Relinquish

8. června 2015 v 22:19 | Perla |  Short Tales
Téma: The Witches of East End/ The Originals
Pár: Frederick + Rebekah
Obsah: Victor sa obetoval, aby Freya prežila. Avšak nič z toho by sa nestalo, ak by sa Frederick zdôveril mame skôr. No on to neurobil a teraz musí niesť následky.
Zlomený otcovov smrťou a matkiným odmietnutím preto odchádza zapiť smútok a pochovať žiaľ. Je odhodlaný urobiť zásadný krok. No ako sa to všetko vyvinie, keď v bare narazí na blondínu, ktorá si príde vypiť, aby aspoň na chvíľu zahnala do úzadia strach?
Poznámka autora: Nemyslela som, že ešte nejakú jednorázovku napíšem, ale tak je tu ďašia. "Šťastné a veselé" by som chcela týmto popriať aj Nike, Sarah a Thalii, ktoré si napísali o túto dvojicu. Snáď sa vám jednorázovka bude páčiť a čítanie si užijete. :) Aj keď je už pokročilý čas, za čo sa neskutočne ospravdelňujem.





1/1

"Mama, kde je otec?"Znel jeho hlas obývačkou a aj keď s nádejou čakal na odpoveď, tušil, čo sa dozvie.
"Victor je... mŕtvy," vydýchla bruneta a po líci sa jej skotúľala ďalšia slza.
No Frederickovi len prvá. Kolená sa mu však podlomili a telo mu oťaželo, akoby vdychoval jedovaté výpary z olova, ktoré by ho dokázali usmrtiť. Cítil bolesť, vnímal ťarchu a hanbu, vedel, že všetko je to len a len jeho vina a nebol schopný povedať ani slovo.
"Mami..." ozval sa po hodnej chvíli, avšak hlas sa mu zlomil. "Ja... je mi to... je mi to ľúto..." nariekal a nechal slzy voľne tiecť po lícach. Dovolil, nech ho na nich zaštípu, neprekážalo mu ukázať cit, slabosť, strach z toho, čo bude a zúfalstvo z toho, čo zapríčinil.
"Keby si mi to povedal skôr, nemuselo sa to stať!" prehovorila bruneta po chvíli a aj keď vedela, ako tie slová bolia, musela ich vysloviť. "Mal si mi to povedať," krútila hlavou a vzlyky sa hrnuli z hrdla.
"Ale mami..." dvihol k nej Frederick hlavu, no nič viac nepovedal. Nedokázal to. Veď ako by aj mohol niečo povedať? Bola to predsa pravda. Bolestivá, no rozhodne si ju zaslúžil.
"Ďalšieho panáka!" zahlásil brunet, ktorý nemal čím zapíjať svoj žiaľ. Prišiel o otca, stratil tým matku a kto vie, či s ním ešte jeho sestry niekedy prehovoria. Stal sa nešťastím rodiny. Znova.
"Alebo vieš čo? Nechaj mi to rovno celú fľašu," zahlásil a vytrhol ju barmanovi z ruky. Ten, nakoľko vedel, o koho ide, neprotestoval a okamžite sa pobral vybavovať ďalšie objednávky.
Frederickovi však jedna fľaša bola málo. Na žiaľ, ktorý práve cítil, nebolo a nikdy nebude dostatok fliaš. Prišiel o otca, ktorého ešte len prednedávnom našiel. Bude schopný sa z toho niekedy spamätať?
"Jednu fľašu a pohni sa!" začul neďaleko od seba a okamžite sa natočil rovnakým smerom, odkiaľ prichádzali pokyny.
Blondína, mierne rozrušená, hľadela na barmana, ktorý ju bez všetkého poslúchol a behom chvíle jej doniesol celú fľašu. Dokonca za ňu nič nepýtal, čo naozaj teda nečakal. Kto to zaplatí?
"Naponáhlo?" prihovoril sa k nej Frederick, ešte čiastočne triezvo. Nevyzerala zle, ale rozhodne vyzerala vyčerpane. Potrebovala si dobyť batérie, aj keď on pochyboval, že na to alkohol bude najlepší. Ale tak čo sa má čo on ozývať, keď sám zapíja svoje problémy? Akoby mu to mohlo pomôcť!
"To nie je tvoja vec," kyslo sa na neho usmiala a otočila sa k nemu chrbtom. V jednej ruke držala fľašu a v druhej si niesla pohárik niekde do rohu miestnosti, kde bol jeden stôl, na ktorý nebol výhľad. A presne tam ona smerovala. Posadila sa k nemu a pomaly si otvorila fľašku.
Frederick však na nič nečakal a okamžite k nej vykročil so svojou fľašou. Nenechá ju popíjať samú, nech zapíja hocičo.
"Všimol som si, že si sama..." začal, ale hneď sa zarazil, keď zbadal malé dieťa spiace v sedačke medzi stoličkami tak, aby si ho nikto nevšimol.
"A ako si zbadal teraz, nie som. V pokoji si môžeš dať odchod," zamrazila ho pohľadom.
"Počkaj, prosím," zahľadel sa jej do očí a na sekundu by prisahal, že aj keď nevyzerala tak na dne ako on, cítila sa rovnako. Bez všetkého si k nej prisadol a položil pohár na stôl. Alkohol ho akosi viac nezaujímal. Skôr sa zameral na blondínu pred sebou.
"Som Frederick," predstavil sa s úsmevom na tvári, aj keď nepresvedčivým.
"Rebekah. Rebekah Mikaelson," vytisla zo seba zas ona. Možnože muž oproti nej nevyzeral najtriezvejšie, rozhodne by sa jej niekto mohol hodiť. Aspoň nebude pôsobiť nápadne.
"Mikaelson?" pozdvihol obočie brunet a na chvíľu sa zamyslel. "To som hádam niekde počul," uvažoval, ale jediné, čo cítil, bola neskutočná bolesť hlavy.
"Mám celkom veľkú rodinu," mávla rukou Rebekah.
"Čo ťa sem privádza? Teba som tu ešte nevidel," pokračoval v konverzácii Frederick a v mysli stále uvažoval, kde o nej už len počul.
"Len tadiaľto prechádzam," ozrejmila mu. "Potrebovala som sa na chvíľu zastaviť a našla som len tento bar či čo to je, tak som tu," ukázala okolo seba.
"Aha." Bolo všetko, čo jej na to brunet povedal. "Musím ale povedať, že si celkom fandíš, ak sa chceš vrátiť za volant a kúpila si si celú fľašu," podotkol po chvíli a pozrel na spiace bábätko.
"Som si istá, že ťa do toho nič nie je, Freddie," sladko sa na neho usmiala a konečne si aj naliala. Rýchlo to do seba hodila a možnože sa lepšie necítila, musela sa proste usmiať. "A naviac... viem sa o seba postarať."
"O tom vôbec nepochybujem," utrúsil sarkasticky a aj on sa napil. "Ak chceš, môžem ťa u seba ubytovať na noc, aby si neriskovala s dieťaťom v aute..."
"To je v poriadku," zarazila ho a pevne sa mu zahľadela do očí. "Aj tak si ráno nebudeš nič pamätať a nebudeš ani vedieť moje meno," prehovorila a postavila sa od stola.
"Čože?" nechápavo pokrútil hlavou Frederick, lenže to už blondína uháňala k východu.
Brunet na nič nečakal a behom sekundy sa dvihol aj on. Mal v pláne si to s ňou vyjasniť. Už len jej zjav mu učaroval tak, že zabudnúť a ňu bude nemožné, nech bude opica ráno akokoľvek silná.
"Rebekah," vyšiel k nej dozadu na parkovisko a strnul v pohybe. Všimol si troch mužov, ktorí sa rozbehli k blondíne a skoro každý sa vrhal po sedačke.
"Veniant ad me!" zrúkol Frederick v starej latinčine a celá sedačka aj s dieťatkom sa objavila v jeho rukách.
Rebekah sa na neho na chvíľu vystrašene pozrela, avšak v druhej chvíli sa už bila hlava nehlava. Upírom, ktorí na nich zaútočila vytrhla srdcia a na konci si len utrela ruky.
"Vedel som, že ťa poznám," usmial sa víťazne Frederick. "Poznám tvojho brata. Teda... ak je Elijah tvojím bratom."
"Áno, je," prehovorila po chvíli pôvodná a už bola pri ňom aj pri Hope. "Ach, Elijah," vzdychla si posmutnene. "Ako dlho som ho nevidela. Ty si čarodejník?"
"Jeden z najlepších v obore, dovolím si tvrdiť." Aj keď to nebola pravda, nechcel pred ňou nijako klesnúť.
"Potrebujem tvoju pomoc," šepla smerom k nemu. "My potrebujeme tvoju pomoc."
"Samozrejme, čokoľvek budeš potrebovať, Rebekah. Ak budem vedieť, pomôžem vám," zaprisahal sa. Keď už pokazil toľko vecí, musí niečo aj napraviť, nie?
"Potrebujem kúzlo, ktoré by zakrylo polohu tuto malej Hope. Nikto ju nemôže nájsť," vysvetlila jedným dychom.
"Aha, rozumiem, no v tomto období to bude ťažké. To kúzlo si vyžiada veľa sústredenia... počkať! Na niečo som prišiel," potešil sa brunet. "Pôjdem s vami, milé dámy. Urobím to kúzlo, ale tým, že s vami pôjdem, budem na malú Hope môcť dohliadať, kým to bude nevyhnutné," vysvetľoval a hľadel pritom na to malé, nevinné stvorenie. Prečo by jej chcel niekto ublížiť?
"To by..." zhlboka sa nadýchla blondína. "Nemuselo by to byť až také zlé," prikývla nakoniec jeho nápadu, nad čím sa obaja mierne zasmiali.
Všetci nastúpili k Rebeke do auta a vydali sa nocou po cestách, čo najďalej od problémov, ako sa len dalo. A Frederick sa rozhodol znova opustiť svoju rodinu. Predsa len to tento raz bola rodina, ktorá opustila jeho. Ktovie... možno sa spolu ešte uvidia.

***

Veľmi prosím o komenty, nakoľko sa jedná o moju prvú poviedku na WOTEE. :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | 9. června 2015 v 15:32 | Reagovat

Já už na to úplně zapomněla, že jsem si to k Vánocům přála :D děkuju :D je moc pěkná :-)

2 Beris Beris | 9. června 2015 v 16:45 | Reagovat

Pěkná jednorázovka :-)

3 Thalia Thalia | 9. června 2015 v 18:30 | Reagovat

Jééé ty jsi úžasná :D moc pěknej příběh :-) jsi faninka Withes ot the east end? Škoda, že nenatočí 3. sérii :-( ten konec 2. série mě pěkně naštval :-( Freddieho mi bylo tak líto :-( ale aspoň touhle povídkou sem si ten příběh zase oživila :D potom co seriál oficiálně vzrušily jsem na něj tak nějak zapoměla :-) děkuju moc (díky tobě jsem si vzpoměla, že se mám kouknou, jestli už vyšla v ČJ 3. knížka WotEE)
A jinak k tvý povídce :-) moc pěkně jsi vystihla charakter a povahu Freddího - to se ti vážně povedlo :D jen teda nevím jestli ses snažila spojit svět The Originals s WotEE ale Freddie používal starou Norštinu, ale to je jen bezvíznam nej detail, pro případ, že bys chtěla nědy zase něco psát na WotEE ;-) protože tohle se ti vážně povedlo ;-) s Rebecou tvoří pěknej pár :-)

4 Thalia Thalia | 9. června 2015 v 18:31 | Reagovat

[3]: oprava: zrušili (na místo vzrušili)

5 Perla Perla | Web | 9. června 2015 v 18:39 | Reagovat

[3]: Viem, že používal iný jazyk, avšak netušila som, ako to kúzlo napísať, aby to vyznelo tak v jeho jazyku, tak som trochu zaimprovizovala, akože ovláda obe. :)
Som veľmi rada, že sa ti poviedka páčila. :)

6 Sarah Sarah | 9. června 2015 v 21:31 | Reagovat

Moc děkuju :-) je to krásná povídka :-) malá Hope mě teda v povídce překvapila ale bylo to roztomilý, jak si jí Frederick přičaroval aby Rebekah mohla bojovat naplno :D povedla se ti :D

7 Stella Stella | 10. června 2015 v 9:29 | Reagovat

Krásná povídka :-)

8 Anita Anita | 10. června 2015 v 23:18 | Reagovat

Zajímavá dvojka :-) zalíbili se mi :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama