim niekto dostane až príliš blízko?
Victoria, vycvičená na zabíjanie je poslaná do Ameriky, aby priviedla domov Black Widow a skoncovala raz a navždy s Avengermi. Pekne jeden po druhom. Podarí sa jej vyhladiť pomstiteľov a splniť tak misiu, ktorá jej bola daná? Môže sa jej niečo postaviť do cesty?
Poznámka autora: Prinášam na tento blog zatiaľ, prvú poviedku na tému Avengers a ostáva mi len dúfať, že sa to uchytí. Neviem ako vy, ale ja soobne MILUJEM marvelovky! Takže poprosím o komenty, aby som vedela, či má zmysel pokračovať. :)


Kapitola prvá

Nádych. Výdych. V ušiach počula svoju hučať svoju krv, na spánkoch cítila vysoký tlak. No všetok ten adrenalín valiaci sa jej žilami spôsoboval, že nič z týchto vecí ju netrápilo. Nezaoberala sa tým, čím by mala a myslela len na to, čo musela. Len na to, na čo bola nasadená a vďaka čomu prežívala.
Zabíjanie. Smrť.
Každý tomu dával iný názov. Niekto lepší, iný zas horší. Sama ale preferovala pomenovanie svojej práce ako elimináciu hrozieb. Nezáležalo akých, stačilo jej to, čo jej bolo povedané. Alebo jej to muselo stačiť. Sama pomaly strácala prehľad v tom, kto je akou hrozbou a preto ju už okrem mena nezaujímalo nič iné.
Zhlboka sa nadýchla a vyskočila zo svojho úkrytu so zbraňou v ruke. Bez toho, aby venovala čo i len štipku pozornosti svojim divákom začala strieľať na každého človeka, ktorý sa pred ňou objavil so zbraňou. Nevedela, ako dlho ich takto bude zabíjať a kryť si chrbát. No keď jej došiel zásobník, rýchlo vytiahla druhú zbraň a pokračovala v práci. Napočítala presne jedenásť striel. Jedenásť rán, než to všetko skončilo a než ostala ako jediná stáť pevne na zemi.
Všade okolo nej boli mŕtvoly. Padlí zločinci, ktorí ohrozovali fungovanie sveta a ktorých bolo potrebné zbaviť sa. Aspoň to si ona myslela, keď po nich prechádzala pohľadom. Nebolo jej ich ľúto, nemala čo ľutovať. Urobila len svoju prácu. Nič viac a nič menej.
Vtom sa však všetky mŕtve telá vytratili a miestnosť, v ktorej bola sa ocitla vo svetle, až musela privrieť oči a rýchlo si dať dole okuliare, ktoré jej umožňovali vidieť aj po tme, v ktorej doteraz bola. Obe zbrane si založila na svoje miesta a otočila sa k svojmu publiku.
Tlieskali. Všetci sediaci na stoličkách tlieskali a usmievali sa, akoby práve skončil nejaký veľmi dobrý film. A ona v ňom mala hlavnú úlohu, ktorá to dotiahla do šťastného konca.
Veci postupovali rýchlo. Všetko sa to udialo za tak krátky čas, že netušila kedy, no už bola v sprchách po tečúcou vodou, aby zo seba zmyla pot a nervozitu, ktorá ňou lomcovala počas skúšok. Ešte stále na sebe cítila zápach strachu, ktorému na sekundu podľahla, avšak keď sa pozrela pred seba a videla útočníka... strach bol preč.
Spokojne, sama pre seba, sa usmiala a pokračovala v umývaní. Konečne si mohla v pokoji vydýchnuť, že to najhoršie je za ňou. Odteraz ju už čaká život. Skutočný život agenta, ktorý plní dôležité misie. Preto bola predsa vycvičená.
Práve preto z nej spravili zabijaka.

Pevne si zopla vlasy do copu, aby jej neleteli na strany, pozrela sa na svoje šaty, ktoré na záverečný ceremoniál dostala, obula si lodičky a s vystretou hlavou sa vydala zabávať sa. Zajtra ju predsa čaká operácia a potom... život vo svete. Či už ako aktívny agent alebo len ako volavka. Jedno alebo druhé... tak či tak, Ďaleko od tejto základne, na ktorej strávila dosť veľa času. Bola síce najlepšou vo svojom remesle, ako sa zvykla pýšiť, no veľmi často sa odtiaľ ženy nedostávali preč. Máloktorá urobila všetko, čo sa jej povedalo. Niektoré dokonca pohltili výčitky svedomia.
Ona však výčitky nepoznala. Minulosťou sa nezapodievala. Jediné, na čo myslela, bola jej budúcnosť, o ktorú nechcela prísť.
"Victoria," počula niekoho volať jej meno a hneď zastala v pohybe. Otočila sa a usmiala na muža v stredných rokoch, ktorého prezrádzalo len zopár šedivých vlasov na hlave a na brade.
"Marcel," naklonila sa k nemu a pobozkala ho na líce. "Nemyslela som, že prídete."
"Úprimne... ani ja som to nechcel," poškrabal sa na malom strnisku a pozrel na brunetu stojacu pred ním. "Avšak keď som sa dozvedel, kto má dnes skúšky, musel som prísť a vidieť to na vlastné oči. Jediná, ktorá prešla všetky skúšky na výbornú..." rozprával o nej, akoby bola tak výnimočná, ale ona sa tak necítila. Robila len to, čo musela, aby prežila. Vždy to je predsa len o prežití. O nič iné nejde.
"Veľmi si to vážim," sklopila na chvíľu zrak.
"Páni, naozaj ťa dobre vycvičili," pochvaľoval si muž. "Ako vidím, nič nezanedbali. Si ako pravá žena. Ak by som ťa nepoznal, aj by som ti uveril, že si obyčajná žena, ktorú by som najradšej videl vo svojej posteli."
Victoria na neho okamžite pozrela a vystrela sa.
"No a potom si uvedomíte, že ma poznáte a že ani jedno z toho sa nestane," pokrčila plecami a snažila sa to otočiť na žart.
"Prepáčte, že vyrušujem," ozval sa odrazu niekto tretí, kto vstúpil do konverzácie. "Musím si požičať Victoriu, pán Black. Dúfam, že vám to neprekáža...." rozprávala s úsmevom, no zároveň sebavedomím čiernovláska hľadiaca na toho najdôležitejšieho človeka, ktorý bol na tomto večierku.
"Ak mi ju ešte vrátite..." zasmial sa a vzal si od barmana pohár so šampanským.
"Obávam sa, že to sa už možno nestane..."
"Prečo nie?" otočila sa k nej okamžite Victoria, ktorá netušila, o čo sa jedná. Neznášala, keď nebola v obraze. Bolo to tak ubíjajúce čakať na pokyny...
"Poď so mnou. O chvíľu sa všetko dozvieš. Musíme si pohnúť. Vedenie ťa už očakáva," hnala ju aj naďalej tmavovláska.
"Na dobré si treba počkať," pokrčila plecami a s úsmevom Victoria, ako ju tak pomaly nasledovala. Rýchlo prešli okolo všetkých hostí, ktorí prišli na zábavu, avšak len málokoho poznala. Väčšina to boli aktívni agenti, ktorí sa podieľali na misiách po celom svete.
Obe žeby vyšli hore po schodoch a ocitli sa na poschodí, kde boli samé kancelárie. Namierili si to však do tej poslednej, z ktorej výhľad smeroval na tanečný parket, kde sa všetci bavili.
Tá, čo šla pred ňou zaklopala a poslušne čakala, kým ich uvedú. Bruneta stojaca za ňou však toľko trpezlivosti nemala a tak len prešľapovala z nohy na nohu. Keď sa však dostali dovnútra, trochu sa uvoľnila. Bola tam len vedúca jej výcviku a ešte jeden muž, ktorého nepoznala. Bol ale celkom mladý, za čo mu pripočítala bezvýznamné plus k menu... ktoré tiež nevedela.
"Dobrý večer, Victoria," pokynula jej vedúca, aby sa posadila oproti nej.
"Radšej postojím," kývla hlavou. "Deje sa niečo?"
"Obávam sa, že pre vás mám misiu, na ktorú musíte nastúpiť už dnes," ujal sa slova muž, ktorý vstal z kresla a prešiel do svetla. Jeho svetlé oči sa v jemnom svetle vynímali, no nič jej o ňom nenapovedali. Bola dobrá v čítaní osôb, ale u neho... nebolo čo čítať.
"Prosím?" prižmúrila oči. "A čo... zajtrajší zákrok..."
"To všetko môže počkať," dvihla ruku vedúca. "Najdôležitejšie je, aby ste prijali to, čo vám bolo dané a šli si zbaliť veci. Vaša úloha začína už zajtra a vaše lietadlo ide o dve hodiny," objasnila jej prosto.
"Čože?" nakrčila bruneta čelo a založila si ruky na prsiach. "O dve hodiny mám odletieť? A kam vlastne?"
"Do Ameriky," odvetil bez všetkého ten chlap.
"Prepáčte za moju nezdvorilú otázku, ale... kto vlastne ste?" natočila sa k nemu a čakala na jeho reakciu. On sa však len žiarivo usmial.
"Prepáčte, ja nevychovanec. Čítal som vaše spisy, viem o vás všetko a tak mi to príde, akoby sme sa poznali roky," objasnil jeho správanie a hneď na to k nej vystrel ruku. "Som Benjamin," predstavil sa a bez všetkého jej pobozkal chrbát dlane. Victoria na neho len nechápavo hľadela, ale mlčala.
"Teší ma," povedala formálne a keď ju pustil, priložila ruku k telu. "Takže o dve hodiny let do Ameriky. Kedy sa dozviem o misii?"
"V taške, ktorú vezmete zo sebou budete mať laptop, v ktorom sa nachádzajú všetky potrebné údaje. Všetko ostatné máte pritom. Pas, doklady, peniaze na začiatok, kreditné karty, kľúče od nového bytu aj od auta... proste všetko, čo sa vám môže hodiť pri vašej misii."
"Dobre," povedala prosto. "Idem sa pripraviť." Mala v pláne dať sa na ústup, ale vedúca ju zastavila.
"Verím, že nás nesklamete, Victoria. Táto misia je najdôležitejšia zo všetkých. Nedali sme ju ani našim dlhoročným agentom, nakoľko veríme, že vy ste jediná, ktorá na to má," upozornila ju.
"O čo sa v tejto misii teda jedná?" chcela vedieť.
"O to, aby ste zabili zopár ľudí, ktorí škodia štátu. Takí, ktorí sa hrajú na bohov, no v podstate sú len skazení a znudení svojou mocou. Chápete tomu, však?"
"Samozrejme, že áno," prikývla som. "Koľko ich je? Muži, ženy..."
"Presne!" spomenula si na niečo žena a ihneď vyskočila zo svojej stoličky na nohy. "Je dôležité, aby ste naspäť so sebou priviedli jednu ženu. Je ich súčasťou, avšak kedysi... nebola," na chvíľu sklonila zrak. "Je dôležitá a chceme ju živú."
"A kto to je? Niekto, kto pre vás pracoval? Zradila vás?"
"Zapredala nás," spresnil Benjamin a úkosom pozrel na vedúcu, ktorá len prikývla. "Musí sa sem vrátiť, aby sme ju potrestali v zmyslel našich zákonov. Rozumiete tomu?"
Victoria prikývla. "A meno?"
"Nenájdete ju pod jej menom. Prezývka je to, čo ju predstihuje. To, čo jej vytvára meno a povesť. Len vďaka nej ju poznajú na celom svete."
"Kto to teda je?"
"Black Widow," pozrel na ňu Benjamin a v očiach nemal ani náznak pobavenia. Bol smrteľne vážny.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Spider-ik Spider-ik | 29. prosince 2016 v 23:41 | Reagovat

O_O  O_O  O_O  O_O  O_O Toto bude ešte veľmi zaujímavé čím skôr ťa prosím o ďalšiu časť. Prosím prosím prosím. Snáď to bude mať toľko akcie koľko od teba očakávam :P veď vieme ;)

2 Mercy Mercy | 30. prosince 2016 v 11:25 | Reagovat

Preboha! Moc prosím o ďalšiu kapitolu, a to urýchlene! :D Poviedka sa mi zatiaľ veľmi páči, pekne si nás vhodila do deja, a rovnako ako Spider-ik očakávam, že sa môžeme tešiť na ešte väčšiu porciu akcie, čo je úžasné! Tiež sa teším na Avengery, a dúfam, že si užijem slušnú dávku tých svojich obľúbených - kto vie, možno dokonca v nejakej chúlostivej situácii s Victoriou! :-D
Snáď sa teda čoskoro dočkáme ďalšieho dielu, keď si spomínala, že máš kapitoly už dlho predpísané. Určitě stojí za to pokračovat, tak ať tě ani nenapadne přemýšlet nad něčím jiným!

3 Perla Perla | Web | 30. prosince 2016 v 21:50 | Reagovat

[1]: Posnažím sa dať tam toľko akcie, koľko bude možné. :))))

[2]: Myslím, že tam bude celkom slušná zbierka Avengerov, snáď sa tam nájdu aj tvoji favoriti. :D

4 Faith | marvel-online & sebstan Faith | marvel-online & sebstan | Web | 5. ledna 2017 v 22:39 | Reagovat

No... já miluju Marvel, takže se na tuhle povídku hned zítra vrhnu (dneska už se chystám bohužel spát, skoro nevidím na klávesnici, jinak bych hned četla :-)), protože prostě... děláš mi tímhle neskutečnou radost Perlo! :D vždycky jsem tady na tvém blogu někde četla, že si chystáš nějaké Marvelovky a čekání se vyplatilo! :D moc se těším na zítra, až si přečtu všechny prozatimní kapitoly :-D

btw. máš ode mne OBROVITÁNSKÝ respekt a horoucí obdiv za tu anketu na konci :-D si asi první člověk, který mi dal Buckyho mezi Avengers :-D :-D

5 Perla Perla | Web | 6. ledna 2017 v 0:58 | Reagovat

[4]: Bez Buckyho by sa príbeh s Avengermi nezaobišiel, zbožňujeeeem ho. :D Dúfam teda že sa povedka bude páčiť, aj keď zatiaľ len taký rozbeh. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama