Sacrifice ► Part V.

20. srpna 2015 v 10:38 | Perla |  Short Tales
Téma: Teen Wolf
Pár: Lydia + Parrish
Obsah: Nič netrvá večne. A školské dni pominú raz tiež.
Lydia Martin, banshee, s ktorou sa život nijako nemaznal chce zabudnúť na minulosť a začať odznova s niekým, kto jej môže zaručiť šťastie a bezpečie. A tým niekým je Jordan Parrish.
Avšak ani rok, ktorý strávili v spolunažívaní nebol bez problémov a Lydia musí aj naďalej tajiť svoju pravú tvár pred osobou, ktorej chce klamať najmenej. No čo ak sa stane niečo, čo privedie policajta k vyšetrovaniu hluku, ktorý bolo počuť v lese a ktorý očidivne patril vrahovi?
Poznámka autora: Bonusová, naozaj posledná časť tejto poviedky.



5/5

Vedela, že smrť nebolí. Minimálne nie toho, kto umiera. No vždy bolí tých, ktorí ostanú živí. Smútia za mŕtvymi a chcú ich naspäť. Nedokážu pochopiť, prečo sa pre nich druhý človek obetoval, keď oni mali byť tí, čo mali zomrieť.
Lydiu bolela Jordanova bolesť, avšak neľutovala to, čo urobila. Obetovala sa pre neho, pretože ho milovala. Milovala ho od prvého dňa, kedy si uvedomila, koľko pre ňu znamená. Nedokázala by žiť bez neho a ak by ho stratila, vinila by sa za to do konca svojho života. Takto sa však bude obviňovať on, čo nechcela. Veď toho medzi nimi ostalo toľko nevypovedaného...
Čakala, že po smrti tiež niečo bude, no rozhodne nečakala, že sa jej dostane toľko času na premýšľanie. To bolo pre ňu niečo nové. No čo bolo ešte čudnejšie bol fakt, že okolo seba stále počula hlasy. Akoby jej schopnosti smrťou neslabli, len sa znásobovali. A Lydia si nebola istá či ju to desí alebo teší. Ak sa jej schopnosti násobia, musia mať k tomu dôvod, nie? Tak potom nemôže byť mŕtva presne tak, ako si myslela, že bude. Alebo to prežila? Čo sa vlastne, do čerta, deje?
"Je to moja vina," počula neďaleko niečí hlas. Tak známy, no tak zlomený, ako ešte nikdy. Opatrne otvorila oči a poobzerala sa navôkol. Vedela, kde presne sa nachádza. Tam, kde zomrela. Postavila sa na nohy a videla seba, ležiacu na zemi so zatvorenými očami, bez života.
Mŕtvu.
"Nádhera," povzdychla si Lydia a na sekundu sa aj ľutovala. Chcela toho v živote ešte veľa, no takto... takto to bude komplikované.
"Nie, nemôžeš za to. Snažil si sa ju zachrániť," chlácholivý vlkolakov hlas sa nedal nerozoznať. Ryšavka len s miernym úsmevom kráčala známou cestou, aj keď vedela, čo uvidí na konci.
Jordana, slziaceho, opierajúceho sa o kapotu svojho auta a Dereka hneď vedľa neho. Videla tú bolesť, ktorú cítil, a aj keď tomu chcela zabrániť, nevedela ako.
"Nemal som ju nechať odísť," kládol si za vinu. "Mal som... mal som o ňu bojovať," sklonil hlavu.
"Lydia sa obetovala, aby nás zachránila, Jordan. Nechcela by, aby si premrhal šancu na nový život, dobre?" potľapkal ho po pleci Derek, aj keď sám mal červené oči. No snažil sa byť silný aspoň kvôli nemu.
"Poď, musíme odtiaľto odísť. Keď nájdu Lydiu, budú ti aj tak volať. Musíme si niečo medzitým vymyslieť..."
"Ja... potrebujem byť sám. Pôjdem autom sám, ak ti to nevadí," pozrel na vlkolaka, ktorý len prikývol a prešiel k svojmu autu.
"Hlavne neurob žiadnu hlúposť. Lydia by ma za to zabila," pokúsil sa o úsmev a nastúpil dovnútra. Stačila chvíľa a už ho nebolo, iba stopy po jeho aute ostali na príjazdovej ceste.
Lydia sa zhlboka nadýchla apo chvíli sa odhodlala prikročiť bližšie. Chcela ho ešte poslednýkrát vidieť zblízka. Chcela vidieť jeho tvár a oči. Oči, do ktorých každé ráno hľadela a ktoré vždycky sledovali ju, keď sa prebudila.
"Och, Jordan, je mi to tak ľúto," hlesla smerom k nemu. Na to však brunet prudko dvihol hlavu a ryšavka by prisahala, že sa pozrel priamo na ňu. Akoby ju videl a presne vedel, kde stojí.
"Lydia?" šepol takmer nečujne, dobre že mu oči nevyskočili z jamiek.
Banshee nasucho preglgla a z očí jej vytryskli slzy. Nechápala, ako je možné, že ju vidí. Je predsa mŕtva! Nemal by ju vidieť nikto! Nikto, kto je živý a Jordan predsa nezomrel.
"Ty... ty ma vidíš?" vytriešťala na neho prekvapene oči a pristupovala bližšie. Rovnako tak aj Jordan, ktorého však nohy akosi neposlúchali.
"Ako je to možné?" položil jej otázku. "Je to sen?"
"Jedine, ak snívame obaja," usmiala sa na neho, keď už stála v jeho tesnej blízkosti. Sledovala, ako k nej dvihol ruku a ako ju chcel pohladiť. Jej úsmev však pohasol vo chvíli, keď si uvedomila, že aj keď sa jej dotkol, ona jeho dotyk necítila.
"Nie," šepol ranene. Síce vedel, čo má čakať, aj tak ho to vzalo. "Ale ako to, že ťa vidím?"
"Možno je to jedna z tvojich schopností," uvažovala ryšavka nahlas. "Keď som sem prišla, povedali mi, že nejdú len po mne, no aj po tebe. Že ani jeden z nás nemôže ostať nažive," priznala po chvíli a hľadela na bruneta pred sebou. Tak dlho mu tajila prítomnosť mágie a nikdy jej nenapadlo, že aj on do toho všetkého môže nejako zapadnúť.
"Ale... čo potom som?" pokrútil nechápavo policajt hlavou.
Lydia, aj keď to necítila, ho chytila za líce a donútila pozrieť sa jej do očí.
"Si muž, ktorého milujem a navždy budem. Nech sa deje čokoľvek. Si Jordan Parrish, ktorý pomáha druhým a v neposlednom rade myslí na seba. A preto, aj keď bezo mňa, si budeš dávať pozor, aby ti nikto neublížil, dobre? Môžeš skontaktovať Dereka a povedať mu, čo je vo veci a on ti pomôže, dobre?"
"A čo bude s tebou?" vyzvedal okamžite, nad čím sa ryšavka len pousmiala.
"Som mŕtva, čo by bolo? Pravdepodobne sa niekam odoberiem alebo podobne, to naozaj neviem. So smrťou nemám veľa skúsenosti," zasmiala sa.
"Och, Lydia, je mi to tak ľúto," naklonil sa k nej a v očiach mal znova slzy.
"To je v poriadku," usmiala sa aj cez závoj sĺz. "Pre teba by som urobila nemožné. Ak som mala zomrieť, toto bol ten najlepší dôvod. Nič nás aj tak nerozdelí, dobre?" povzbudivo na neho pozrela a on len neisto prikývol.
"Teraz radšej pôjdem, aby som zistila, čo sa deje a čo vlastne je po smrti," štuchla ho do pleca a odstúpila od neho.
"Počkaj," potiahol ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. Jeho pery sa stretli s jej a keď ju pobozkal, cítil všetko. On áno. Iba ona nie. Nebolo to vykúpenie?
Necítiť bolesť, ich horúce a slané slzy, ktoré sa im miešali, necítiť strach z neznáma... to ona nepoznala. Avšak on áno. A tak skoro na to ani nezabudne.
"Zbohom," šepla, keď sa od neho odtiahla a otočila sa na odchod.
"Zbohom, moja banshee," zašepkal za ňou Parrish a nechal ju ísť.
Ostal sám, bez lásky, bez priateľov... bez všetkého. Jediné, čo mal, boli jej slová, ktoré mu stihla povedať, než sa rozlúčili. Avšak aj tie pre neho znamenali viac, než by hocikto iný mohol povedať.
Miloval ju. Naozaj miloval tak, ako nikto iný. Urobil by pre ňu čokoľvek a ak by mohol, vymenil by si s ňou miesto. Umrel by pre ňu tak veľmi, ako aj ona pre neho.
Pomaly prešiel naspäť ku garáži a dvihol Lydiino bezvládne telo. Vedel, že je to miesto činu, avšak nedokázal ju nechať za sebou. Jeho láska si zaslúži niečo viac. Poriadny pohreb a všetkých ejj priateľov pokope.
"Vezmem ťa do Beacon Hills," šepkal jej do vlasov, ako ju bral k autu a položil na zadné sedadlo. Aby to nebolo nápadné, zahalil ju bielou dekou a sám si sadol na miesto šoféra. Pripravený alebo nie, dupol na plyn a vydal sa nocou preč z miesta, ktorému pomaly začínal hovoriť domov. Očividne ním ale nebol a jediný domov, ktorý bude poznať, bude Beacon Hills. Pretože tam bude jeho Lydia Martin ležať naveky.

***

Lydia sledovala auto vzďaľujúce sa od nej a hľadela za ním ešte hodnú chvíľu, aj keď už bolo dávno preč. Vedela, že to bez neho bude ťažké a on to bez nej tiež nezvládne tak, ako im to išlo spolu. No boj o život vždy prináša obete a ona bola len rada, že tú obetu kvôli nemu podstúpila.
Avšak čo teraz bude s ňou? Čo sa stane s banshee, keď zomrie? A vlastne... môže zomrieť? Všetky poučky vravia, že banshee je sám o sebe duch predvídajúci smrť, tak čím bola ona? Bol tým duchom počas života?
Náhle ju prudko rozbolela hlava a keď sa chytila za spánky, prudko zatvorila oči. No pred sebou nevidela temnotu, ako očakávala. Videla Jordana, ako prináša jej telo do Beacon Hills a zároveň videla svojich priateľov.
Videla Scotta, ktorý nedokázal uveriť vlastným očiam. Videla Allison, ktorá padla k zemi a iba vďaka Scottovi sa udržala pohromade. Neunikol jej Stiles, ktorý stál na mieste ako bez pohybu a sledoval výjav pred sebou, akoby mu nechcel uveriť.
Videla všetkých svojich priateľov, plných bolesti, a zároveň cítila, akoby umierali. Okamžite otvorila oči a prudko sa nadýchla, aj keď to nepotrebovala.
Pocit, ktorý mala, nebol ich smrť. Bola to smrť jednej z ich častí, ktorá dovtedy patrila Lydii. No spolu s ňou umreli aj tie časti. A ryšavka tú smrť cítila. Nielen to. Ona ju predvídala. Jej moc jej to konečne dovolila.
Čo ak bol toto jej osud? Čo ak musela zomrieť, aby sa znova mohla narodiť?


***
Áno, toto je koniec. Viem, že v niektorých z vás môže zanechať viac otázok, ako odpovedí, takže sa na ne pokúsim odpovedať, aj keď sama si dobre uvedomujem, že tento koniec je akoby krásny začiatok nejakej dlhšej poviedky o Lydii a o tom, čo s ňou bude po smrti. :D
A preto sa vás pýtam, chceli by ste niečo ako pokračovanie? O tom, čo bude s Lydiou po smrti, prečo má také schopnosti a prečo jediný, kto ju vidí, je Parrish? A je to vlastne tak? Naozaj je jediný, kto ju vidí?
Takže to je odo mňa zatiaľ všetko.. Moja predstavivosť znova raz zapracovala a na konci priniesla najväčšiu inšpiráciu. :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Forsaken*Crescent Forsaken*Crescent | 21. srpna 2015 v 17:17 | Reagovat

To čekání rozhodně stálo za to. Neočekávala jsem, že se u téhle povídky rozpláču, ačkoliv jsem už od začátku tušila, že bude ze smutnějšího soudku. No, nakonec pár slziček ukáplo. :D Stále obdivuji a obdivovat budu tvůj talent pro popsání děje tak, že to vidím před očima jako film v televizi. K charakterům to dokonale sedí, prostě paráda. Máš pravdu, v hlavě mi hned vyvstaly možnosti pokračování Lydiina posmrtného života. Něco jako v Nightshade sériích od A. Cremerové, pokud jsi četla. Jeden z hlavních hrdinů také "neumřel" a zjevoval se pouze pár osobám. Nebudu to tady rozmazávat, bylo to prostě dokonalé. Omlouvám se, že jsem nekomentovala u předchozí části, ale nějak jsem na to zapomněla. Naopak tomuto dávám 5 hvězdiček. Pokračování by bylo fajn, ale záleží na tobě ^^ Určitě pokračuj v psaní, pokusím se něco vymyslet i k wishlistu, možná mě nějaké páry napadnou. :-P S přáním pěkného dne, Forsaken ♥

2 Perla Perla | Web | 21. srpna 2015 v 22:33 | Reagovat

[1]: Páni, ani nevieš, koľko pre mňa tvoj komentár znamená. Naozaj si to veľmi, no veeeeľmi, cením a neskutočne ma teší, že sa ti páči môj spôsob písania... žeby talent? tak to naozaj neviem, no neskutočne ďakujem za tak krásne slová. To zahreje autora pri srdci vždycky. :D
Čo sa Nightshade týka... je to jedna z mojich srdcoviek, pretože Andrea vymyslela skvelý svet. Pamätám si, že som chvíľu písala aj nejakú ff na to. :D
Uvidím, ako na tom budem, no je dosť možné, že sa k Lydii a k tomuto vrátim. Veď o chvíľu končí TW a ako dlho budem čakať na ňu a na Parrisha? :o

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama