Le Fruit Des Demons► 2. časť

18. listopadu 2016 v 16:00 | Perla |  Le Fruit Des Demons
Téma: The Originals/Teen Wolf
Postavy: Lydia Martin, Derek Hale, Kayleen, Klaus Mikaelson, Kol Mikaelson....
Obsah: Bar Le Fruit Des Demons.
Podnik, ktorý od svojho vznikú prekvitá, pretože jeho majiteľkou je upírka s jasnou víziou. Poraziť a zničiť Klausa Mikaelsona. Na to však potrebuje jedného dôležitého spojenca.
Kol Mikaelson, pôvodný, ktorý prišiel o lásku a tým aj o rodinu, sa nezastaví, kým jeho brat nebude trpieť rovnako ako trpí aj on. Avšak ako zničiť niekoho, kto nemá čo stratiť?
Lydia Martin, banshee, si len ťažko zvyká na normálny život bez väzenia, avšak aj bez Malie. Aby zahnala zlé sny, odchádza na vysokú preč od všetkých priateľov, vyrovnať sa s minulosťou. Čo ju tam len čaká, keď si bude na takom divnom mieste pripadať ako doma?
POZN: Poviedka naväzuje na poviedku LE FRUIT DES ANGES
Poznámka autora: Zatiaľ čo Lydia si na nič nespomína, Kol zas nedokáže zabudnúť. A kvôli pomste je ochotný spolčiť sa s hocikým...


Prvý, otvárací týždeň zbehol rýchlo. Vďaka správnym kontaktom sa mi podarilo informovať všetkých správnych "ľudí", ktorí neotáľali a prišli sa pozrieť na moje dielo. Chceli ho porovnať s bývalou konkurenciou, čo mi len hralo do karát. Už na začiatku som ich mohla presvedčiť, že bar Le Fruit des Demons je vo svojom obore proste najlepší.
Schuti som sa usmiala a pozrela na svoj odraz v zrkadle. Mokré blond vlasy mi padali do tváre, tak som si ich len zopla, aby mi neprekážali. Potrebovala som sa predsa obliecť a skontrolovať bar. Záležalo mi na ňom až príliš na to, aby som sa o nič nestarala. Ja som nebola Klaus.
Dvere do mojej izby sa prudko otvorili a dovnútra vošiel pôvodný upír, Kol Mikaelson, ako inak, než vo veľkom štýle.
"Neviem, ako to bolo u vás, ale v mojom bare máme dvere, na ktoré sa klope," schladila som ho pohľadom hneď na úvod. Brunet sa zaškeril a prešiel hlbšie do izby. Sadol si do kresla a vydýchol. To nevyzeralo na úspech.
"Zľahla sa po ňom zem," prehovoril po chvíli, keď otvoril oči. "Nikto o ňom nepočul, naposledy len v spojení s požiarom v jeho bare. Odvtedy je ako duch..." pokrčil ramenami.
"Do čerta!" zanadávala som vytočene. "Chcem toho upíra nájsť a dostať ho do baru! Udrela som rukou po stole, no našťastie nie tak, aby som ho rozbila. Potrebovala som sa upokojiť. Čím skôr tým lepšie, nezáležalo na tom, ako.
"Ten bastard má toľko šťastia!" natáčalo Kola. "Ak by som ho našiel, hneď by som mu vytrhol srdce!"
Nad sľubmi toho pôvodného som musela len pretočiť očami. Naozaj si myslí, že ho chcem zabiť tak rýchlo?! To by pre neho bolo vykúpenie, nie trest. Ja však chcem, aby trpel rovnako, ako som trpela a trím ja.
"Kol, č sme si povedali?" prehovorila som jemným hlasom. "Nemôžeš ho zabiť," posadila som sa na neho obkročmo. "Najprv ho musíme odpútať od všetkých upírov, ktorých stvoril. Nepotrebujeme žiadneho blázna, ktorý by ho chcel zachrániť. Potom príde na rad pomsta, kedy ťa sám bude prosiť, aby si ho zabil," usmievala som sa, zatiaľ čo Kol si to predstavoval. Bolo také jednoduché dohovoriť mu. Naša spolupráca sa mi jednoducho páčila. Už len aby nič nepokazil.
"Malia by predsa nechcela, aby zomrel bez bolesti," ušlo mi, "musíš ju pomstiť."
Sledovala som, ako sa jeho pohľad menil. Akoby sa hravé dieťa odrazu vystriedalo s dospelým mužom. Behom sekundy ma schytil pod krk a už ma tlačil do gauča oproti. Jeho stisk som nemala šancu prekonať.
"Už nikdy sa neopováž brať do huby jej meno!" vrčal po mne, škrtiac ma. "Naša dohoda tak môže rýchlo padnúť!" Nakoniec ma pustil a postavil sa. So zvláštnym výrazom ma sledoval, akoby o niečom tuho premýšľal. Prešiel sa po miestnosti a znova si sadol do kresla oproti mne.
"Oživila som ťa, aby si sa mohol pomstiť," vydýchla som. "Oživila som ťa, aby si našiel pokoj, Kol. Keď ho ale zabiješ pri prvej príležitosti, necháš ho zvíťaziť," vysvetľovala som, tváriac sa urazene.
"Klaus si nezaslúži vykúpenie, ale utrpenie," precedila som pomedzi zuby. Vždy, keď som rozprávala o tom mužovi, zmocňoval sa ma toľký hnev, ktorý som nikdy predtým nepoznala.
Kol sa na mňa spýtavo pozrel a to bola moja šanca. Pomaly som k nemu znova prešla a posadila sa na neho. Bolo mi jasné, že zmanipulovať tohto blbca sa dá jednoduchšie, než som myslela. Nemusím hrať na jeho citlivú strunu, nenávisť k bratovi je dostatočne veľká aj bez narážok na smrť jeho lásky. Miloval ju vôbec, alebo ním ona tiež len manipulovala? Kto vie, možno by z nás boli skvelé kamarátky, hoci, ak by žila... pravdepodobne by som ju použila proti Kolovi, aby som sa ho mohla zbaviť. Nuž, očividne to budem vždycky len ja.
"Milujem, keď tak hovoríš," usmial sa na mňa a privlastnil si moje pery v bozku. V dlhom, nikdy sa nekončiacom, bozku. Nakoniec sa však odtiahol, aby mi rozpustil vlasy a mohol sa s nimi hrať. "Neviem, čo by som bez teba robil, Kayleen," vzdychol si ustarane, ale ja som nechcela, aby na niečo myslel. Nepotrebovala som, aby do hry zapojil aj rozum, ľahko by si potom mohol dať dva a dva dohromady.
S veľkou dávkou sebazaprenia som to bola tentoraz ja, ktorá ho pobozkala, čomu sa pôvodný len potešil. Keby len vedel, čo pre neho plánujem!
Nikdy som nemala rada, keď ma niekto vyrušoval, ale tento raz ma nástojčivé klopanie na dvere zachránilo, keďže jeho ruky putovali po mojom tele tak, ako sa mi to nepáčilo. Rýchlo som vyskočila na rovné nohy, prehrabla si vlasy a prešla k dverám. Ani som si nevšimla, kedy ich Kol stihol zamknúť. Myslel si, že tu k niečomu dôjde? Hlupáčik...
"Marcus," pustila som dovnútra jedného z mojich upírov. Všetci, ktorí boli v mojej ochranke, každý jeden z nich, boli mnou premenení upíri, ktorí si aj po tom všetkom mysleli, že mi na nich záleží. Mohli byť ešte viac naivní?
"Našli sme ti tú čarodejnicu, Kayleen," prehovoril potichu so sklonenou hlavou, ako náhle si všimol mrzutého Kola, ktorý vstal z kresla.
"To je naozaj skvelá správa," vrelo som sa na neho usmiala a nad tou predstavou len v duchu zajasala. Konečne niekto, komu sa podarí nájsť toho Mikaelsona! Dva mesiace po ňom pátram a nič? Hádam si nemyslí, že sa po ňom zľahne zem a každý mu dá pokoj! Omyl! Ja ho nikdy neprestanem hľadať, kým nezaplatí za to, čo urobil mne a mojim blízkym!
"Kde ste ju nechali?" pozdvihla som obočie, keď mi došlo, že ju nikde nevidím. Nemala by tu byť tiež? Alebo sa vie urobiť neviditeľnou?
"Ona..." nasucho preglgol Marcus. "Je tak trochu... divná..." Vo chvíli, keď to povedal, sa jeho hlava otočila o stoosemdesiat stupňov a jeho mŕtve telo mi padlo k nohám. No skvelé, takto dávať mojim pracovníkom prestávku!
Ako som si myslela, tak sa aj stalo a predo mnou sa z čista jasna objavila postava nižšej postavy s tmavými kučeravými vlasmi, vďaka ktorým vynikla jej bledá pokožka a výrazné pery.
"Ty musíš byť Kayleen," vystrela sa a bojovne vystrčila bradu.
"A ty zas moja spása," zasmiala som sa na odľahčenie, aby sa situácia medzi nami nemusela zbytočne vyhrotiť. Nevyzerala dvakrát nadšene z tohto miesta, no zároveň ani tak, že by najradšej ušla. Musela Klausa istotne poznať, keď sem prišla dobrovoľne.
"Freya Beuchamp," predstavila sa a vystrela ku mne ruku. "AK odo mňa ale chceš, aby som našla Klausa, nemyslím si, že to bude fungovať," pokrčila plecami, na čo som len prekvapene pozdvihla obočie.
"Odkiaľ vieš, koho hľadám?" nechápala som. Marcus jej to istotne nepovedal. Bol predsa ovplyvnený Kolom tak ako všetci moji zamestnanci. Museli ma počúvať na slovo, môj pôvodný sa o to postaral.
Hnedé oči sa zo mňa smiali a ja som netušila prečo.
"Okrem toho, že sa názov a obsah baru podobá, teda, kopíruje, Klausov bývalý podnik, naozaj si myslíš, že nevycítim pôvodného, keď som s ním v rovnakej miestnosti?" pohľadom zablúdila ku Kolovi, ktorý stál viac menej bez pohnutia na mieste. Zazeral na ňu, akoby ju odniekiaľ poznal, možno mu niekoho pripomínala.
"Je to už nejaký ten piatok, Kol Mikaelson," prekrížila si ruky na prsiach a podišla k nemu bližšie, mňa si nijako nevšímajúc. On bol ale viac ako dosť stratený, keď som na ňom videla, že si ju nedokáže s nikým spojiť. Vážne sú všetci chlapi takýto sprostí?
"To v skutku je, Freya," vydýchol odrazu, akoby si všetko uvedomil. Už nebol taký pokojný, ako dovtedy. "O čo ti ide tentoraz? Len o Klausa?" pozdvihol obočie.
"Uvidím, podľa toho, či sa mi postavíš do cesty alebo nie," pokrčila nezajato plecami a na tvári a jej rozhostil úsmev.
Ako som tam na tých dvoch tak hľadela, uvedomila som si, že nech sa akokoľvek budem snažiť, ľudia, ktorí nenávidia Klausa ku mne vždy prídu aj sami. Koniec koncov... každý ho nenávidí. Až na jednu osobu, ktorá o neho bojovala až do konca.
A tá jediná osoba mi môže pomôcť dostať ho na kolená, či sa jej to bude páčiť alebo nie. Ja vyhrám, pretože k tomu som bola predurčená. Preto som sa stala upírom. Aby som víťazila!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama