Farewell

14. dubna 2014 v 19:00 | Perla |  Short Tales
Téma: The Vampire Diaries/ The Originals
Pár: Klaus + Caroline (Kol)
Obsah: Caroline má toho najlepšieho snúbenca, akého si môže želať. Je ním Niklaus Mikaelson, ktorý je do nej zamilovaný až po uši a nevadí mu ani, že je len človek, ktorý sa ľahko môže zraniť.
Je deň pred svadbou a ku Caroline sa natrepú dievčatá, aby sa ešte posledný deň opili a dobre zabavili. Čo sa teda stane, keď sa tam akousi náhodou ocitne aj Kol, ktorý prišiel do mesta len kvôli bratovej svadbe? A keď ani nevie, kto Caroline je?
Poznámka autora: Táto poviedka je pre Wer. Dúfam, že sa bude páčiť. Snažila som sa vystihnúť to "pošmiknutie".
A preto odporúčam od 15+.



Vášnivo som pobozkala Klausa a ruky mu vplietla do vlasov. On si ma automaticky pritiahol čo najbližšie k sebe a bolo mi jasné, že ak by nemusel, tak by ma nepustil. A za to som bola rada. Najradšej by som ostala v jeho náručí až do smrti. Alebo do doby, kedy mu budem schopná povedať áno na premenu. Zatiaľ som sa k tomu ale nedostala.
"Nechcem rušiť, no dievčatá tu budú každú chvíľu, Niklaus. A poznáš svoju sestru...." vyrušil nás Elijah a obaja sme sa na neho okamžite pozreli.
"Je to aj tvoja sestra," poznamenal pôvodný s úsmevom.
"Ale v tomto by si bol proti nej sám," vzdychol si. "Vieš predsa, ako to prežíva..."
Nad tým som sa jednoducho musela hneď zasmiať. Jasné, ináč sa ani nedalo. Fakt, že som sa išla vydávať prežívala Rebekah za mňa. Akoby bola ona nevesta, tak podrobne všetko okolo svadby kontrolovala. A pritom bol ženíchom jej brat, Klaus.
"Tak už choď, láska," usmiala som sa a ešte poslednýkrát ho pred zajtrajším obradom pobozkala. Veď ho neuvidím celý jeden deň! Ako to len prežijem?
Nakoniec, v doprovode svojho brata, obaja odišli preč. Ja som ostala sama v Klausovom sídle, zatiaľ čo on sa rozhodol ísť opiť sa do Grillu. Veď ako inak. Má jedno šťastie, že upír sa nemôže opiť. Ináč by som nechcela zažiť to poníženie, ak by náhodou došiel do kostola opitý. To by som ho asi zabila. A tá jeho nesmrteľnosť by mu nepomohla.
Prešla som do obývačky a posadila sa do kresla, aby som sa mohla v pokoji nadýchnuť. No to bolo viac ako nemožné, nakoľko hneď sa ozval zvonček. S veľkým povzdychnutím som sa postavila a prešla otvoriť mojej návšteve, ktorá sa tu ale cítila ako doma.
"No konečne! Už som sa zľakla, že si zabudla!" ohrnula nos Rebekah a hneď sa vopchala dovnútra. Ja som len hodila pohľad po Elene a Bonnie.
"Vieš, som len človek, chodím pomalšie," poznamenala som, ako náhle boli všetky vo vnútri.
"Vidíš? V tom je ten problém!" durdila sa znova. "Podľa mňa je na čase, aby si prijala život upíra, láska. Čo si myslíš, ako dlho ti to s Klausom vydrží, keď budeš človek?"
Pretrela som si tvár a ľutovala, že teraz nie som v Klausovej koži. Ten ju počúvať nemusí a stavím sa, že Elijah je viac-menej ticho. Len na neho bude dozerať, aby sa nezriadil.
"Možno tak dlho, akoby bol aj on človek?" Nadvihla som obočie. "Myslím, že o tom presne manželstvo je..."
"Preboha, drahá," mávla rukou pôvodná a na stôl položila celú tašku s fľašami. Určite v nich bol alkohol. "Ty si naozaj myslíš, že preto si ťa môj brat berie?" Zvonivo sa zasmiala.
Ja som k nej podišla bližšie a prekrížila si ruky na prsiach.
"Čo tým myslíš, Bekah?"
"Môj brat tým len chce dokázať, že si jeho. Že mu patríš a že mu na teba nikto nesiahne, ináč mu urve hlavu. Preboha, to si naozaj na to nemyslela?"
"Rebekah!" zahriakla ju Elena, avšak ja som len dvihla ruku na znak, že ja to zvládnem.
"Vieš, nemyslela. Pretože aj keby aj, máš pravdu. O tom je manželstvo tiež. Dokazuje, že si patríme. A ak by niekto ublížil Klausovi, tiež by som mu urvala hlavu. Hoci jedine za pomoci pištole," vysvetlila som. Rozhodne som totiž nemala v pláne nechať sa vytočiť deň pred svadbou. A už rozhodne nie Rebekou. Ona nech sa radšej stará o svoje a mne dá svätý pokoj.
Ten by sa mi hodil.
Nakoniec som odišla aj s niektorými vecami, čo doniesli do kuchyne a začala som pripravovať veci na večeru. Nechcelo sa mi nad ničím uvažovať, najradšej by som si zapla hudbu a varila, no behom pár sekúnd už pri mne boli dievčatá.
"Tak čo, ako sa cítiš?" vyzvedala Bonnie. "Netrasú sa ti kolená?" podpichla.
Ja som len pretočila očami a zasmiala sa.
"Nie, som v pohode. Vlastne... som šťastná. Nevidím dôvod, prečo by sa mi mali triasť kolená. To on nevie, koho si ide brať," zasmiala som sa a všetky so mnou.
"Len aby ešte neutiekol," poznamenala Rebekah veľavýznamne.
"Som si istá, že keď to prežil s tebou, so mnou to bude ako po masle," zažmurkala som na ňu s presladeným úsmevom.
"Dobreee..." Votrela sa medzi nás Elena so stisnutými perami. "Čo keby sme sa viac zamerali na to, čo budeme dnes robiť? Predsa len, je to tvoj posledný deň ako Caroline Forbesovej...."
"A predstava, že už zajtra budem mať rovnaké priezvisko ako ona ma nijako neupokojuje." Skočila som kamarátke do reči.
"To, že sa mi vtrieš do rodiny ani mňa nijako neteší, láska," oponovala mi.
"Tak dosť!" skríkla odrazu Bonnie a všetky sme na ňu vrhli pohľady. "Myslím, že najlepší spôsob, ako zažehnať túto situáciu bude, ak odídeme a necháme Caroline osamote. Do zajtra. Lebo ináč dovtedy ošediveje..."
"Som si istá, že aj to čoskoro príde...." neodpustila si blondína.
"Aj tak budem vyzerať lepšie ako ty," uštipačne som pripomenula.
"Asi je najvyšší čas ísť," usúdila Elena a už pchala Rebeku von z kuchyne.
Hoci som sa na tento deň naozaj tešila a snažila som sa aj s tou upírkou vychádzať, ona bola proste.... najhoršia osoba, ktorú som kedy stretla!
Poslednýkrát som objala svoje kamarátky, ktoré zajtra uvidím na dlhšiu chvíľu poslednýkrát a nechala som ich odísť. Bez Rebekiných poznámok tu odrazu bolo akosi príliš ticho. No mne to nevadilo.
V pokoji som si niečo rýchle pripravila a sadla si pred telku aj s ovládačom v ruke. Bolo zvláštne, že som trčala v Klausovom dome bez všetkých. V tichu, v pohode....
Vtom som ale začula klopanie na dvere. Potom búchanie. Rýchlo som sa postavila a s očami na hodinke som sa rozbehla otvoriť. Kto by to mohol byť o pol desiatej v noci?
Hneď, ako som otvorila dvere, ostala som zarazene stáť na mieste. Hľadela som na úplne neznámeho muža.
"Želáte si?"
On len nadvihol obočie a hodil mi do rúk jeho cestovnú tašku. Prešmykol sa popri mne dovnútra a tváril sa, akoby mu to tu patrilo.
"Hoď mi to do nejakej voľnej izby, zlatko," žmurkol na mňa a začal sa obzerať okolo seba.
Ja som tú cestovku pustila na zem a založila si ruky vbok.
"No tak to si teda vyprosím!" zvýšila som na neho hlas. "Vojdete do môjho domu a začnete si tu rozkazovať?! Čo si myslíte, že kto ste?!"
Muž sa na mňa prekvapene otočil a vyzeral zarazene.
"Tvoj dom? Toto?" Pevne stisol pery, až vytvorili úzku linku. "A odkiaľ by si na to vzala peniaze? Nerob si zo mňa srandu, prosím."
"Moja mama je náčelníčka miestnej polície a mám ju na rýchlom vytáčaní!" vyskočila som na neho. "Ak odtiaľto neodídete, zavolám jej a prisahám, že vás strčí do basy a ani vaši právnici vás von nedostanú!"
On sa však začal smiať. Po chvíli ho to ale prešlo, hoci na peráchs a mu stále pohrával úsmev.
"Tak prepáč, kvetinka. Asi sme nezačali práve najlepšie. Ja... som Kol," predstavil sa a vystrel ku mne ruku.
"Ca...Caroline," dostala som zo seba a potriasli sme si. Stále som ale chcela, aby šiel preč. Aj keď očividne nemal kam ísť.
"Aké krásne meno," šepol a pobozkal ma na chrbát ruky. Okamžite som sa mu vytrhla a o krok pred ním cúvla.
"Ale no tak," zasmial sa. "Ja nehryziem...."
Hneď, ako to spomenul, som sa otriasla, ale to bol už reflex. Keby vedel o svete upírov, asi by reagoval rovnako ako ja. Veď kto by reagoval inak?
"Jedine, že by si chcela," priblížil sa ku mne pomaly a ja, ani neviem prečo, som ostala jednoducho stáť na mieste ako prikovaná. Neodkázala som odstúpiť. Nechcela som.
"Som si istá, že k tomu by nedošlo," neodpustila som si a prižmúrila som oči.
"Myslíš, že by som tu mohol prespať?" spýtal sa celkom milo s nevinným pohľadom na tvári.
"Ja... nemyslím si, že to je.... neviem...." zakoktala som sa, no jeho prst, ktorý mi priložil na pery ma umlčal.
"Pšššt..." Uprene mi pozrel do očí. "Chceš, aby som tu ostal," povedal presvedčivo a ja.... neviem prečo, ale verila som mu.
"Chcem, aby si tu ostal," zopakovala som po ňom. Predstava, že by odišiel sa mi vôbec nepáčila. Bolo by to hrozné.
"Tak to som teda rád," vyčaril nádherný úsmev. "Kde máš izbu?" Chcel vedieť.
"Prečo?" nerozumela som teraz ja.
"Hádam nechceš byť sama. Alebo áno?"
Odrazu som bola úplne zmätená. Akoby.... akoby som sa nevedela rozhodnúť. Jedna časť mu chcela vykričať, že sa zajtra vydávam a môj snúbenec mu rozbije držku, ak sa ma dotkne, ale tá druhá ho tu chcela.
"Nie," hlesla som takmer nečujne, chytila ho za ruku a spolu sme vyšli po schodoch až do mojej izby. Ostala som stáť vo dverách a chcela som zasvietiť, ale Kol mi chytil ruku a nedovolil mi to. Otočil si ma k nemu a uprene mi pozrel do očí.
"Čo to..." preľakla som sa pri jeho zovretí.
"Neboj sa," tíšil ma okamžite. "Dnešnú noc si užiješ."
Nasucho som preglgla. Neviem prečo, ale znel tak sebaisto.
"Užijem si to." Šklblo mi kútikom úst.
A v tej sekunde sme už boli na posteli. On na mne ležal a jeho pery sa okamžite prisali na tie moje. Jeho bozky boli dravé a nenásytné. Jeho ruky okamžite zašla k mojim rifliam a potom dovnútra. Začal ma hladiť práve tam a ja som mu zavzdychala do úst. Ruky som mu vplietla do vlasov a zakvákala ho.
"Ako som hovoril," šepol s uchechtnutím.
Vďaka nemu sa mi podarilo na všetko zabudnúť. Chcela som len jeho. Celého.
"Kol," zavzdychala som jeho menu a strhla som z neho košeľu. Všetky gombíky sa porozletovali po izbe a ja som sa len smiala.
"Ccccc..." pokrútil hlavou. Odtrhol z tej košele jeden rukáv a jemne ma chytil za ruku. Potom, behom pár sekúnd mi ju priviazal o roh postele. A po nej hneď ďalšiu.
"Čo to..." nechápala som.
"Aby si si neublížila," žmurkol na mňa a už si vyzliekal nohavice. Snažila som sa z toho dostať, ale bolo to zbytočné. Nedalo sa. To zovretie bolo príliš silné.
Kol ma znova pobozkal a jeho bozky smerovali nižšie a nižšie. Vez krk, dekolt... k obom prsiam, s ktorými sa hral, cez pupok až k lemu nohavičiek, ktoré mi bez všetkého roztrhal. Silno mi roztiahol nohy a ja som len zalapala po dychu, keď do mňa surovo vošiel. Bolo to.... neopísateľné.
Dych sa mi zasekol v hrdle a on sa vo mne začal zbesilo pohybovať. Netrvalo dlho, než som sa ohla v chrbte v sladkej agónii orgazmu.
"Kol," vydýchla som predtým, než spadol na mňa a obaja sme zaspali.

Začula som akýsi rachot a hneď som sa prebudila. Prudko som sa posadila na posteli. Všade okolo mňa bol dokonalý poriadok. No keď som sa otočila napravo, vo dverách stála akási osoba. Zhíkla som.
Osoba vyšla z tieňa a ja som sa zahľadela do tváre... Kola. Hneď som si spomenula na včerajšiu noc. A na...
"Preboha," hlesla som.
"Ja viem," povedal ustarane a podišiel ku mne. Ukázal mi zarámovanú fotku, kde som bola ja a Klaus.
"Ja sa dnes vydávam," dostala som zo seba a do očí sa mi nahrnuli slzy. "Čo som to... čo som urobila? Veď... veď ťa ani nepoznám!" skríkla som po ňom a chcela ho udrieť. Každopádne moju ruku zachytil a sadol si ku mne.
"Ani sme sa nevideli," povedal mi a prebodával ma pohľadom. "Nevieš, kto som, nestrávili sme spolu noc. Bola si celý večer sama a pozerala si svadobné filmy. Koniec." Ako tak hovoril, ja... nespoznávala som ho.
"Klaus sa toto nesmie dozvedieť," pozrel mi pevne do očí. "Ináč by ma prebodol na ďalších dvesto rokov." Postavil sa a venoval mi posledný pohľad.
"Tak ahoj. Dúfam, že sa ti páčila tvoja rozlúčka. Uvidíme sa na svadbe, Caroline," žmurkol a nebolo ho.
Ostala som sama v izbe. Vlastne... bola som sama v celom dome.
Preboha! Veď sa o pár hodín vydávam a nie som prichystaná! Ako len... ako som len takto dlho mohla vyspávať? Určite som pozerala všetky svadobné filmy!
Do šľaka! Prečo som taká sprostá?
Našťastie, hneď ako som vbehla do kúpeľne sa vonku rozoznel zvonček. A ja som vedela, že to sú moje kamarátky, ktoré mi pomôžu. Veď predsa.... tie mám pri sebe vždy. Vďaka bohu za ne.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Wer Wer | E-mail | Web | 14. dubna 2014 v 20:01 | Reagovat

veľmi podarené. páčil sa mi ten nápad so svadbou. bolo to také 2 in 1- aj klaus aj kol :D kol si tam nacupital ako najväčší pánko na svete a nakoniec aj tak odišiel :D toto kebyže sa dozvie klaus, tak ho na mieste zabije :D

2 LadyD LadyD | Web | 15. dubna 2014 v 14:21 | Reagovat

velmi povedené ... moc se mi to líbilo ... skvělá myšlenka :D

3 Nila Nila | Web | 15. dubna 2014 v 17:47 | Reagovat

Nádherné video :3
Krásně napsané..
Caroline a  Kol? zajímavý :D
Kol se mi nidky nelíbil,ale tady mu to docela sluší ;)
Krásná úvodka!

4 Dominique(Domča) Dominique(Domča) | E-mail | Web | 15. dubna 2014 v 19:22 | Reagovat

Car a Kol? :O wow

5 Perla Perla | Web | 15. dubna 2014 v 22:16 | Reagovat

[1]: Tak som rada, že sa ti to páčilo. Najskôr mi totiž nič nenapadalo a tak ani neviem ako som sa dopracovala k tomuto. :D

[2]: Veľmi pekne ďakujem.

[3]: Vďaka... tak za úvodku vďačím Wer, je to jej práca.

[4]: :))

6 Erin Erin | 17. dubna 2014 v 13:24 | Reagovat

wow...moc povedené...docela by mě zajímalo co bude až se Caroline nechá přeměnit a vzpomene si :-D

7 Flek Flek | E-mail | Web | 10. května 2014 v 9:25 | Reagovat

Kol a Caroline je zajímavá kombinance, ale krásně jsi to (zase) popsala a celkově napsala :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama