Dark in my imagination 2/4

31. srpna 2014 v 19:57 | Perla |  Short Tales
Téma: The vampire diaries
Pár: Elena + Damon
Obsah: Elena Gilbertová je upírka, ktorá bola nútená vypnúť emócie a opustiť Mystic Falls. Po rokoch sa ale vracia, aby skontrolovala, ako sa má jej braček, Jeremy. No čo keď si zájde do baru, kde stretne mládenca na prázdninách? A zvlášť.. keď ju na ňom upúta celý jeho zjav? Je to len človek, nie? A to pre Elenu nie je žiada prekážka!
Poznámka autora: Je to moja... asi druhá Delena poviedka, pravdepodobne. :D Každopádne je iná, temnejšia a preto pre pokoj v duši odporúčam tak 15+.




2/3


Spokojne sa prevrátila na posteli a keď siahla rukou vedľa seba, nahmatala Damonovo telo. Pokojne odpočíval, vyzerajúc pritom nadpozemsky krásne.
Elena si oblizla pery a aj keď by sa z neho najradšej napila, vedela, že teraz nemôže. Už mu aj tak vzala veľa. Stačilo málo a bol by mŕtvy. To vedela. Celú cestu k nemu domov pripomínal skôr chodiacu mŕtvolu než človeka. Ešte dobre, že v jeho penzióne nikto nebol. Ináč by bol problém s pozvaním. Avšak ľahko manipulatívny Damon to všetko spravil. Našťastie.
Jemne mu prstami prešla po krku, kde mal hlbokú ranu a okolo nej zaschnutú krv. Nemala sa do neho tak zahryznúť. Možno bola zbytočne tvrdá.
Nie! Zháčila sa. Prečo by ju to malo trápiť? Nič sa mu nestane, žije predsa! Chvíľu počká, kým sa dá do poriadku a potom bude môcť pokračovať tam, kde prestala. Jeho krv... chutila tak... neopísateľne! Elena nedokázala nájsť vhodné slová na vyjadrenie tej chuti, ktorá vôbec nebola taká, ako tie iné. Bolo to zvláštne. On bol zvláštny.
Damon sa nadýchol a pomaly otvoril oči. Vyzeral trocha dezorientovane, aj keď na to v ďalšej sekunde zabudol. Stačil pohľad vedľa, kde videl Elenu, ako sa na neho žiarivo usmieva. Na sekundu jej ten úsmev opätoval. Myslel si, že je všetko tak, ako má byť. Samozrejme až do chvíle, kedy sa oprel na lakťoch a pocítil prudkú bolesť na krku. Okamžite si naň siahol a našiel tam hroznú ranu.
Zasipel od bolesti a v hlave si premietol všetko, čo sa vlastne včera stalo. Vytrieštil oči a chcel sa okamžite odtiahnuť. Preboha, veď ona bola...
"Neboj sa," chlácholila ho okamžite a už na ňom sedela a hľadela mu pevne do očí. Donútila ho sledovať jej krásne zmyselne vykrojené pery. "Všetko bude v poriadku," odriekala ako nejakú básničku. "Uhryzla som ťa a pila krv, ale tebe to nevadí," usmiala sa. "Som upírka a ty to nikomu nepovieš. Nikto sa nedozvie, že som v meste, kým to nebudem chcieť. Jasné?" nadvihla obočie a čakala, kým neprikývol na súhlas.
Potom sa na neho žiarivo usmiala a privlastnila si jeho pery. Takto presne sa jej to páčilo. Bola s krásnym mužom, ktorý ju chcel, dal sa ovplyvniť a k tomu všetkému sa z neho mohla napiť. Lepšie sa už asi mať ani nemohla.
Damon ju pretočil pod seba a perami skĺzol na jej krk, ktorý začal okamžite zasypávať motýlími bozkami, aj keď nechcel byť taký nežný. Elena len viac zaklonila hlavu a nohy si obmotala okolo jeho pásu. Cítila sa ako v siedmom nebi, ak to teda bolo možné. Nie sú predsa upíri zatratení?
Po chvíli sa od neho ale odtiahla. Rukou mu prešla po tej dokonalej tvári, až znova zablúdila k rane. Mrzelo ju, že sa to stalo. Naozaj jej to bolo ľúto, čo ju prekvapilo ešte viac. Ako by sa to mohlo stať hneď po jednej noci?!
"Deje sa niečo?" zaujímalo čiernookého anjela. Jej anjela spásy.
Keď sa nad tou myšlienkou pozastavila, musela si zahryznúť do pery, aby sa naširoko neusmiala. Potom by mu už nedokázala odpovedať a namiesto toho by pokračovala tam, kde skončili.
"Nie, nič," pokrútila hlavou. "Ale nikto ťa nemôže vidieť takto," objasnila s pohľadom upretým na ranený krk. Behom sekundy si s nechtom prešla silno po svojom krku a urobila si tak malú ranku. Nebolelo ju to, ale Damon sykol aj za ňu.
"Čo to robíš?" vyzeral zdesene.
"To nič," tíšila ho. "Stačí, ak sa napiješ a všetko sa zahojí. Urob to pre mňa," žiadala ho čo najnežnejšie toho bola schopná. No jeho tvár jej jasne vravela, že niečo také nemá v pláne. To ju síce netešilo, ale nevadilo jej to. Aj tak ho dokázala presvedčiť.
"Napi si," prikázala mu a zaklonila hlavu.
Tentoraz sa už nebránil. Bol ovplyvnený a nemal na výber. Pomaly a opatrne sa k nej sklonil. Svoje pery prial na jej krk a keď pocítil jej krv vo svojich ústach, svet mu vybuchol a okamžite sa na ňu prisal ešte viac. Tomu sa upírka len potešila a slastne si vzdychla. Pocit, keď nejaký človek pil jej krv bol... božský. Bolo to niečo, čo nedokázala vysvetliť, pretože na to žiadne vysvetlenie ani nebolo. Bolo to niečo úplne mimo jej chápanie.
Keď sa jej ranka zahojila a Damon sa odtiahol, videla v jeho očiach rovnaké vzrušenie, ktoré pociťovala aj ona.
Všetko ale pokazilo otvorenie dverí na prízemí, ktoré začula Elena. Okamžite sa posadila a Damon vedľa nej nechápavo nakrčil obočie.
"Čo je?" vyzvedal a hladil ju po chrbte.
"Nebývaš tu sám?" prižmúrila oči upírka a už hľadala po celej izbe kusi svojho oblečenia. Behom sekundy sa obliekla a potom sa znova pozrela na Damona.
"Iba môj strýko, Zach," pokrčil nezaujato plecami. "Prečo?"
"Pretože práve prišiel domov," zavrčala podráždene. Síce toho muža ešte nevidela, už teraz ho nenávidela. Vyrušil ju a to mu neplánovala len tak zabudnúť.
"Ako to vieš?" spýtal sa Damon udivene, no už aj on sa pomaly začal obliekať. Bez všetkého schytil Elenu a pritiahol si ju k sebe. Ruky jej obtočil okolo pásu a nechcel ju pustiť.
"A čo ti na tom tak záleží?" lišiacky sa usmial a pobozkal ju na krk. "Je to iba strýko, ktorý vie, že ma nemá rušiť," dodal a znova ju pobozkal.
"Damon!" Ozvalo sa zdola.
Upírka pretočila očami a pozrela na muža stojaceho pred ňou. Naozaj potreboval odpoveď? Jedno jeho zavolanie hovorilo za všetko. Aspoň podľa nej. Aj keď chcela byť pri ňom, v jeho náručí a hlavne sa chcela aj znova nasýtiť, vedela, že je čas ísť. Nikto o nej predsa nevie a tak by to malo aj ostať.
"Musím ísť," zatiahla a už sa mu začala vykrúcať. Na to ale Damon zareagoval až prirýchlo a pritlačil ju k stene.
"A ak ťa nepustím?" nadvihol obočie a na perách sa mu pohrával úsmev. Na to reagovala rovnakým úsmevom aj Elena.
"Tak ti ublížim," šepla smerom k nemu. Cítila, ako na sekundu stuhol a srdce zrýchlilo svoje tempo, no aj tak ostal stáť na mieste.
Bruneta ho pohladila po tvári a naklonila sa k nemu.
"Večer sa vrátim," šepla mu do ucha sprisahanecky. To mu stačilo na to, aby ju pustil a nechal ísť bez toho, aby sa čo i len zapodieval tým, kam ju jej kroky zavedú. No časť neho sa stále obávala, že sa už neukáže. A on ju neuvidí.
Znudene sa vybral dole a uvažoval, čo od neho ten chlap môže chcieť. Naposledy sa pýtal na Stefana, aj keď o ňom Damon nič nevedel. Jeho brat mu bol ukradnutý. Tak prečo sa tým zaťažovať?
"Dobré ráno aj tebe, Zach," kyslo sa usmial Damon na muža s hnedými vlasmi, ktorý sa ale veľmi neusmieval.
"Chápem, že si prišiel do mesta kvôli zábave a hlavne preto, aby si vypadol zo školy keď sa dá, ale neželám si, aby si sem niekoho vodil. Hlavne aby to bola každý večer iná žena! Je ti to jasné?" varovne dvihol prst, čo Salvatorovi len pripomenulo fakt, ako neznáša, keď sa ho niekto snaží ovládať. Z duše to nenávidel. Tak prečo mu Zach nedal proste pokoj? Naozaj si myslí, že sa zmení? On?
"Ale no tak," zatiahol a prešiel popri svojom strýkovi. "Uvoľni sa, Zach," doberal si ho s úsmevom, "urobia sa ti ďalšie vrásky. A pochybujem, že máš na čele ešte miesto, kde nie sú."
"Damon!" okríkol ho a hodil mu do rúk hodinky. "Kam to zasa ideš?"
"Do baru?" pokrčil plecami, obhliadajúc si staršie hodinky, ktoré si neskôr navliekol na ruku. "Neviem, kam ma auto zavedie."
"Neopováž sa vrátiť opitý!" kričal za ním ešte, no to už on nevnímal. Jediné, na čo sa sústredil bolo rýchlo sa dostať do garáže a prísť na to, kde by našiel tú krásku, čo ho pred pár minútami opustila. Iba po nej teraz prahol. Nič viac nechcel.
"Takto oponovať strýkovi," zasmial sa za Damonom ženský hlas, keď vošiel do menšej garáže neďaleko domu. "Čo si to za zlého synovca?"
Damon sa otočil a už pred sebou videl Elenu, ako sa na neho žiarivo usmieva. A to ho donútilo usmiať sa tiež. Okamžite si ju k sebe pritiahol a pobozkal ju. Bol z nej na nervy. Potreboval ju cítiť pri sebe. Chcel ju mať pri sebe. Bolo toho tak veľa, až mu hlava išla prasknúť.
"Nemáš ani predstavu," hlesol medzi bozkami. "Ale čo si to ty za dievča, ktoré počúva cudzie rozhovory?" počudoval sa.
"Som upír," odvetila prosto. "A tí nepoznajú nič ako hanbu," začala, bozkávajú ho. "Nepoznám ani smútok, ani bolesť. Jediné, o čom viem svoje je slasť," hlesla mu do úst a už rukou pátrala po kľučke od auta.
Damon jej ju pomohol nájsť a usmial sa jej nápadu. Brunetka si okamžite sadla dozadu, zatiaľ čo čakala, kým jej anjel zatvorí a zamkne dvere od garáže. Rýchlo sa pozrela ešte dozadu, aby sa uistila, že ich nikto nevyruší, a potom už len spokojne čakala. Dostane čo chce. Ako vždy.
"Tak a som tu," usmial sa na ňu Damon a behom chvíle si k nej nastúpil. Ale nebolo to také, ako čakala, že bude. A možno to bolo tým, že skôr, než ho stihla pobozkať na ňu vyskočil so zbraňou.
"Okamžite von!" zrúkol po nej, čo ju úplne vykoľajilo. Poslúchla ho, aj keď nevedela prečo. Ničomu odrazu nerozumela. Ovplyvnila ho predsa, nie? Nič o nej nevie! Nemôže! Pila jeho krv, nemal v sebe železník. Tak čo to s ním je?
"Damon... zbláznil si sa?" zasmiala sa na odľahčenie, ale jeho tmavé oči na ňu prísne hľadeli. Bez štipky akéhokoľvek citu.
"Zabijem ťa," precedil pomedzi zuby.
"Nemyslím si, že ti toh..." Nestihla dokončiť, pretože jediné, čo pocítila bola guľka v hrudi. Zapotácala sa o pár krokov dozadu, no to už do nej ďalej pálil.
Elena na nič nečakala a vyštartovala po ňom behom sekundy. Odhodila ho preč, zbavila ho zbrane a čakala, kým sa postaví.
"Prečo si len bol taký sprostý?" vzdychla si. "Páčil si sa mi, Damon. A veľmi," sklonila hlavu, kým sa jej nepredĺžili očné zuby. "Ale toto si naozaj užijem," dodala ešte skôr, než sa mu zaborila do hrdla.
On nestihol povedať ani len jedno slovo, pretože sila ho opúšťala akosi rýchlejšie, než by bol predpokladal.
Cítil, ako si berie jeho život. A nielen ona. Aj tá temnota, ktorá ho pomaly obklopila.

***

Tak som to teda znova rozdelila, pretože Elena si síce myslí, že sa ho zbaví, akosi prirýchlo zabudla na to, že mu dala svoju krv. :D Čo myslíte, ako to dopadne medzi týmito dvoma? :D
Ak máte otázky, pýtajte sa :)---> http://ask.fm/mrsPerla
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vida vida | 1. září 2014 v 8:43 | Reagovat

super, peknej zvrat :)

2 Kate Kate | Web | 1. září 2014 v 10:42 | Reagovat

Skvělý. :D Nebyl v hodinkách železník, nebo tak něco? :D To by dávalo smysl... o něco víc. :-D

3 Nila Nila | Web | 1. září 2014 v 15:59 | Reagovat

Krásná část :3 Těším se na další!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama