Help me, Love ► part I.

1. března 2016 v 21:00 | Perla |  Short Tales
Téma: TVD/ TO
Pár: Caroline + Klaus
Obsah: Zatiaľ čo v New Orleans sa bojuje o život, v Mystic Falls bola Caroline nútená zapnúť svoje emócie po tom, ako spálila list svojej mamy. Avšak výčitky, ktoré sa dostavili.... ako dobre, že jej zazvonil mobil!
Klaus Mikaelson, hybrid, ktorý nikdy nikoho nepotreboval, je bezradný a jedinou záchranou má byť blonďatá upírka. Podarí sa jej však splniť úlohu, ktorú pre ňu Klaus má? A čo viac... prijme ju?
Poznámka autora: Viem, že Klaroline som už dlho nepísala, avšak pri takomto nápade.... no, posúďte sami. :)

Part I.

Tachometer ukazoval stodeväťdesiat, avšak auto ešte stále nespomaľovalo, len naďalej svišťalo nocou, akoby šoférovi za volantom šlo o život. No nebola to ona, kto bol v ohrození. Aspoň v to dúfala. Bolo jej predsa povedané, že je to otázka života a smrti. A že len ona má vo svojich rukách odpoveď.
Zhlboka sa nadýchla a ešte zrýchlila. Čas hral totiž proti nej, nakoľko cesta z Mystic Falls do New Orleans nebola práve najkratšia a už aj pred hodinou bolo na príchod neskoro. No ona to ešte plánovala stihnúť.
Rovnako, ako ju po telefóne navigoval, tak isto odbočila na začiatku mesta z hlavnej cesty a zišla na lesný chodníček, ktorý bol blízko rieky, takže všetko pachy sa tu strácali. Aké premyslené!
Upírka vypla motor a ešte chvíľu ostala sedieť v aute. Cudzinca, čakajúceho na jej pomoc, síce videla, no nechcela, aby vedel, že ešte pred pár hodinami to bola ona, kto potreboval pomoc.
Možno aj preto odpovedala na jeho telefonát. Cítila vinu za veci, ktoré spôsobila, cítila bolesť, ktorú spôsobila priateľom... a to nechcela. Potrebovala sa jej nejako zbaviť, chcela to odčiniť. A ak jej on neklamal a situácia je naozaj tak zlá, dostane svoju šancu. Pomôže jemu a zároveň aj sebe.
Blondína vystúpila z auta a vydala sa naprieč nocou bližšie k minulosti, ktorú sa dosť dlho snažila pochovať.
"Som veľmi rád, že si prišla, láska," prehovoril svojím britským prízvukom a dvihol svoj zrak k upírke.
"Čo odo mňa potrebuješ, Klaus?" odvážila sa prehovoriť nakoniec aj ona. Sila jej hlasu ju až prekvapila, nečakala, že bude znieť tak pokojne.
"Potrebujem tvoju pomoc, láska," objasnil jednoducho a vrátil sa do auta. Upírka sledovala ako zo zadného sedadla berie niečo do náruče a až keď sa k nej otočil, zbadala a započúvala sa do zvukov, ktoré dovtedy jasne ignorovala.
"Klaus," prehltla nasucho s vytrieštenými očami. Nemohla sa od toho malého drobca odtrhnúť.
"Je nádherná," hlesla potichu, len aby ju nezobudila. Predsa len tak krásne spala. "Komu si ju zobral?" založila si ruky na prsiach.
"Je to moja dcéra, Caroline," prehovoril celkom vážne, bez štipky humoru, čo upírku len znova prekvapilo a nechápavo na neho pozrela, snažiac sa prísť na to, ako by to bolo možné.
"Hayley je jej mam," dodal na ozrejmenie.
"Ale... ako... ako sa to... ako je to možné?" nechápala naďalej, hoci jej závity pracovali na plné obrátky. Odkedy môže mať upír dieťa! Naozaj... naozaj to znamená, že sa vyspal... s Hayley? Prečo mala odrazu pocit, že na tú vlčicu žiarli? Nešla predsa po Klausovi, tak prečo?!
"To je nadlho," zarazil ju. "Raz ti to vysvetlím, láska, no teraz... potrebujem, aby si ju vzala preč. Čo najďalej od mesta a čo najďalej od kúziel."
Caroline na neho len bez slova chvíľu hľadela ako na blázna, no nakoniec sa len zhlboka nadýchla a uvoľnila sa.
"Na ako dlho?" Bolo jediné, čo ju zaujímalo.
"Na tak dlho, kým neurobím v New Orleans poriadky a nebude to tu pre ňu bezpečné," urobil pár krokov k blondíne a opatrne jej položil svoju dcéru do náruče. Hneď na to jej vážne pozrel do očí.
"Ochráň ju, Caroline. Si jediná, ktorej verím natoľko, že ti zverím svoj najväčší poklad do opatery," hovoril a do očí sa mu hrnuli slzy. "Zabezpeč jej krásnu budúcnosť, láska. Takú, ktorá by čakala nás, keby si si vybrala inak."
"Klaus, ja..." otvorila blondína ústa, no nakoniec z nich nič nevyšlo. Nebola schopná žiadnych ďalších slov, ba dokonca ani jednej vety.
"Nič mi nehovor, je to tak, ako to je. Hlavné je, aby si jej dala lásku aj za mňa a aby nikdy nepocítila, že jej niekto chýba. Vieš mi to sľúbiť, Caroline?"
"Tak počkať," vyhŕkla odrazu. "Dúfam, že si nemyslíš, že to bude nejako dlhá doba, Klaus. Ja... ja nie som vhodný adept na matku, totiž... nikdy som sa nestarala o deti..." začala nezmyselne bľabotať, sama ani nevedela o čom.
"Práve preto budeš najlepšia," naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce. "Prosím ťa, opatruj mi ju. Avšak tak, aby o tom nikto nevedel," pozrel jej do očí a upírka jasne cítila blížiaci sa nátlak a tak len ustúpila, no Klaus bol rýchlejší a chytil ju za lakeť.
"Nie, Klaus..." bránila sa, ale s dieťaťom v náručí to bolo ťažké, ak ju nechcela zobudiť.
"Nikto sa nedozvie, že je to moje dieťa. Nikomu to nepovieš a do Mystic Falls sa s ňou nevrátiť. Nájdeš si pekný dom, kde sa usídliš ako slobodná mamička," ovplyvňoval ju a blondíne z oka predsa len vyhŕkla jedna slza. Pripravoval ju o jej vôľu. Znova.
"Nikto sa to nedozvie," zopakovala po ňom poslušne, sama nevediac, prečo.
"Ďakujem," vydýchol. "A teraz choď, nestrácaj čas."
"Ako sa vlastne volá?" pozrela na neho a sledovala, ako sa jeho pohľad zmenil. Odrazu zneistel a Caroline netušila, prečo vlastne.
"Hope," šepol potichu, ale s istotou v hlase. "Jej meno je Hope."
"Krásne meno," usmiala sa blondína. "Dúfam, že sa čoskoro znova uvidíme. Za iných okolností, samozrejme. Až tu bude bezpečne."
Spoločne vykročili k jej autu, Klaus jej doň dal detskú autosedačku a uložil do nej svoju dcéru. Potom len pomaly odprevadil blondínu k miestu šoféra, aby jej mohol otvoriť dvere.
"Teším sa, keď sa tak stane," neskrýval nádej v jeho očiach a jemne sa usmial. Rýchlo však znova posmutnel a len ich posúril v ceste.
"Neboj sa. Všetko dobre dopadne. Kto bojuje za dobrý cieľ, zvíťazí, nehľadiac na oponenta," uistila ho a položila svoju ruku na tú jeho na dverách. "Dám na Hope pozor, akoby to bola moja dcéra, sľubujem."
"Tomu verím," prikývol s hlavou. "Keby to len mohla byť pravda..." vzdychol si a sledoval upírku nastúpiť do auta. Nič viac už nepovedal a pritom mal toho na jazyku toľko.
Namiesto toho len mlčky sledoval, ako Caroline odchádza aj s jeho dieťaťom niekam preč, ďaleko z New Orleans. A on tušil, že to bol poslednýkrát, kedy videl ju aj svoju dcéru. Vojna, ktorú rozpútal... nevyhrá ju. Aspoň pred tupou porážkou zachránil dedičku Mikaelsnovcov. Raz predsa príde deň a ona sa k nemu vráti. Staršia a mocnejšia, než ktokoľvek iný.
On bude čakať. Neprejde ani jediný deň, kedy by na ňu nepomyslel. Aj keď to znamená, že bude čakať roky. Kým bude čakať na ňu, bude to stáť za to.
Stretnú sa znova. Určite. Predsa láska je veľká a tá rodičovská... nepremožiteľná.


NASLEDUJÚCA ČASŤ

***
Táto časť bola taká na zahriatie, aby ste si vedeli predstaviť časové zaradenie jednotlivých seriálov. Nabudúce to však nebude také krátke a ani také ružové.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Baska Baska | 4. března 2016 v 16:26 | Reagovat

Je to super....Chcem dalsie pokracovanie, paci sa mi napad na tuto poviedku a urcite chcem pokracovanie... :-P  :-)

2 Perla Perla | 6. března 2016 v 11:40 | Reagovat

[1]: Ďakujem :) Posnažím sa pridať čo najskôr to pôjde. :-)  :-)

3 Ivina Ivina | 6. března 2016 v 12:38 | Reagovat

Klaroline poviedky mi vždy pripomenú ako to v seriáli pokašlala a ich čítaním si človek vynahradí ostatné. Budem rada ak budeš pokračovať v tomto nápade :-)

4 S S | 20. ledna 2017 v 16:19 | Reagovat

Proč se nejde dostat na druhou část?

5 Perla Perla | Web | 22. ledna 2017 v 15:49 | Reagovat

[4]: Druhú časť som totiž na blog ešte nepridala.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama