Selfishness

14. prosince 2014 v 18:38 | Perla |  Short Tales
Téma: The vampire diaries
Pár: Katherine + Stefan
Obsah: Katherine Pierce stratila všetko. Nemá domov, nemá už ani rodinu a jediný človek, ktorého kedy milovala by urobil všetko pre záchranu Eleny. Každý ju chce zabiť a tak dostať dvojníčku von z jej tela. No prečo Katherine uteká, keď už nemá čo stratiť? Dá sa nazvať to, čo má, život?
Poznámka autora: Táto jednorázovka bol len výstrel do tmy, ale nakoniec sa mi aj celkom páči. A zároveň je to aj môj prvý vianočný darček. Pre Bekah. :)




Nikdy si nevážila chvíle, ako boli tieto. Vždy to považovala za samozrejmosť a obyčajný jav. Lenže teraz... bolo všetko iné.
Každá vločka, ktorá preletela vzduchom a ona ju videla, každé jedno zaškrípanie koľají okolo seba... To všetko ju odrazu udivovalo. Už nenachádzala slová, ktorými by to vyjadrila. A vlastne... nemusela ich ani hľadať.
Nemala okolo seba nikoho, s kým sa o to podelila. Nemala nikoho, kvôli komu by sa snažila. Nikoho nezaujímala natoľko, aby ju chcel počúvať. Musela ovplyvňovať ľudí, aby si získala ich náklonnosť. Možno jej to na začiatku neprekážalo, no hneď, ako sa objavili osoby, ktoré jej pripomenuli to, čo urobila... Hnevala sa. Bola naštvaná na seba samú, že niečo také urobila, ale faktom vždy ostávalo, že to urobila len kvôli jednému.
Kvôli láske.
Urobila to pre ten cit, ktorý sa tak dlho snažila zapudiť. Aspoň odvety, čo ju láska vyhnala z jej krajiny, pretože rodičia nezniesli, že nešla podľa pravidiel, ale podľa srdca. No neprekážalo jej to. Dúfala, že po odchode na Bulharsko jednoducho zabudne a nikdy si naň nespomenie. Keby len vedela, ako sa mýlila.
"Myslel som, že bude na úteku," ozvalo sa spoza nej a upírka sa nemusela ani otáčať, aby vedela, kto prišiel. Rýchlo si utrela slzy z očí a vystrela sa, ako pravá dáma. Neplánovala utekať.
Už viac nie. Už toho mala nanajvýš dosť a útek... ten predsa nič nerieši. Aj tak by všetci šli za Bonnie, aby ju našla. Jasné, mohla by si nájsť svoju vlastnú čarodejnicu a povedať jej, nech jej pomôže, ale aký by to malo zmysel? Ako dlho by takto vydržala? Znova bez všetkého, tento raz už aj bez dcéry, ktorú jej pýcha priviedla k smrti.
"Nie, Stefan," potiahla nosom a počkala, kým sa posadí na lavičku vedľa nej. "Už žiadny útek." Netušila či mu má pozrieť do očí, ale nakoniec sa predsa len odhodlala a urobila to. Dvihla svoj zrak a keď sa na neho zadívala... tie oči... toľko nehy v nich... smútok... To všetko ju zaplavilo ako obrovská vlna, proti ktorej nedokázala bojovať. A ani nechcela. Vedela, že by nevyhrala. Nemala šancu.
"Naozaj?" kontroloval si. "Myslel som, že to je to, čo chceš. Život na úteku."
"Robíš si zo mňa srandu, však?!" zronene, ale zároveň hrdo sa k nemu otočila. "Naozaj si myslíš, že celý svoj život som chcela pred niekým utekať? Myslíš si, že som chcela byť upírkou, ktorú každý nenávidí?! Myslíš si, že som toto chcela, Stefan!" vyskočila na nohy a jej hlas nabral na decibeloch.
"Veď ako inak!" rozhodila rukami a až teraz jej zrak padol na dýku, ktorú Stefan držal v rukách. Odfrkla si a pokrútila hlavou. Slzy sa jej znova tisli do očí a aj keď nechcela, nedokázala si pomôcť. Nedokázala s nimi bojovať. Už to viac nebolo možné. Jediná osoba, ktorú kedy milovala... ju prišla zabiť len preto, aby sa jej kópia mohla vrátiť späť. A prečo? Pre niečo, čo ona sama začala.
"Katherine..." zhlboka sa nadýchol, pretože si uvedomil, na čo narážala. Rovnako ako ona, aj Stefan sa postavil a vykročil k nej.
"Prečo, Stefan?" šepla. "Milovala som ťa. Vždy si to bol ty... ale..." nebola schopná dokončiť vetu, tak len stisla pery, aby zabránila vzlykom vydrať sa von. Bolo to ako vtedy, keď ho videla mŕtveho a musela aj tak opustiť Mystic Falls. Počula, ako vystrelila zbraň a zasiahla ho.
"Prosím, neriešme to. Vieš, že ma nijako neovplyvníš..."
"A je to tu znova!" zamračila sa. "Stále si všetci myslíte, že mi ide iba o útek. Vieš čo, zabi ma! Zabi ma a skoncuj to so mnou, nech to mám z krku. Ja..." potiahla nosom. "Chcela som... chcela som ti povedať všetko, čo som nikdy nemohla alebo som si to nechcela prepustiť, ale ty... ide ti iba o Elenu. Ako všetkým. Tak to urob. Zabi ma!" zvreskla z posledných síl a čakala na posledný úder so zatvorenými očami.
Ten ale neprichádzal. Nič sa nedialo a jediné, čo upírka cítila bol chlad. No nie ten, ktorý cítila, keď umierala. Tento bol iný, príjemný. Sprevádzaný vločkami a vetríkom, ktorý ohlasoval príchod zimy.
Pomaly otvorila oči a zbadala pred sebou Stefana, nerozhodne zvierajúc zbraň.
"Vieš, že by si ťa našli nech by si bola kdekoľvek, všakže?" hlesol po chvíli. "Nemá zmysel utekať. Tak hovor," prešiel si znova sadnúť a hľadel na upírku, ktorá na neho zarazene vytriešťala oči.
"Čo musím urobiť, aby som ťa presvedčila, Stefan?" položila otázku, aj keď vedela, že sa odpovede nedočká. Až kým jej niečo nenapadlo.
Pomaly prešla k nemu a posadila sa na lavičku oproti. Opatrne k nemu načiahla ruky, pretože vedela, čo si pomyslí.
"Neboj sa, nechcem ti vykrútiť krk. To by som nespravila," prehovorila, aj keď vedela, že on jej veriť nebude. Keď si ale všimla, že sa jej neuhol, chytila ho jemne za spánky a zatvorila oči. Sústredila sa na svoje spomienky a na všetko, čo nikdy nepovedala nahlas.
Sedela v koči a vedela, že už o pár hodín bude na míle ďaleko od Mystic Falls a nikto si na ňu nespomenie. Každý bude žiť v tom, že je v hrobke. Lenže ona nie je a nikdy ju tam nikto nedostane. Vždycky bude o krok pred nimi. Lenže kvôli tomu tam predsa len musela niečo zanechať.
Bruneta sa otočila a aj keď dobre vedela, že už Mystic Falls neuvidí, aj tak sa chcela uistiť. Cítila, ako jej slzia oči a cítila, ako sa jej trasú ruky.
"Budeme znova spolu, Stefan," zašeptala do tmy a dúfala, že na to bude pamätať. "Sľubujem."

***

Upírka sa na seba pozrela do zrkadla a keď prišla na to, že vyzerá dobre, dala si na tvár masku a dávala pozor, aby ju nik nespoznal. Dokonca ani on, aj keď to tak veľmi chcela. Vedela, že si to nemôže dovoliť, najmä nie teraz, keď sa jeho láska zmenila na nenávisť a zo všetkého obviňuje práve ju. No raz s tým niečo urobí, aj keď nie dnes.
Ešte posledný krát si opravila šaty, skontrolovala masku a uistila sa, že ani jedna kučera jej napadne do tváre. Až potom mohla vyjsť von zo svojej hotelovej izby a v krásnych šatách, ktoré si ešte len nedávno zaobstarala, sa vybrala na ples, ktorý sa konal neďaleko. Jediný dôvod, prečo naň šla s nadšením ako nikdy predtým, bol fakt, že tam mal byť Stefan. Dvadsať rokov ho nevidela a dnes sa to konečne zmení. Kto vie, čo si povie, keď ju zbadá? A spozná ju vôbec?
O desať minút bola na mieste a cítila, že je napätá. Prečo sa jej to deje? Nemala by byť pokojná? Nikdy predsa nemala problémy s kontrolovaním sa, tak čo sa to s ňou teraz deje? Oh, jasné. Určite za to môže jeden brunet, ktorý si o nej myslí len to najhoršie a pre ktorého by urobila čokoľvek, len aby ju znova miloval.
S hlbokým nádychom vošla dovnútra a bojovne vystrčila bradu. Mala v pláne zvládnuť celý tento dnešný večer bez toho, aby ju niekto spoznal a bez toho, aby musela niekoho zabiť. Chcela si len proste užiť výhľad na Stefana, ktorý sa určite bude zabávať v sprievode iných dám a aj keď by im najradšej vykrútila krk, ovládne sa.
"Dobrý večer," počúvala z každej strany od mužov, ktorý sa jemne ukláňali a volali ju k sebe či už na tanec alebo aspoň na pár slov. Avšak ona zdvorilo všetkých odmietala a kráčala až k tanečnému parketu, kde sa chcela postaviť a nenápadne postávať. To všetko by sa jej možno aj podarilo, ak by nebolo jedného mladíka.
"Dobrý večer," ozval sa spoza nej, až upírka mierne uskočila. Otočila sa k nemu a ako náhle zbadala tie oči, v ktorých sa vždy tak dokonale strácala, vedela, že to je on.
"Do-dobrý večer," zakoktala sa trošička, ako sa snažila zamaskovať svoj pravý hlas. Vystrela k nemu ruku a kým jej ju on pobozkal, uklonila sa.
"Som veľmi rád, že vás tu vidím, slečna. Celý večer som na vás čakal," priznal a bruneta len nechápavo pozdvihla obočie.
"Skutočne?" divila sa. "Bojím sa ale, že vás nepoznám, pane."
"Ale ja vás áno," protirečil jej s úsmevom. "A musím povedať, že vás otec je veľký zlodej," dodal ešte a tým Katherine zmiatol väčšmi. Došlo jej, že nevie, že je to ona, no bála sa, že si ju s nejakou pomýlil.
"Čo nepoviete, pane," usmiala sa.
"No naozaj, slečna," vzal jej ruku do svojej a pomaly s ňou kráčal na parket. "Ako inak vysvetlite vaše krásne oči? Jednoznačne váš otec ukradol tie najkrajšie hviezdy na nebi, ktoré vám potom vložil do očí," lichotil jej aj ďalej.
Upírka, ak by mohla, by sa celá červenala, pretože niečo tak krásne... ešte v živote nepočula. Dvihla svoju ruku k jeho a a obaja zaujali pozíciu na valčík. Hudba začala hrať a oni sa spoločne začali kĺzať po parkete. Boli ako jedno telo a jedna duša. A Katherine to cítila, aj keď on nie.
"Smiem vedieť vaše meno, slečna?" spýtal sa ešte pri tanci a Katherine len vytrieštila oči.
"Nejdete na to nejako rýchlo, pane?" Snažila sa z odpovede nejako vykrútiť, aj keď si nebola istá či sa jej to podarí.
"A prečo by sme mali ísť pomaly? Život je predsa taký krátky..." zmĺkol a zatočil ju, na čo si ju k sebe následne pritiahol. "A my máme len jeden život, takže..." Znova ju od seba odtiahol a potom sa chytili rovnako ako pred tým.
"Obáva sa, že neukojím dnes večer vašu zvedavosť, pane," sklopila zrak dole a zastala v pohybe rovnako ako on. Pieseň skončila. Nastalo ticho.
A následne potom veľký aplaus od divákov. Taneční partneri sa uklonili jeden druhému a pobrali preč. Hneď ich ale vystriedali iní.
"No tak, prosím!" trval na svojom a už sa za ňou načahoval, keď v tom sa niečo stalo. Miestnosťou sa rozľahol hluk hneď, ako niekto zhasil všetky svetlá, ba dokonca aj každú jednu sviečku. Ľudia okamžite začali panikáriť a pobehovať po miestnosti ako splašení. Veď aj mali prečo. Z ničoho nič sa obrovským sálom rozľahla prestrelka. Odvšadiaľ lietali guľky a strieľali každého, kto im prišiel do cesty.
"Zomrite, vy namyslení pracháči!" zvolal niekto a Katherine, aj keď chcela, nedokázala sa sústrediť na ten hlas, pretože začula vystreliť jednu guľku. Vedela, že nie je len taká.
"Pozor!" skríkla a hodila sa na Stefana, pričom obaja padli k zemi. Ona na neho s drevenou guľkou v chrbte.
"Slečna, ste v poriadku?!" zhíkol vystrašene.
"Áno, nič sa mi nestalo, ale vy... musíte si dávať väčší pozor," napomenula ho a už sa dvíhala. Na nič nečakala. Skôr, než sa postavil aj upír, vyparila sa preč v nádeji, že utečie aj on, aby mu nič nespravili...

"To... to si bola ty?" vydýchol Stefan prekvapene a vzal Katherinine ruky do svojich. V jeho očiach už nebol ani náznak po nenávisti alebo nedôvere. Už vedel pravdu.
"Áno, bola som to ja," prikývla. "A odvtedy som si ťa vždycky raz za pár rokov kontrolovala. Či už ako tvoja tanečníčka, alebo som stále niekde obďaleč... Niekedy som do teba len drgla, aby si sa na mňa pozrel, aj keď s hnevom..." pokrútila hlavou a zasmiala sa nad tým. "Stefan," chytila ho za líce. "Nikdy nikto nemiloval jednu osobu tak, ako milujem ja teba. A ak mám zomrieť preto, lebo som s tebou chcela stráviť viac času, tak nech. Nič to nemení na tom, čo cítim. A viem, že aj ty si to niekedy cítil."
Oči jej zaplnili slzy a čakala, čo urobí. On ju ale chytil tiež a jemne sa svojimi perami obtrel o tie jej. Potom, keď si Katherine uvedomila, že sa od neho nechce odtiahnuť, vpila sa svojimi do tých jeho a pritiahla si ho k sebe bližšie.
Obaja v diaľke začuli prichádzajúci vlak, ktorý ich donútil odtiahnuť sa od seba, aj keď nechceli.
"No tak, skoncuj to so mnou. Zabi ma a priveď Elenu späť," vyzvala ho, pretože vedela, že o chvíľu sa to tu bude hemžiť ľuďmi.
"Ja..." Stefan pozrel na dýku, ktorá mala schopnosť zabiť cestovateľa. Dokázala priviesť späť Elenu, no to by bol Katherinin koniec. A on... odrazu nevedel či to vôbec chce.
Postavil sa na nohy a dvihol aj Katherine. Bez dýky.
"Prídem na spôsob, ako ťa udržať na žive. Sľubujem," oči mu naplnili slzy. "No musíš utekať. Skryť sa, aby ťa nenašli, pretože ťa bez všetkého zabijú, len aby dostali Elenu von. Nikto ťa nechce vidieť žiť..."
"Ja... ja nechápem..." krútila Katherine hlavou. "Ty... ty ma necháš odísť?"
"Len kým sa znova neuvidíme," povedal a vlepil jej ešte jeden rýchly bozk predtým, než na nástupište došiel vlak.
"Choď, Katherine. Uteč, kým môžeš," vyzval ju a bruneta nevedela, čo povedať.
"Ešte sa uvidíme, láska," šepla a pobozkala ho. "Budeme spolu. Sľubujem."

***

Táto poviedka vznikla vlastne aj na popud, pretože som si uvedomila, že som ešte nikdy nepísala o Katherine žiadnu viac-menej úvahu alebo niečo, kde by som vyjadrila, aká bola v skutočnosti. Jej postavu som síce nemala zo začiatku rada pre všetko zlé, čo robila, avšak ako šou šla, jej príbeh sa rozmotával a ja som si uvedomila, že v podstate nie je zlá. O nič z toho, čo a jej stalo sa neprosila a keď už raz niekto začne utekať, nedá sa prestať. Tak dlho utekala, aby žila, až zabudla na to, ako sa žije. Nikdy si nevychutnala krásu života, nemala to, čo od neho chcela. A preto si myslím, že by poviedok o nej malo byť viac.
Snáď sa vám táto krátka jednorázovka páčila. :) A najmä tebe, Bekah.
A pre vás ostatných.. ešte stále máte možnosť vybrať si svoj vlastný pár---> TU
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lal@ lal@ | 14. prosince 2014 v 21:17 | Reagovat

Úprimne, ani ja som nemala Katherine rada. No čím viac poviedok o nej čítam, o to mi je sympatickejšia. A aj ty si tomu dopomohla :D :*** je to prekrásne! Aj keď som do Wishlistu napísala Stelenu, toto je tak isto krásny pár :D:D

2 Lussy Lussy | Web | 14. prosince 2014 v 21:18 | Reagovat

Či sa mi páčila? ??? Bola úžasná! O_O
Jedna z dvoch najlepších čo som kedy čítala! (Tá druhá je Our Kingdom, ktorú si tiež písala mne :-D )
Píšeš naozaj skvele, a takéto jednorázovky sa ti vždy podaria! :-)
Katherine sa mi tu moc páčila, a keď si Stefan vybral konečne ju namiesto Eleny - o tom snívam už celý seriál! Už mi totižto Elena lezie poriadne na nervy, takže... :-D
Veľmi Ti ĎAKUJEM! :-P

3 Perla Perla | Web | 14. prosince 2014 v 23:53 | Reagovat

[1]: Yay, tak to som teda naozaj rada, že sa rátam medzi tých autorov. :-D
Nuž... možno že bude aj Stelena. Kto vie? :-P

[2]: Tak to som rada. Ani nevieš, ako som sa bála reakcie, že či sa vám nebude zdať taká nemastná neslaná alebo podobne.
Eleny mám plné zuby už niekde od druhej polovice tretej série, takže... jej sa vyhýbam. :-D
Nemáš vôbec za čo. Prajem krásne sviatky. (Síce veľmi predčasne). :-)

4 Bekah Bekah | Web | 15. prosince 2014 v 14:05 | Reagovat

[3]: Aj ja ti prajem pekné sviatky. A ja už Vianoce mám, taže nie je to predčasne :-D
P.S. - a dúfam, že si si ma vtedy napomýlila kvôi prezývke. To bol môj blog, na ktorý som sa minula omylom prihlásila, a zabudla odhlásiť :D
Inak sa všade podpisujem ako Bekah...

5 Perla Perla | Web | 15. prosince 2014 v 14:29 | Reagovat

[4]: Nie, neboj sa, mám v tom celkom jasno. :) Viem, že si mala najprv ten, pretože si pamätám ešte, ako som ti robila úvodku... :)
A teraz máš blog, ktorý predtým mala Wer.

6 Eleanor Eleanor | E-mail | Web | 21. prosince 2014 v 21:57 | Reagovat

Krásná jednorázovka :) Vážně se ti povedla. :) A úvodka též nádherná.. ;) Steferine a Katherine mě nikdy neomrzí :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama