Our Kingdom

25. listopadu 2014 v 18:16 | Perla |  Short Tales
Téma: The Vampire diaries/ The Originals
Pár: Stefan + Rebekah
Obsah: Vojna Sever proti Juhu pokračuje. Zdá sa, akoby mala byť nekonečná a preto sa na front dostáva aj Stefan Salvatore. Za sebou ale necháva rodinu. Dokáže ho nádej, že ich niekedy uvidí, posunúť a ochrániť pred nástrahami? Alebo skončí tak, ako veľa mužov pred ním?
Poznámka autora: Ako tak pozerám, Stebekah tu na blogu ešte nebola. Dúfam teda, že sa vám bude páčiť.


"Rest easy, fearless warrior.
You can sleep now, you can finally calm your bones.
Breathe easy, noble savior.
Only human, still more valiant than us all..."
- War II., Former Vandal


"K zemi!" zrúkol generál hneď, ako videl, že sa k nim blížia jednotky Juhu.
Vojak klesol k zemi, poslušne a bez otázok. Okrem života tu nemal čo stratiť. Rodinu. predsa nechal v bezpečí, kde sa k nim nič z toho zla nedostane. A jemu sa dostala príležitosť zabezpečiť pokoj a pre iné rodiny. Bolo by od neho sebecké, ak by to nevyužil a nešiel do boja.
O minútu na to sa ozval generálov hlas a všetci muži ležiaci v zákopoch sa rozbehli s pripravenými zbraňami von. Vedeli, že prišiel ich čas. Čas bojovať nielen za svoje životy, no zároveň za životy ľudí, ktorých ani nepoznali. Ale na to, aby sa aj on prihlásil do vojny tak ako ostatní, na to ich poznať nepotreboval. Stačilo presvedčenie.
Cítil, ako sa mu v žilách hromadí adrenalín, všetko okolo neho zahalil opar a odrazu... nevnímal ani jedno mŕtve telo, cez ktoré prešiel na ceste do ďalšieho zákopu. Jediné, čo vnímal bol tlkot jeho srdca, ktorý počul tak hlasno, akoby ho mal v hlave.
"K zemi!" zvreskol niekto a Stefan Salvatore, milujúci manžel a otec dvoch krásnych detí, znova poslúchol.
Nikdy nekládol odpor. Celý ten čas, ktorý strávil na výcviku, preč od rodiny, od krásneho úsmevu svojej ženy... ani raz za celý ten čas nepovedal nič, čo by nesúhlasilo so slovami generála. No teraz... ako sa mu naskytol pohľad na ich protivníka... vedel, že bol hlupák.
Bol hlupák, ak si čo i len na chvíľu myslel, že by toto mohol vyhrať. Bol infantilný blázon, ktorý veril na zázraky a šťastné konce. Niečo také predsa neexistovalo.
"Tati... to predsa nie!" trucovalo blonďavé dievčatko sediac na posteli so založenými rúčkami na hrudi. Jej našpúlené pery a uslzené očká Stefanovi jasne napovedali, že s tým nie je spokojná.
"Prečo nie, srdiečko?" začudoval sa muž s láskavým pohľadom na tvári.
Miloval večery ako boli tieto. Tiché a pokojné, plné lásky a najmä plné času s jeho rodinou. Toho sa nikdy nedokázal nabažiť. Bolo to akoby jeho drogou, o ktorú nechcel nikdy prísť. Ani za nič na svete by to nevymenil. Aj keď vedel, že už o dva dni odchádza.
Preto chcel využiť čo najviac času, ktorý mal, aby sa neho jeho deti nespomínali len ako na otca, ktorý s nimi nikdy nebol. Vždycky si predsa vravel, že nebude taký, ako bol ten jeho.
"Princezná musí byť s princom!" trvala maličká na svojom. "On nemôže zomrieť!" vysvetľovala vecne. "Majú sa predsa vziať a odísť spolu do toho zámku!" rozhodila rúčkami, aby mu ukázala, aký veľký by ten zámok mal byť.
"Taký je ale život, pokladík," šepol už tichšie a položil jej knihu na stolík k postieľke. "Nie vždy dostaneme to, čo chceme." A pokrčil plecami.
Dievčatko sa ale nechcelo nechať len tak odbiť. Postavila sa a prešla k ockovi. Sadla si mu do lona a pozrela na neho svojimi veľkými zelenými okáľmi.
"Ale ty si vyhral, však?" spýtala sa. "Máš nás a mamku. Ty by si nás neopustil však? Nezachoval by si sa ako ten princ z rozprávky, všakže?" kontrolovala mu.
"Nikdy, srdiečko," prikývol a vlepil jej veľký bozk na čelo. "Navždy budeme spolu."
Aj keď osoba za ním sa snažila kráčať potichu, veľmi sa jej to nepodarilo a Stefan hneď vedel, kto prišiel.
"A tu máme našu kráľovnú," usmial sa na Elenu, ktorú držal v náručí a prudko sa s ňou postavil tak, aby sa otočili k mamičke.
Rebekah sa len láskavo usmiala a dala svojej dcérke božtek na čelo. Hneď na to ju Stefan uložil do postieľky a prikryl ju.
"A teraz spinkaj, ty naša princezná," usmiala sa mama.
"Budeme na teba myslieť," žmurkol Stefan a tiež jej vlepil bozk na čelo.
"Navždy?" kontrolovalo si dievčatko.
"Navždy," povedali jednohlasne predtým, než sa ruka k ruke spolu vybrali preč z detskej izby.
Aj napriek tomu, že táto spomienka patrila medzi jeho najšťastnejšie, tentoraz sa mu stala osudnou. Nepočul prudký výbuch a necítil ten chlad, ktorý ho náhle obklopil.
Vojaci Juhu hodili do zákopu granát a všetkých zabili. Avšak on necítil smrť. Necítil bolesť, ba ani strach. Vedel, že jeho rodina je s nim a oni zas vedeli, že on s nimi ostane, aj keď tu už nebude. Pretože ako sľúbil dcérke, svoj sľub chcel aj dodržať.
"Stefan, no tak!" zhíkla prekvapene Rebekah, keď si ju vyhodil do náruče a preniesol po chodbe až k nim do izby. Okamžite zatvoril dvere a lačne sa vrhol na jej pery. Miloval túto ženu viac než to bolo možné. Miloval jej dotyky, zbožňoval, keď sa smiala... Nedalo sa ju neľúbiť.
"Prosím, slečna?" usmial sa zvesela a rukami jej prechádzal po chrbte.
"Deti," zašeptala a čakala, čo si jej muž vymyslí. Ten len strnul v pohybe a vystrel sa.
"Máš pravdu," sklonil smutne hlavu. Naše deti, ktoré spia a snívajú o zámkoch nás určite špehujú," hlesol úplne zhrozene, až kým ho blondína neštuchla do rebier.
"Hej," ohradila sa na neho. "To nie je fér."
"Ja viem," prikývol a vtisol jej bozk. Chcel, aby tento moment nikdy neskončil. Chcel ju držať v náručí až do konca ich životov. Chcel, aby boli spolu, aby spolu videli svoje deti vyrastať a aby sa raz zobudili s tým, že vedľa v izbe majú svoje vnúčatá.
"Milujem ťa," priznala Rebekah a Stefan vedel, že týchto dvoch slov sa nebude nikdy môcť nabažiť.
"Ja ťa milujem ešte viac," protirečil jej a chytil ju za líce, aby ju mohol pohladiť. Rebekah prekryla jeho ruku svojou a hladila ju.
"Sľúb mi, že nás nič nerozdelí," žiadala, hoci vedela, že chce nemožné.
"Nič nás nerozdelí," prikývol bez pochýb.
"Naozaj?" kontrolovala si, pretože pri predstave, že o dve dni ju opustí a už sa nemusí vrátiť... desila sa toho dňa, keď jej na dvere zaklope nejaký muž a povie, že jej manžel je mŕtvy. Také niečo rozhodne nechcela zažiť.
"Navždy budeme spolu," vydýchol posledný krát predtým, než sa všetko ponorilo do prázdnoty a z neho vyprchala aj posledná iskrička života.

***

Táto jednorázovka je pre Romču, dúfam, že sa nehneváš až tak veľmi za také oneskorenie, avšak priznám sa, že som mala pôvodnú predstavu o úplne niečomu inom a nakoniec som napísala toto a do prepisovania sa mi veľmi nechcelo, ale tak nakoniec som to dala. :D Snáď sa páčila nielen tebe, ale aj ostatným.
Ako som tak pozerala na túto jednorázovku, napadlo mi, ako krásne by sa to dalo rozviesť do nejakej historickej romance, tak je možné, že raz napíšem aj nejaké pokračovanie, pretože istotne máte otázky ohľadom toho, ako to, že majú deti a podobne. No nateraz mám veľa poviedok, aby som sa púšťala do niečoho iného.
+ všetci, ktorí navštevujete tento blog a chcete byť v ždy v obraze, pridajte sa na moju fb stránku, kde pridávam vždycky aktuality či z písania alebo nejaké tie spoilery... nájdete tam všetko :)
https://www.facebook.com/pages/Vampirebitchstories-Tw-tvd-fanfiction/351793664952110
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maťuš Maťuš | 25. listopadu 2014 v 18:29 | Reagovat

Nádherné. Aj keď trochu smutné ale tak či tak to bolo krásne. Koniec ma aj trochu rozplakal. A s tým pokračovaním určite súhlasim. :)

2 Wer Wer | E-mail | Web | 25. listopadu 2014 v 18:39 | Reagovat

Páčila sa mi tá téma, zasadenie deja práve do obdobia vojny a hlavne, že Stefan bol priamym účastníkom. Aj tie spomienky tam boli pekné. Stebekah je na teba netypická kombinácia :D

3 Perla Perla | Web | 25. listopadu 2014 v 18:44 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi pekne. Ani nevieš, aká som rada, že sa páčila. Bála som sa trocha toho, ako to bude. :)

[2]: Jop no.. ono to vlastne bolo tak, že sme brali medzivojnovú literáturu a mne napadlo, že ešte dĺžim jednu Stebekah poviedku. Tak som sa rozhodla to urobiť takto, aj keď pôvodný plán bol diametrálne odlišný od tohto. :)
Som rada, že aspoň zaujalo. :) A hej, je to odo mňa netypické.. Radšej mám crossoveri. :-D

4 Katarína Katarína | Web | 25. listopadu 2014 v 18:51 | Reagovat

Smutné, ale krásné. Stefan a Rebekah se mi spolu líbily :D

5 Janča Janča | 25. listopadu 2014 v 21:19 | Reagovat

Tohle bylo opravdu krásné i když to končilo smutně. Stebekah je zajímavý pár a zasazení do doby i nápad je skvělé, takže myslím, že spoustu lidí potěšíš, pokud bude nějaké pokračování ;-)

6 lal@ lal@ | 25. listopadu 2014 v 21:56 | Reagovat

Súhlasím úplne so všetkým tým, čo tu už odznelo :) Je to krásne, smutné, dojímavé, ale istým spôsobom aj povzbudzujúce :D Dúfam, že raz (v čo najkratšej dobe ;) ) bude pokračovanie :* :D:D

7 Perla Perla | Web | 25. listopadu 2014 v 22:03 | Reagovat

[4]: Vďaka. V tejto krátkej poviedke aj mne. :)

[5]: Chcela som ich dať do súčastnosti najprv, ale potom mi napadlo, že by som to mohla urobiť takto, pretože by to mohlo byť pre nich vhodnejšie. :-)

[6]: Nuž, tak potom dúfam, že si nájdem nejaký čas napísať ho. Ale tak uvidím, ak si predpíšem vianočnú poviedku, možno niekde pomedzi to mi vojde aj pokračko. :-D

8 *Flek* *Flek* | E-mail | Web | 26. listopadu 2014 v 15:19 | Reagovat

Panebože!! Toto je dokonalé!! Krásně napsané, i když konec je smutný.. ale i tak jsem ráda, že jsem si po dlouhé době něco od tebe přečetla :-)

9 Bekah / Romča Bekah / Romča | Web | 26. listopadu 2014 v 18:42 | Reagovat

Krásne! ??? Úžasné! ??? Fantastické! ??? Aj keď trochu smutné...
Moc, moc, moc ďakujem! :-P Je naozaj moc krásna. :D
Tým, kam si to zaradila do doby, si to určite aj vylepšila. Moc by som chcela aj pokračovanie... :-)

10 Kate Kate | Web | 27. listopadu 2014 v 22:17 | Reagovat

Na Stebekah asi nikdy nebudu mít tak docela buňky. :D Ale i tak to bylo úžasné. A originální. :) Ta jeho vzpomínka byla úplně dokonalá. Ale nakonec trošičku smutný konec. :( :)

11 Perla Perla | Web | 28. listopadu 2014 v 23:16 | Reagovat

[8]: Ja som rada, že sa páči. :)

[9]: Yay, ani nevieš, aká som rada, že sa poviedka páčila. :) A ohľadom pokračovania... kto vie?

[10]: Jop no... tak každý to má inak a ja som sa nikdy nebránila rôznym párom, nakoľko v nich vždycky niečo vidím. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama