Sacrifice ► Part IV.

18. července 2015 v 14:32 | Perla |  Short Tales
Téma: Teen Wolf
Pár: Lydia + Parrish
Obsah: Nič netrvá večne. A školské dni pominú raz tiež.
Lydia Martin, banshee, s ktorou sa život nijako nemaznal chce zabudnúť na minulosť a začať odznova s niekým, kto jej môže zaručiť šťastie a bezpečie. A tým niekým je Jordan Parrish.
Avšak ani rok, ktorý strávili v spolunažívaní nebol bez problémov a Lydia musí aj naďalej tajiť svoju pravú tvár pred osobou, ktorej chce klamať najmenej. No čo ak sa stane niečo, čo privedie policajta k vyšetrovaniu hluku, ktorý bolo počuť v lese a ktorý očidivne patril vrahovi?
Poznámka autora: Posledná časť a s ňou... smútok? Zúfalstvo?



(Moja tvorba)

Part IV.

Nevedela, čo by mala povedať. Jej srdce na sekundu naozaj zamrelo a ona sa musela premáhať, aby sa nerozplakala priamo pred ním. Milovala ho tak veľmi, až ju to desilo. A jediné, o čo jej išlo bolo chrániť ho pred pravdou? Je to zločin?
Áno. Tú odpoveď poznala. Mala by mu povedať všetko. Veď ktovie, kam by sa uberal ich život? Čo ak by ju raz požiadal o ruku? Čo by urobila potom? Povedala mu to? Nebolo by na to prineskoro? Alebo by čakala, kedy jej schopnosti úplne zapudí?
"Jordan, ja... všetko ti vysvetlím..." chlácholila ho a urobila k nemu krok dopredu. On neustúpil, len tam naďalej stál a hľadel jej do očí.
"Lydia!" ozvalo sa zdiaľky asi chvíľu predtým, než k nim dobehol Derek, trochu od krvi a s potrhaným tričkom. "Musíme ísť! Mieria sem ďalší! Dozvedeli sa o tebe!" pozrel jej do očí a nevšímal si Jordana, ktorý ničomu nerozumel.
"O mne? Myslela som, že chceli Jordana..." ryšavka zmĺkla a zamyslela sa nad tým, čo sa stalo. Jej krik, ktorý zo seba vypustila len včera... bol silnejší než hocijaký iný, ktorý doteraz vydala. Bola v ňom bolesť, utrpenie a čo bolo podstatné... bol tam kúsok z nej. Teraz už vedela prečo.
Predpovedala svoju vlastnú smrť.
"Mňa?" prehovoril po chvíli brunet úplne zmätene. "Prečo si si..."
"Je to banshee, predpovedá smrť, najčastejšie však milovanej osoby," zaplietol sa do toho Derek skôr, než stihla niečo povedať Lydia. Tá k nemu hneď ale pozrela a na tvári mala miernu zlosť. Nechcela mu to povedať takto.
"Hovorili, že je tu ešte jeden... ešte niekto..." snažila si spomenúť. "Nemala som byť jediná."
"Na tom teraz vôbec nezáleží, Lydia. Okamžite musíte odísť. Lovci sa nezastavia, kým nebudeš mŕtva..." dohováral jej vlkolak a podišiel k nej. Chytil ju pevne za ruku a čakal, kedy mu konečne pozrie do očí.
"Nie," riekla jasne a behom chvíle sa mu vytrhla. Ustúpila od neho o pár krokov, bližšie k lesu. Pozrela na Jordana a na jeho zmätený výraz.
"Lydia, čo to rob..." nechápal ani jeden z nich.
"Nechcem utekať!" vykríkla prudko. "Mám dosť utekania pred všetkým. Naposledy, keď som sa o to pokúsila, bolo mi to na nič a zapojila som do toho Jordana. Myslela som, že s ním ma čaká nový život, ale... mýlila som sa..." ryšavka zmĺkla a na sekundu pozrela do zeme. Odrazu vedela, čo musí povedať a urobiť.
A bolelo to. Trhalo ju to zvnútra a priečilo sa jej to, no bola to jediná možnosť. Netušila, ako by to mala vyriešiť. Možnosť, ktorá jej napadla bola jediná, ktorá prichádzala v úvahu.
"Lydia, o čom to hovoríš?" hlesol Jordan a pozrel na ňu. Urobil k nej pár krokov bližšie a chytil ju za bradu, aby mu pozrela do očí.
"Možno som prekvapený z toho, čo sa dnes stalo, ale... som predsa policajt. Stretávam sa aj s horšími prípadmi, nie?" zasmial sa, aby to odľahčil, avšak Lydii do smiechu veľmi nebolo.
"Jordan..." nadýchla sa Lydia. "nemusíš... nemusíš ma utešovať, to naozaj nie..."
"Kto hovorí niečo o utešovaní?" úprimne sa usmial a ju pichlo pri srdci. Ak povie to, čo musí... zlomí ho to. Ak ju naozaj miluje, rozhodne. Ju to zlomilo hneď vo chvíli, keď na to pomyslela.
"Milujem ťa," vydýchol a dotkol sa jej líca. Jemne ju pohladil a prešiel jej po spodnej pere ukazovákom. "Milujem ťa, Lydia a to sa nikdy nezmení. Aj keby si bola neviem čo. Pre mňa budeš vždy tou pravou, vieš?" kontroloval jej a priblížil sa k nej, aby ju mohol pobozkať.
No ona sa od neho prudko odtiahla a oči sa jej naplnili slzami, s ktorými úporne bojovala.
"Nie, to nemôžeš..." hlesla takmer nečujne. Chcela pokračovať, no bála sa, že sa jej zlomí hlas, tak len pozrela na sekundu na Dereka, ktorý ničomu nerozumel rovnako ako Parrish.
"Prečo by som nemohol?" zasmial sa. "Lydia, no tak. Myslel som, že to vieš..."
"Ja k tebe necítim nič!" vyhŕkla prudko a po líci sa jej skotúľala jedna horúca slza. Sledovala, ako Jordan zastal v pohybe a jeho pohľad... bol zmätený.
"Čože..."
"Počul si," zachripela sťažka. Fakt, že tomu ako tak verí ju zabíjal ešte viac. Chcela plakať, vrieskať, mlátiť do všetkého, no jediné, čo mala povolené, bolo stáť na mieste s nezaujatým výrazom.
"Nemilujem ťa. Bol si len môj lístok za lepším životom. Avšak našli ma aj tu a preto si urob láskavosť a odíď s Derekom do bezpečia, dobre?" pozdvihla obočie a prekrížila si ruky na prsiach.
"Ale, Lydia, to nedáva... nedáva to zmysel. Prečo by si ináč..." krútil hlavou a snažil sa nájsť vo všetkom nejaký súvis.
"Ale dáva!" vykríkla a už so slzami nebojovala. Nedokázala. "Nič k tebe necítim. Využívala som ťa celý ten čas, Jordan!" vrieskala po ňom a podišla k nemu bližšie. Silno ho päsťou udrela do hrude. "Naozaj si myslíš, že by som k tebe mohla niečo cítiť?! K niekomu, kto je úplne nezaujímavý? Nudný a stereotypický?!"
"Lydia..." zapojil sa do toho Derek, no ryšavka ho umlčala.
"Tak či onak... ak chceš prežiť, odídeš, dobre?" Neodvážila sa mu pozrieť do očí. Ak by tak urobila, jednoznačne by zomrela. Od žiaľu a bolesti nad všetkým, čo mu povedala.
Jordan na ňu mlčky hľadel a nepovedal ani jedno slovo. Nezmohol sa na nič, pretože jeho mozog odmietal prijať to, čo mu vykrikovala jeho ryšavka. Nechcel to prijať.
"Zbohom, Derek," kývla k nemu a skôr, než mohol vlkolak otvoriť ústa a čokoľvek povedať, Lydia zmizla v lese.

***

Netušila, ako ďaleko sa až dostala. Nevedela, akým smerom sa ani dala a kam až chce doraziť. Nakoniec sa však rozhodla zastať a padla medzi lístie. Silu vstať však v sebe nenašla. Namiesto toho len nechala slzy, aby sa jej rinuli po tvári a objala si kolená.
Bola naivná. Naozaj hlúpa, keď si myslela, že bude schopná odísť z Beacon Hills a začať žiť nový život. A ešte k tomu všetkému na výslní. Ako len mohla tak podceniť svoju minulosť? Prečo to vlastne urobila?
Nie, na to odpoveď vedela. Všetko urobila kvôli Jordanovi. Chcela s ním byť šťastná, pretože on... bol jediný človek, ktorému šlo o jej dobro a kto jej vždy vedel pomôcť, keď niečo potrebovala.
Milovala ho. Nikdy by nechcela, aby sa mu niečo stalo kvôli jej hlúposti. To bol práve dôvod, prečo si radšej vybrala raniť ho. Stratiť by ho totiž nedokázala a on by nebol schopný ochrániť ju. Hoci teraz... na ničom už nezáleží. On ju už neuvidí a ona... jej posledná myšlienka bude patriť len a len jemu.
Netušila, ako by mala tých lovcov nájsť. Vedela, že po nej idú a že ju chcú mŕtvu. A ešte niekoho ďalšieho, pravdepodobne Dereka. Ten je však aj s Jordanom už na ceste preč. A obaja sú v bezpečí. Je teda na nej, aby to všetko ukončila. Presne tak, aby vyhrali všetky strany.
Opatrne, akoby sa bála, že to nezvládne, sa pozviechala zo zeme a pozrela sa všetkými smermi, ktorými sa len mohla dať. Bolo jej jasné, že ani jeden z nich nie je bezpečný a že Ďalej už utekať nebude. Vtedy si uvedomila jeden dôležitý fakt.
Lovci sú predsa ako svorka. Žijú spolu a podporujú sa. Ak sa niekomu niečo stane, iní si ho uctia. Lydia však tamtých lovcov nezabila, len ich na dosť dlho omráčila. To znamená, že ak sa vráti domov... možno tam ešte budú. Určite sa z toho všetkého tak rýchlo nepozviechajú. A ona k nim príde ako na zavolanie.
Bez ďalších zbytočných úvah sa rozbehla naspäť. Keby len uvažovala skôr, ušetrila by si poriadny kus cesty. Bežala čo jej len nohy stačili a keď sa pomaly blížila k cieľu, spomalila a prešla do mierneho klusu. Aj keď sa im chcela vydať, nemala v pláne sa dať len tak ľahko. Najprv sa uistí, že Jordanovi sa nič nestane.
Prudko zastala a skryla sa v kríkoch. Videla, ako sa v jej dome svieti a až zvnútra k nej doliehal ten hluk, ktorý tam robili. Rozbíjali jej majetok, ktorý ju stál nemalé peniaze. A nielen ju. Spolu s Jordanom do toho domčeka dali všetko. Premýšľali predsa o vlastnej budúcnosti. Odrazu... akoby to bolo pred toľkými rokmi a nie pred pár mesiacmi.
Tak, aby si ju nikto nevšimol sa prikradla do domu a vošla dovnútra. Videla jedného z mužov hore v izbe ešte keď bola vonku, a preto si to namierila do kuchyne, aby sa aspoň niečím vyzbrojila.
"Je naspäť!" skríkol odrazu niekto a ona rýchlo chňapla po kuchynskom nožíku, s ktorým sa otočila k útočníkovi. Ten na ňu ale mieril zbraňou.
"Polož to! Nemáš najmenšiu šancu, banshee!" okríkol ju a ona ostala stáť na mieste. Dala ruku dole, ale nožík v nej neustále zvierala. Neverila tomu mužovi a mala za to, že ju zastrelí hneď, ako ho pustí.
"Čo sa tu deje..." prehovoril ich smerom ďalší keď zbehol dole schodmi. "Ale ale ale... koho to tu máme? Prišla si si niečo odtiaľ vziať?"
"Nie," nezaujato mykla plecami. "Prišla som sa sem vzdať."
"Čože?" nechápavo zvolali muži jednohlasne. Ani jeden z nich jej nechápal. Ak sa im chcela vzdať, prečo potom utekala v prvom rade?
"Nechám vás, aby ste urobili to, čo chcete. Zabijete ma," preglgla. "Ale mám jednu podmienku," vystrčila bojovne bradu.
"A to aké, srdiečko?" usmial sa brunet, ktorý sa opieral o zárubňu.
"Necháte Jordana na pokoji. O ničom z tohto nevie a nikdy nebude. Chcem, aby ste ho neplietli do nášho sveta, jasné?" pozdvihla obočie a prešla ich všetkých svojím skúmavým pohľadom.
Čakala všetko, no rozhodne nečakala to, čo sa stalo. Obaja vybuchli do smiechu a ani jeden z nich jej nevysvetlil, čo to má znamenať.
"Naozaj si taká hlúpa?" smiali sa na nej ešte stále. "Nešli sme len po tebe, ale hlavne po ňom. On sám patrí do nášho sveta. To, že o sebe nevie nič na veci nemení," odkašľal si jeden, pravdepodobne ich veliteľ. "Tvoja smrť nám príde vhod, no hlavným cieľom akcie bol on..."
"To nie," hlesla takmer nečujne a až vtedy si uvedomila, že pred ňou stoja len dvaja z pôvodných troch útočníkov. Netušila, kam sa podeli ďalší. Avšak vďaka ich výlevom jej to došlo.
"Jordan," naznačila perami a jej mozog bežal na plné obrátky. Musela rýchlo prísť s nejakým nápadom, než sa oni uvedomia, že vie to, čo vie.
"Dúfam, že máte radi teplo," zasmiala sa na nich a bez všetkého schmatla niečo, čo mala vedľa sporáka a vyskočila z okna. V sekunde sa ale otočila so zápalkou v ruke a hodila ju ich smerom, mieriac priamo na zápalený sporák, z ktorého unikal plyn.
Všetko sa to rozhorelo a ona vedela, že ak ich to nezabije, rozhodne ich to zdrží. V mihu oka sa rozbehla do garáže, aby si vzala auto a vydala sa na cestu za chlapcami, no ako náhle sa otvorili dvere, ona na sebe niečo ucítila. Konkrétne v chrbte a to guľku.
Nocou sa ozval jej výkrik a aj keď padla na zem, snažila sa nejako doplaziť dovnútra. Nemôže predsa skonať takto! Nie, kým Jordanovi všetko nepovie. Nie, kým nezistí, čo je vlastne zač.
"Myslela si si, že nás zabiješ?! No my vieme takých ako ty dobre odhadnúť!" smial sa za ňou muž, ktorý k nej behom pár sekúnd aj došiel a potiahol za vlasy, až ryšavka zaskučala a začala sebou trhať.
"Hovoria, že predvídaš smrť. Videla si teda tú svoju?" zasmial sa znova a ešte hlasnejšie.
"Ale rozhodne videla tvoju!" zapojil sa do toho niekto ďalší a behom chvíle odsotil útočníka od banshee.
"Lydia!" hlesol Jordan a vzal si ryšavku k sebe pod svoje ochranné krídla.
"J-jordan?" neveriacky vytrieštila oči a dotkla sa bruneta, aby si overila, že je naozaj tu. Naozaj pri nej a drží ju v náručí. A má o ňu strach.
"Ako si sa sem dostal? Prečo...?"
"Na odpovede bude času dosť. Musíme ťa dostať do nemocnice," hovoril rýchlo a hľadel na jej telo, ktoré čím ďalej tým viac slablo.
"Milujem ťa," šepla jeho smerom ryšavka a usmiala sa na neho. "A je mi to... tak ľúto..." odkašľala si. "Očividne... očividne budeš musieť odpovede zistiť sám..."
"Čo? Tak nehovor!" okríkol ju a rýchlo sa otočil na Dereka, ktorý ešte stále bojoval s tým druhým lovcom.
"Lydia! Lydia, počuješ ma?" zatriasol ňou, keď zatvorila oči. "Okamžite vstaň a bojuj! Nevzdávaj sa! Prosím, urob to pre mňa!" vrieskal a oči mu naplnili slzy. Nechal ich voľne tiecť a naďalej sa snažil prebudiť ju. No bezvýsledne.
Všetko bolo stratené. Prehrali to. On to prehral a mohol si za to sám.
Prišiel o lásku svojho života, ktorá sa pre neho obetovala.


***
Čo povedať na záver? As tak, že to skončilo dosť... nečakane. :DDD Ale tak zároveň chápete, prečo sa poviedka volala Sacrifice. :) Predsa len vzťah ej o obetách a každý o väčších či menších... a Lydia s Parrishom... ona podstúpila tú najväčšiu na svete.
Ak sa mi bude chcieť a budem mať čas, urobím aj 5- dodatkovú časť, kde napíšem, čo sa stane po jej smrti... no som zvedavá, kedy to bude, keďže moja "skvelá" brigáda je až veľmi skvelá a unávná. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lexi Lexi | 19. července 2015 v 21:04 | Reagovat

Určite urob čo sa stane po jej smrti. Ahh slzička  mi pri konci vypadla z oka taká smutná mi ho bolo normaln ľuto. Čím skôr pridaj dalšiu

2 anonym anonym | 21. července 2015 v 9:08 | Reagovat

Prisíííím, napíš aj piatu časť.Úprimne, toto je najlepší fanfic, aký som kedy čítala. Ale ešte k prvej časti si písala, že máme byť kritycký. Tak, ak sa nenahneváš, mám k tomu dve také poznámky. Prvá sa týka gramatiky. Keď sa Lydia vráti späť do domu a zhovára sa s lovcami, uviedla si tam takúto vetu: Ani jeden z nich JEJ NECHÁPAL. Predpokladám, že to vieš, ale pre istotu ti to napíšem. Keď si použila slovo "jej", mala si potom napísať slovo "nerozumel". Alebo, keď si chcela použiť slovo "nechápal", mala si použiť slovo "ju". No a druhá vec sa týka štylistiky, Ale to je iba môj subjektívny pohľad. V poslednom odstavci, kde Lydia zomierala, resp. zomrela, si sa podľa môjho názoru málo venovala Lydí. Áno, Jordan tam bol vykreslený výborne, ale tak trochu mi tam chýbal opis Lydie.Chápeš, aspoň taká krátka vetička. Ale inak to bolo úžasné, čo dokazuje aj to, že si ma rozplakala, takže gratulujem. To sa totiž veľa krát nestáva. :-)  :D  :-P

3 Perla Perla | Web | 21. července 2015 v 12:08 | Reagovat

[2]: Vôbec sa nehnevám, to by mi ani nenapadlo. Som len rada, ak sa nájde niekto, kto je ochotný sa k tvorbe objektívne vyjadriť.
Čo sa týka tej druhej poznámky, nemohla som si dovoliť napísať niečo o Lydii, pretože to bude v piatej časti, kde to bude všetko so všetkým... (nechcem veľa prezrádzať) *wink*
A to prvé... nuž, tam som, priznám sa, v rýchlosti napísala prvé, čo mi napadlo... *blushing* aj keď som si to mohla ešte opraviť, čo som neurobila, hoci sa mi to doteraz nepozdáva.. :D a právom. :-D
Ďakujem veľmi pekne za komentár, veľa to pre mňa znamená a preto si myslím, že je viac ako pravdepodobné, že tu pribudne 5. časť čoskoro. :-)

[1]: Posnažím sa. Neviem ako na tom budem so všetkým dnes, no určite pribudne v priebehu týždňa.

4 Faith Faith | Web | 28. července 2015 v 19:09 | Reagovat

Tak takovýhle konec jsem nečekala :-D i když se to jmenuje Sacrifice, opravdu mě nenapadlo, že to vezmeš až takhle :-D :D
myslela jsem, že třeba jeden z nich přijde o síly nebo něco podobného... :D
velmi se mi to ovšem líbilo (nechce se mi věřit, že už je konec, i když ještě prosím napíšeš tu 5. část) :D
jako... Marrish zbožňuju a teď si mě s tím koncem skoro rozplakala... asi bych měla přestat naivně očekávat od všeho happily ever after :-D :D

5 Perla Perla | Web | 28. července 2015 v 22:12 | Reagovat

[4]: Jop no... myslela som, že to kvôli tomu bude dosť očividné, no možno až tak nebolo... :DDD Za čo som aj rada, v podstate. :D
Tak áno, posnažím sa ďalšiu časť napísať čo najskôr, uvidíme teda, kedy to bude. :-D
A Marrish... tak v TW to je teraz môj favorit. Nedám na nich dopustiť, no štve ma, že majú tak málo spoločných scén, no tie iskry medzi nimi.... waaaaa :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama