Little lies 2/2

6. května 2014 v 19:23 | Perla |  Short Tales
Téma: The vampire diaries/Teen wolf
Pár: Katherine + Derek
Obsah: Katherine chce vyjednať dohodu s Klausom a preto jej kroky smerujú do Beacon Hills, kde chce má už vyhliadnuteho vlkolaka, Dereka Hala. No ako o ňom vlastne upírka vie? Bolo medzi nimi niečo?
Poznámka autora: Viem, že málo z vás si pamätá na túto poviedku, ale nakoľko sa ma už niektorí pýtali, či k tomu plánujem pokračovanie.... nedalo mi to a pustila som sa do toho. :D



Little lies 2/2


Sedela som v limuzíne a popíjala whisky. Chcelo to niečo tvrdé, pretože ak by som napochodovala ku Klausovi triezva... nuž, asi by som sa bála. Nie len asi, ale určite. Takto to pre mňa bolo jednoduchšie. Oveľa jednoduchšie.
Pohár som položila na stolík a prehrabla si hnedé dlhé kučery, ktoré mi padali až po pás. Bolo to otravné, nakoľko som už bola trocha ospalá. Ešte šťastie, že limuzína bola maximálne zvukotesná. A hlavne predná časť a zadná boli oddelené nejakým skvelým sklom, čo mi zaručovalo maximálnu anonymitu a pohodlie. Ešteže ovplyvniť toho šoféra bolo také jednoduché. Kebyže to neurobím, bolo by asi ťažké napchať do auta Dereka, ktorý teraz ležal na celej jednej strane limuzíny.
Bol zviazaný a pritom... vyzeral tak sexy. Prečo vo mne len vyvolal výčitky? A spomienky, na ktoré som chcela zabudnúť? Prečo to, do čerta, ten chlap urobil?! Chcela som ho len dostať a odovzdať Klausovi. Rovnako, ako som to už urobila s Elenou. Povedal, že ak mu dodám vlkolaka a mesačný kameň, ušetrí ma. Súhlasila som. Bola to pre mňa nová šanca. Tak prečo mi to city tak kazia?
Odrazu sa pohol. Najprv len trocha, skoro nebadateľne, no ja som jasne počula, ako mu začalo zrýchlene biť srdce a on sa prudko posadil na sedačke. Chcel sebou trhnúť, ale až teraz mu došlo, že je spútaný.
Jeho pohľad spočinul hneď na mne a potom sa porozhliadal lepšie okolo seba.
"Dobré ráno, šípková Ruženka," usmiala som sa na neho. "Už som sa zľakla, že prespíš celú cestu a neporozprávame sa."
Derek sa okamžite začal snažiť dostať z tých lán, no bolo mu to na nič platné. Na všetkom som si dala totiž dosť dobre záležať. Nepokazil by mi to len tak. Vlastne... nemohla by som si to nechať pokaziť. Bol mojím lístkom na slobodu. Nemohla som ho nechať.
"A čo také mi chceš povedať?" odvrkol a ani na mňa nepozrel. Akoby som sa mu hnusila. A to ma z neznámych príčin zraňovalo. Chcela som, aby ma pochopil. Aby pochopil, že keby som to nemusela urobiť, tak to neurobím. Aby vedel, že by som s radosťou vzala každú inú možnosť, pretože... záležalo mi na ňom.
"Derek, nerobím to preto, že by som ťa chcela zabiť," prehovoril som po chvíli so sklonenou hlavou. Prečo som sa mu vlastne otvárala, som vôbec netušila. "Dostala som ultimátum. Ak neprivediem vlkolaka, môžem utiecť aj na druhú stranu sveta, ale budú ma naháňať..."
"A skvelá Katherine Pierce si nechce zablatiť topánky," skočil mi ironicky do reči. Vedela som, že ma nenávidí. Bolo to také očividné. Tak prečo som ale bola natoľko sprostá, že som chcela zmeniť jeho city ku mne? Prečo som chcela, aby ma videl inak?
"O to tu vôbec nejde, Derek. Ja... utekala som už dosť dlho na to, aby som to chcela ukončiť. Chcem konečne zastať. Ostať na jednom mieste bez toho, aby som sa obávala o svoj život."
"Niečo také dokážeš?" nadvihol obočie.
Stisla som pery, až vytvorili úzku linku. Jasné, zaslúžila som si to. Všetko, čo mi vravel, ako sa ku mne choval... bola to moja vina. Ale... čo nevidí, že sa snažím? A že som to ja, ktorej je vo väčšine všetko ukradnuté?
"Predstav si, že áno," prižmúrila som oči. "A tvoje chovanie mi to čím ďalej tým viac uľahčuje. Vieš, prečo som ťa tam vtedy tak nechala?" nadhodila som odrazu inú tému. Derek sa vystrel a prehliadal si ma veľmi pozorne. Bolo mi jasné, že aj jeho by to zaujímalo. Pýtal sa ma a ja som mu už raz odpovedala. No naozaj si myslel, že to je úplná pravda?
"Nechcela som, aby si ma hľadal," vydýchla som po dlhočiznej chvíli. "Ja... niečo som k tebe cítila... a.... myslela som, že aj ty. A toho som sa bála. Nepotrebovala som záväzky a ani nikoho, kto by utekal pred Klausom so mnou. Chcela som ťa chrániť," vysvetlila som a všimla si, ako sa mi začala triasť ruka. Radšej som si vzala pohárik a hodila do seba celý jeho zvyšný obsah.
Vlkolak však vyzeral ako obarený. Sedel oproti mne zviazaný, ale mysľou... tou bol niekde úplne inde. A ani som sa mu nejako nečudovala. Veď... nedalo sa povedať, že by som mu dala nejaký dôvod, aby tu bol so mnou. Síce musel, no mohol na ignorovať.
"Takže si to neurobila preto, lebo som ti bol ukradnutý?" spýtal sa ma mierne.
"Čože? Samozrejme, že nie!" zarazila som ho okamžite. "Keby si mi bol ukradnutý, zabila by som ťa," vysvetlila som vecne.
Pri pohľade na neho som sa cítila hlúpo. Aj tak z auta nemôže vyskočiť. Prečo ho takto držať? Opatrne som sa postavila a prešla k nemu.
"Útek je márny. A preto ťa môžem rozviazať. Ale nerob hlúposti, jasné?" Nadvihla som spýtavo obočie a behom sekundy ho pustila. Kľačala som pri ňom a snažila sa ho dostať z toho lana.
"Dala si si na tom záležať," poznamenal sarkasticky, na čom som sa len schuti zasmiala.
"Vieš, nič neberiem na ľahkú váhu. Jednám čisto profesionálne," vyhlásila som a dvihla k nemu hlavu. Jedna kučera mi spadla do tváre a Derek pevne zovrel pery. Vyslobodil si jednu ruku a pomaly ju natiahol k mojej tvári. Nechápavo som na neho pozerala a čakala, čo urobí. On mi len chytil kučeru a zastrčil mi ju za ucho.
Nasucho som preglgla a modlila sa, aby som to mohla vziať späť. Všetko, čo som cítila... všetky emócie, ktoré sa vo mne práve miešali... bolo to hrozné. Chcela som ich ovládať, ale nedokázala som to.
"Kašlem na to," hlesla som a vydvihla sa k nemu. Pritiahla som si jeho tvár k svojej a pobozkala ho. Vášnivo a naliehavo. Chcela som ho, potrebovala som ho. A netrvalo ani sekundu a Derek začal spolupracovať. Okamžite nás oboch zvalil na zem v aute a zaľahol ma váhou svojho tela. Jeho ruky putovali pod moje tričko a bozky pomaly z pier na krk, do výstrihu....
Nevydržala som to a pritiahla si jeho tvár znova k mojej. Byť bez neho, bez jeho bozkov... to bolo utrpenie, ktoré som nechcela zažiť. Už viac nie.
"Derek," hlesla som, keď mi rukou prešiel po holom tele. Na celom tele som mala zimomriavky, jeho dotyky vo mne rozpaľovali túžbu... musela som ho mať.
V sekunde som sa pretočila na vrch a hodila po ňom úsmev dravca. Vyzliekla som si tričko a pomaly, akoby som ho chcela naťahovať... som vyzliekla aj to jeho. Síce som jeho svaly už niekoľkokrát videla, stále na udivovali. Kde k nim ten chlap prišiel? Skôr, ako som stihla urobiť niečo viac ma ale on znova dostal pod seba. Víťazne sa usmial a pobozkal ma. Takto sme pokračovali, až kým sme spolu dokonalo nesplynuli. Až potom mi došlo, aké to je, byť s Derekom. Presne také, ako s nikým iným. Tak prečo len musí byť mojou vstupenkou na slobodu?

***

S úsmevom na tvári som otvorila oči. Ležala som na Derekovej hrudi a on ma držal jednou rukou pri sebe. Nadvihla som hlavu a cez závoj mojich hustých vlasov som sa na neho pozrela. Nespal. Bol hore. To mi prišlo čudné.
"Takže takto si sa chcela rozlúčiť?" prehodil akoby nič. A ja som si až teraz uvedomila, čo naozaj plánujem urobiť. Alebo... čo som doteraz plánovala.
"Ak máš na mysli, či som sa s tebou plánovala vyspať, tak nie," priznala som. "Vlastne som dúfala, ako mi povieš, že ma nenávidíš a ja ťa s radosťou hodím Klausovi," zatvárila som sa úplne nevinne a zažmurkala mihalnicami.
"Asi som sa mal snažiť viac," stisol pery.
Ja som mu len vlepila bozk na pery a smutne sa pousmiala.
"Asi si mohol. Potom by som nemusela urobiť to, čo teraz musím." V sekunde som sa načiahla za mobilom a vytočila známe číslo. Mne až pridobre. Netrvalo to dlho, než sa z druhej strany niekto ozval.
"Katarina, očakával som tvoj hovor."
"Mám kameň, Klaus," zhlboka som sa nadýchla. "No toho vlkolaka som nemohla nájsť. Myslím, že tebe by nemalo robiť problém nájsť si náhradu. Kameň ti pošlem, no chcem to isté, čo predtým. Slobodu."
Z druhej strany ku mne doľahol smiech. Nakrčila som čelo a modlila sa, nech to zaberie. Zahrávala som sa s pôvodným. Nie žeby som to už párkrát neurobila.
"Naozaj so mnou chceš vyjednávať?! Dohoda znela kameň a vlkolak k tomu. Prečo by som to mal meniť?"
"Inak nedostaneš žiaden kameň," usmiala som sa sebavedomo. "A tak ma budeš môcť hľadať ďalších päťsto rokov, Elena medzitým zomrie a ty budeš bez dvojníčky. Tak čo, dohodneme sa?"
Klaus naštvane zavrčal.
"Zahrávaš sa s nesprávnymi. Ale dobre teda. Stačí, ak od teba obdŕžim kameň a máš moje slovo, že ťa nezabijem. Samozrejme, ak sa mi nepripletieš do cesty, láska."
"Tak toho sa nemusíš vôbec báť." A zložila som.
"Čo si urobila?" nerozumel Derek.
Načiahla som sa k nemu a venovala mu náruživý bozk.
"Práve som zariadila, že toto nemusí byť naša rozlúčka," naklonila som hlavu nabok. "Teda... ak nechceš. Chápem, že ma asi nenávidíš ako všetci ostatní... a teraz ti už nič nebráni odísť." Nad tou bolestivou pravdou som až sklonila zrak. Nebola som schopná mu pozrieť do očí. Akoby som aj mohla?
Derek mi ale nadvihol bradu a donútil ma pozrieť sa na neho.
"Ak odo mňa tento raz už neutečieš, neviem, prečo by som mal utekať ja," usmial sa a pobozkal ma. To som brala ako signál, že keď budem objednávať hotel, tak asi apartmán.

***
Tak dúfam, že sa druhá časť páčila. Ja som si jej písanie rozhodne užila a hlavne to, ako sa Katherine zmenila. Ona vlastne tak celú cestu rozmýšľala o minulosti... a mne napadlo, že možno by nebolo od veci, napísať ešte jednu jednorázovku, ktorá by sa mohla zaradiť ešte pred túto. A bol by tam menší trojuholník Derek + Katherine + Peter. Ale tak neviem, či na to nie som až príliš lenivá. :D Čo hovoríte vy?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Nila Nila | Web | 6. května 2014 v 19:46 | Reagovat

Nádherně napsané :-)
limuzína a whisky? to zní skvěle! (y)
ten konec je nejlepší! Apartmán :3

2 Nadine Nadine | 6. května 2014 v 20:32 | Reagovat

Nádherné :-)  :-)  :-)  :-)

3 Sylva Sylva | E-mail | 6. května 2014 v 21:05 | Reagovat

Skvěle napsané moc se mi to líbilo!!!! :-)

4 Perla Perla | Web | 6. května 2014 v 21:54 | Reagovat

[1]: Som rada, že sa páčila. Tak áno no.. Katherine by asi nezniesla nič iné ako luxus. :D

[2]: [3]: Ďakujem. :)

5 Verča Verča | 7. května 2014 v 6:27 | Reagovat

paráda krásně napsaný :-)hlavně to jak si rozmyslela že ho nedá Klausovi :-D

6 pauline pauline | 7. května 2014 v 6:33 | Reagovat

Moc pěkný..do Katheriny bych to vůbec neřekla..ale taky se přece může zamilovat že? :-)

7 Sona Sona | E-mail | 7. května 2014 v 11:39 | Reagovat

páni, já skoro do posledních řádků myslela že ho vážně tomu Klausovi vydá :-D perfektně napsaný 8-)

8 Bonn Bonn | 8. května 2014 v 18:02 | Reagovat

Tak tady ti dva by se mě k sobě hodili i v reálu..oba dva jsou moc krásní :-)jinak krásně napsaný!

9 Pavlínka Pavlínka | 9. května 2014 v 11:31 | Reagovat

Moc hezký..a romantický :-D ..trochu víc jiná Katherina

10 Faith Faith | Web | 22. července 2014 v 20:50 | Reagovat

je fajn, že ho nepředala Klausovi... Derek je moc hot na to, aby byl rituálně obětován :33 :-D :D

11 Perla Perla | Web | 22. července 2014 v 23:00 | Reagovat

[5]: Ďakujem.

[6]: Tak áno, každý má právo na lásku. Aj Kath. :)

[7]: A ja som do posledných riadkov nevedela, či to zamotám alebo nie. :-D

[8]: Ďakujem.

[9]: Tak možno by som ani nepovedala iná, len trocha nostalgická. :-D

[10]: Jop, to teda hej. O tom sa neoplatí pochybovať. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama