True Leader ► 19. kapitola

22. listopadu 2016 v 16:49 | Perla |  True Leader
Téma: Teen Wolf
Hl. postavy: Lydia, Peter, Cedric, Stiles,Thaleia, Tlazeteotl...
Obsah: Lydia Martin, vlčica, ktorá sa kvôli láske vzdala všetkého čo mala, si prechádza peklom aj osem mesiacov po odchode z Monté Albán.
Bohovia sa s ňou zahrávajú a kladú pod nohy jednu prekážku za druhou. Našťastie má Petra, ktorý je ochotný jej s tým za každú cenu pomôcť a splniť úlohu, ktorá im bola daná.
Obaja sa tak na ceste za nájdeným pravej, nesebeckej osoby, musia navzájom chrániť a striehnuť, aby ich nič neprekvapilo.
Avšak čo ak sa najhoršou prekážkou stane láska?
POZN: Poviedka naväzuje na poviedku I NEED YOU
Poznámka autora: Lydia pristúpila na stávku. Stane sa z nej lovená zver len aby zachránila nielen seba, ale hlavne Stilesa. Čo sa však dozvie pred súbojom od sirény?


Kapitola devätnásta

Lov

"Niekto zabíja pre potravu, aby prežil. No ty si najhorší...
Zabíjaš pre potešenie."

Netušila, čo urobila. Nemala ani najmenšiu predstavu, čomu sa upísala a čo ju čaká. Jediné, čo vedela a na čom jej záležalo bol fakt, že sa môže dostať domov a spoločne s ňou aj Stiles. To bol jediný dôvod, prečo súhlasila a prečo mala v pláne urobiť aj nemožné, aby vyhrala. Rozhodne využije všetko, aj keby sa dostala k moci, ktorá patrí bohyni. Za daných okolností nemala na výber.
Ako bez duše sa nechala vyviesť Cedricovými ľuďmi, nebojovala, len keď ju chceli odtrhnúť od Stilesa, vtedy sa bránila. Bolo to však márne, na povrchu pozemku boli jej schopnosti znova fuč. Netušila ako, no odrazu sa ocitla vo svojej izbe, kde ju už na posteli čakal nový úbor. Teda...nebol to úbor ako ten, čo na sebe mala doteraz, ale rozhodne to mohlo byť jej oblečenie na súboj. Cedric sa tým len uistil, že ak prežije deň, zamrzne v noci. Tá tmavo-modrá kombinéza nevyzerala byť nijako odolná voči mrazu, práve naopak. Výzorom jej pripomínala nejaký neoprénový oblek pre potápačov. Obtiahnutý dlhý rukáv a golier až ku krku spôsobovali, že sa cítila uškrtene. Na tom však nezáležalo. Dôležité bolo to, že ho potrebovala k prežitiu. Do topánky si pre všetky prípady ukryla nožík, pretože to bola jediná zbraň, ktorú jej Cedric poslal. Niečo jej však vravelo, že on si len jednu zbraň istotne nevezme. To by na neho bolo príliš málo. Bola, podľa jeho slov, predsa nebezpečné zabijácke stvorenie, ktoré bolo potrebné držať na krátko. Veď mu ešte ukáže, len nech ju na neho pustia.
Odrazu sa ozvalo klopanie na dvere, avšak bez zbytočného čakania sa hneď aj otvorili. Na jej počudovanie dovnútra vošla blonďatá siréna, asi po prvýkrát do niečoho poriadneho zahalená. Biele šaty siahajúce až po zem síce zakrývali jej dokonalé dlhé nohy, ale hore ich držala iba tenká šnúrka okolo krku, vďaka čomu odhalili dokonalý alabastrový chrbát a plecia.
"Čo tu robíš, Thaleia?" vytrieštila na ňu oči Lydia a okamžite prešla bližšie k siréne.
"Nemohla som ťa pustiť do boja len tak, či áno? Zasmiala sa na odľahčenie, aj keď v skutočnosti jej do smiechu akosi enbolo.
"Prehrám, však?" preglgla nasucho vlčica. "Ak by som proti nemu mala šancu, nestavil by sa. Z toho mi vyplýva jediné- prehrám."
Thaleia k nej vykročila a chytila jej ramená. Pevne, aby ju donútila pozrieť na ňu.
"Počúvaj ma, Lydia," zhlboka sa nadýchla. "Jediný, kto prehrá, je Cedric. Ty totiž prehrať nemôžeš. Zvládla si už horšie veci než aké si pre teba pripraví on. Ty si zvládla už boj sama so sebou."
"Ale ako..." Lydia ničomu nerozumela. Ako mohla táto siréna vedieť o jej minulosti? Nikto to predsa nevedel. Nikto tam nebol. Len ona a Peter.
Thaleia si zahryzla do pery a na chvíľu ostala mlčať. Potom sa však len znova nadýchla a pokračovala:
"My sirény, strážime viac než len more," vysvetľovala. Strážime veci, ktoré by mohli zmeniť osud..."
"O čom to hovoríš?"
"Som strážkyňa proroctiev, Lydia, preto mám pre Cedrica takú cenu. Ovládam každé jedno proroctvo- či už naplnené- alebo len novo vzniknuté. Je to moja špecialita," žmurkla na ňu, akoby sa jej práve priznala s nejakým super objavom.
Vlčica na chvíľu zatvorila oči a snažila sa spracovať informácie, ktoré jej táto siréna práve zdelila. Bola si vedomá, čo to všetko môže obnášať, ale ak o nej všetko vie len na základe proroctiev, zohráva v nich Lydia nejakú dôležitú úlohu?
"Čo o mne hovorí proroctvo?" vydýchla otázku, aj keď si vlastne nebola istá či na ňu chce odpoveď.
Blondína sa na ňu pochvalne pozrela a usmiala sa. Lydia si pripadala presne naopak. Bolo toho na ňu toľko, až by sa najradšej rozplakala. No nemohla, už len kvôli Stilesovi.
"Nie je len jedno proroctvo, Lydia. Si neobyčajná žena, ktorá si prešla... no... peklom, dalo by sa povedať. Premenili ťa na vlkolaka, tvora noci, avšak zároveň aj obdarila mocou bohyňa, ktorej si sa postavila. Oplývaš mocou, ktorej ešte úplne nerozumieš, no nesieš za ňu zodpovednosť. Preto sme ti so sestrou dali ten prsteň a prijali ťa medzi nás. Náš dar sa ti zíde a vieme, že s ním budeš zaobchádzať s rozumom, ktorý sa od osoby ako ty vyžaduje. Inak by si nebola vodca, Lydia."
Na toľko informácií nebola určite pripravená. Čakala toho veľa, no to, čo opustilo sirénine ústa... po chrbte jej ešte teraz behal mráz. Proroctvo či nie, na také slová by len ťažko hľadala reakciu. Na miesto toho sa len nesmelo usmiala a pohľadom skĺzla k prsteňu.
"Ja ale nie som vodca." Bolo jediné, čo jej napadlo. Patrila do Petrovej svorky, avšak bez Petra... kam vlastne patrila?
"Nerozumieš tomu, Lydia?" buchla ju po čele Thaleia. "Iba človek s nesebeckým srdcom, ochotný obetovať vlastný život za druhého, je hodný nášho daru. A to si ty. Ako ale vieš, alfom sa vlkolak nestáva len vďaka sile zabiť svojho vodcu, no aj vďaka rozhodnosti, rozumnosti a odvahe byť niečím viac než len zvieraťom. To všetko si ty. Práve preto ti je predurčené stať sa alfou. Čím skôr to prijmeš, tým skôr budeš môcť naplno využiť svoje schopnosti..."
Ryšavka chcela niečo povedať, zaprotestovať, no na nič sa nezmohla, minimálne preto, že dvere do izby sa prudko otvorili a dovnútra vstúpili Cedricovi muži. Thaleia sa ešte rýchlo otočila k Lydii a pobozkala ju na čelo.
"Dávaj si pozor a nenechaj sa nijako rozptýliť. Môžeš byť vlčica, ale ešte väčšmi si rodená vodkyňa." Aj keď jej toho chcela povedať oveľa viac, nemala kedy, pretože vojaci ju chytili a vyvliekli preč.
Vlčica nekládla odpor. Na to bola až príliš pohrúžená do vlastných úvah a plánovania, čo urobí potom, keď sa odtiaľto dostane. Ako splní slovo dané bohyni, keď už je na všetko sama. Ale ako nájde niekoho nesebeckého...
Všetko to k nej dochádzalo v útržkoch. Ak proroctvo, o ktorej vravela Thaleia, bolo skutočné, potom všetko, čo Lydia s Petrom podstúpili, aby našli tú osobu, bolo zbytočné. Celý čas ju mali pod nosom. Jediné, čo mali urobiť, bolo počkať rok. Potom by sa rozlúčili a Lydia by znova zamierila do mesta Monté Albán. Takto však prišiel Peter o život a ona sa všetko dozvedela pred svojou "popravou". Ak zomrie, v septembri sa bohyňa vráti po Dereka, pretože takto... je to ona, koho by si mala vziať. Len ona a jej obetavé srdce. Ako je však možné, že to nevedela už vtedy? Že jediný spôsob na záchranu Dereka je jej život?
Vtom to pocítila. Ostrú pálčivú bolesť na pravej strane hrude, ktorá smerovala k ramenu. Vedela, čo to znamená, aj keď netušila, ako je niečo také možné za bránami Cedricovho panstva. Musela sa tváriť normálne, aj keď jej telo trpelo. Slovo, ktoré sa tam vypálilo, bolelo viac ako obyčajne.
Vonku už svitlo, slnko sa dotýkalo hôr na horizonte a zvieratá pomaly v diaľke vstávali. Prinajmenšom vtáky, ktoré bolo jasne počuť.
"Dnes nás čaká veľký deň," ozýval sa priestorom Cedricov hlas, ktorý sa rozprával so svojimi mužmi. "Pustíme do lesa vlkolaka, no ani jeden z vás sa za ním nevydá. Tento tvor bude čisto môj," vysvetľoval a otočil sa k Lydii, ktorá práve prišla na scénu.
Tvár mala nečitateľnú a výraz akoby vytesaný zo skaly. Nechcela dať Cedricovi žiadne vodítko, aby vedel, či sa ho bojí alebo nie.
"Táto vlčica prijala výzvu a stretne sa v súboji proti mne. Ak vyhrá, je voľná, ak nie... nuž, stane sa ďalším členom našej rodiny," usmieval sa brunet od ucha k uchu. Vyzeral ako sociopat, ktorý sa tešil, že môže svoj nový prečin zdieľať s toľkými ľuďmi. Jedine Lydii to všetko ale prišlo zvrátené, očividne.
Konečne je pozrel do očí, s jasným pocitom víťazstva, a podišiel k nej. Vystrel ruku a čakal, kým jeho príklad zopakuje aj ona. Síce sa ho dotknúť nechcela, nemohla byť netaktná. Jedná sa predsa o jej život!
"Nech vyhrá najlepší," opustilo jeho ústa, ako si spolu potriasli rukami.
"Zhoríš v pekle," zamrmlala ryšavka a v sekunde ho pustila. Cedricova tvár potemnela, no nepovedal ani slovo, len ju mlčky sledoval.
"Ako náhle sa otvorí brána, boj sa začína. Ak by si ušla na koniec lesa, zachytia ťa kamery a ja tak budem vedieť, že tvojho kamaráta môžeme v pokoji zabiť."
"Myslela som, že si si chcel najprv zapísať poznatky o jeho schopnostiach," provokovala.
"Pri Stilesovi som ochotný urobiť výnimku.! Zavrčal podráždene, nakoľko to už chcel mať všetko za sebou.
Svojou výhrou si bol istý. Nepredpokladal, že by Lydia mohla byť mocnejšia ako nejaký obyčajný vlkolak. To bola jej výhoda, pretože ako Thaleia povedala, ona nebola iba vlkolak. Mala oveľa viac schopností, ako si ktokoľvek mohol myslieť. Možno ich ešte nevedela všetky použiť, vedela ale, že ju robia viac ľudskou, rozumnou. Už len preto nemala v plne poddať sa pudom. Akoby to len potom dopadlo?
"Priprav sa, vlčica," vyzval ju a ona na nič nečakala. Prešla k bráne a otočila sa tak Cedricovi chrbtom. Vedela, že rozhodujúci bude začiatok. Ak ju pohltí vlkolačia sila, nevyjde ani z panstva, keď ju Cedric uloví. Musí teda utekať. Do lesa, niekde, kde sa vyzná viac ako tu. Nemôžem na nič čakať.
S prvým úderom do akéhosi gongu sa brána pohla. Začala sa otvárať a Lydia sa nadýchla.
Zhlboka.
Prudko vyštartovala, pretiahla sa aj tým malým otvorom a daa sa do behu. Za sebou počula Cedricov krik a v ušiach jej hučala krv. Dych akosi oťažieval, rovnako ako ťažko odolávala novonadobudnutej moci. Nakoniec to však nedokázala a prudko zastala. Oprela sa o strom, snažiac sa polapiť dych. Nebolo to ľahké. Ruky, na ktoré pozerala, sa začali triasť, a ona ich nevedela zastaviť. Pachy, ktoré doteraz nerozoznávala, s k nej okamžite našli cestu. Vedela, že bude cítiť rozdiel, keď sa ocitne v lese za panstvom, ale nečakala, že to bude tak intenzívne!
Sťažka oddychovala a bojovala s nutkaním premeniť sa. Nemohla to urobiť, pretože v tom prípade by sa určite neovládla a rozbehla by sa za Cedricom, aby mu vykrútila krk. To však nemohla urobiť. Odstrelil by ju už z diaľky. V streľbe bol predsa dobrý, videla zoár jeho trofejí, keď sa snažila nájsť cestu do záhrad.
Lesom sa ozval výstrel, ktorý narazil do stromu, o ktorý sa opierala vlčica. Okamžite spozornela a prikrčila sa. Tak veľmi bojovala so svojimi schopnosťami, až zabudla na to, aké je dôležité ich aj používať. Vycítila by predsa Cedricov príchod. Na jeho pach istotne do smrti nezabudne. A keď ho cítila ako vlkolak...
"Vzdávaš sa tak skoro?" dostal sa k nej jeho krik. "Čakal som od teba viac!"
Ryšavka netušila kam, no v sekunde vyštartovala a znova bola pred lovcom na úteku. Skutočný lov sa práve začal.


PREDCHÁDZAJÚCA/ NASLEDUJÚCA


***
Čo si myslíte o tom, že Lydia je osoba s nesebeckým srdcom? Mysleli ste si to?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Destiny Destiny | 5. června 2018 v 17:51 | Reagovat

super poviedka dúfam ze ju aj dopíšeš, teším sa na další diel. ;-)

2 Perla Perla | Web | Pondělí v 21:44 | Reagovat

[1]: Táto poviedka, od kedy som ju začala písať, nabrala úplne iný smer, než som chcela, a preto sa ju momentálne snažím dostať do podoby, aby z nej nebola len fanfiction, no originálny fantasy príbeh. :) Je teda možné, že ju dopíšem, ale nie v tejto podobe.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama