Petrova I. Story of my life- 8. časť

18. dubna 2014 v 20:12 | Perla |  Petrova I. Story of my life
Téma: The vampire diaries/ The Originals
Pár: Elijah + Katherine + Klaus
Obsah: Katarina Petrova. Každý ju pozná ako mrchu, ktorá sa ide za svojím a je ochotná dostať to za každú cenu.
No aká bola predtým, než sa stala upírom? Aký bol jej život v Anglicku? Kto sa vlastne skrýva pod maskou ľadovej kráľovnej?
Poznámka autora: Čo sa stane, keď Katarina povie niečo, čo by nemala?



8. kapitola

Silnejší než on sám

Vošla som do domu. Bola som sama. Trevor ma vysadil a rozlúčil sa so mnou.
Bol to zvláštny deň, keď tak nad tým teraz rozmýšľam. Všetko bolo dokonalé, ale potom... stačil jeden čin, ktorý začal hýbať všetkým. A ako som na tom teraz?
Trevor mi povedal, čo sa to tu deje, no nepovedal mi, prečo som taká dôležitá, že sa o mňa zaujíma lord. Čím to len môže byť? Som predsa obyčajné dievča, ktoré v živote urobilo pár chýb a zamotalo sa do problémov.
"Katarina," pozdravil ma lord Elijah a mierne sa uklonil. Ja tiež.
"My lord. Som veľmi rada, že vás vidím." Pokúsila som sa o úsmev, ale jeho tvár bola kamenná. "Deje sa niečo?" spýtala som sa jemne a môj úsmev poklesol tiež. Keď sa lord usmieval, bol nádherne očarujúci. Ale teraz... jeho tvár ako kameň a v očiach ani známky iskričiek šťastia. Súvisí to nejako so mnou? Urobila som niečo, o čom neviem?
"Nie, slečna. Nedeje sa nič, s čím by ste si mali lámať hlavu," zaklamal a snažil sa uhnúť pohľadom.
Bolo mi jasné, že to, čo povedal, bola lož. Keby to bola pravda, neznel by tak previnilo.
"My lord... prosím, môžem sa s vami porozprávať?" spýtala som sa zrazu celá rozochvená.
"Samozrejme, Katarina. Hovorte."
"Myslím niekde v súkromí. Kde nás nebude môcť nikto počuť." Zdôraznila som slovo nikto, lebo presne tomu sa chcem vyhnúť. Nechcem, aby náš rozhovor počul lord Niklaus.
Elijah si ma premeral a po chvíli nakoniec prikývol. Tomu som sa víťazne usmiala a viedla ho na miesto, kde mi bolo najlepšie. Do záhrady, kde som bola s lordom už niekoľkokrát.
"Tak... o čom sa chcete rozprávať, slečna?" Bol nedočkavý.
Otočila som sa mu chrbtom a rozmýšľala, či to mám naozaj povedať. Musím to risknúť. Ak mi to nevyjde, tak ma proste zabije. Čo horšie sa môže stať?
"Chcem vám niečo ukázať," šepla som rozochvene. Môj čin je veľmi opovážlivý, no aj tak sa ho nechcem vzdať. Musím zistiť, čo sa deje.
Podišla som k lordovi veľmi blízko a dvihla sa na špičky. Mojimi perami som sa obtrela o jeho a potom som si naňho pritisla celým svojím telom. Bozkávala som ho jemne a čakala jeho spoluprácu. Tá ale neprichádzala hneď. No nakoniec som sa dočkala. Vplietla som lordovi ruku do vlasov. On ma chytil okolo pása a držal ma, aby som nespadla.
Po chvíli sa ale odtiahol. Hľadel mi nechápavo do očí.
"Katarina? Ale čo to..." Priložila som mu ukazovák k perám.
"My lord... viem, že vás niečo trápi. A nechcem, aby to, čo sa medzi nami stalo, bolo toho príčinou..." Keď som si všimla jeho nechápavý pohľad, zmĺkla som. Niečo tu bolo zle.
Vzápätí mi hneď aj došlo, čo. Mala som predsa zabudnúť! To je teda problém!
Sledovala som jeho tvár, ktorej zrazu niečo dochádzalo.
"Katarina... vy... vy ste nezabudli, však?" hlesol sotva počuteľne.
Prikývla som. "Na vás ma nedonúti nikto zabudnúť. A už nie váš brat," vysvetlila som.
Pozeral na mňa úplne prekvapene. Určite teraz rozmýšľa, čo so mnou urobí. Zabije ma? Aký ma môže stihnúť osud za to, že som niekomu vyjadrila svoje city?
"Ako to, že ste nezabudli na to, čo vám môj brat prikázal? Odolať mu, je veľmi... veľmi... neobvyklé, povedzme."
"Mám železník."
Chytil ma za líce a pohladil. Zhlboka dýchal. "Katarina.." Odvrátil zrak a otočil sa mi chrbtom. "To nemôžem. Za to, že o tom viete, mal by som vás odviesť k bratovi. Ale..." Znova na mňa pozrel. "Ako je možné, že mi na vás tak záleží?" šepkal rozochvene.
Usmiala som sa so slzami v očiach.
"Lebo v duši cítite, že to je správne. Patríme k sebe. Prosím, neodháňajte ma od seba. Aj tak to nezaberie. Milujem vás."
Lord ostal úplne vyvedený z miery. Stál na mieste ako prikovaný. Bolo to zvláštne. Čo necíti, že je to správne?
"Katarina... nie, prosím, to mi nerobte. Môj... môj brat vás chce zabiť," vzdychol si. "Tak ako vás mám ochrániť? Nemôžem mu oponovať.
"Utečme spolu. Zoberte ma preč. Niekam, kde nás váš brat nenájde. Len vy a ja." Znova som ho chytila, ale tentoraz sa odo mňa odtiahol.
"Myslím si, Katarina, že by ste mali prestať blúzniť. Niečo také nie je možné." Zrazu jeho oči boli úplne chladné. Neboli v nich tie ohníčky pokušenia ako ešte pred piatimi sekundami. Smutne som sklonila hlavu a po líci sa mi skotúľala slza. Snažila som sa to zakryť, ale nepodarilo sa mi to. Lordovi zmäkla tvár.
"Katarina, nechcel som vás..."
"Nechajte to. Zabudnite, že som sa s vami rozprávala," zavzlykala som, zdvihla šaty a rozbehla sa dovnútra.
Bežala som, čo mi nohy stačili. Neotáčala som sa. Chcem si ušetriť to sklamanie. Veď aj tak. Netuším, čo so mnou bude teraz. Lord vie, čo viem a vie, že o všetkom viem. Tak aký zmysel má predstierať pokoj? Rozsudok už aj tak padol.
Vbehla som dovnútra a namierila si to do izby. Zabuchla som za sebou dvere a spustila sa popri nich na zem. Slzy mi tiekli v prúdoch po tvári, no nebolo to to najhoršie. Moje srdce utrpelo. Ako ma mohol raniť jeden muž?
Pokrútila som hlavou. Čo som od neho čakala? Sám predsa povedal, že na pravú lásku neverí.
Tak môžem mu mať za zlé jeho chovanie? Určite už o tom vie lord Niklaus a každú chvíľu si po mňa prídu.
Pokrčila som plecami. Tak nech prídu. Na môj osud som pripravená. A vlastne... aký by malo zmysel žiť život bez lásky?

***

Začula som klopanie na dvere. Mykla som sebou a prudko vstala. Všade bola tma. Bože, zaspala som!
"Kto je?" spýtala som sa zachrípnuto.
"Lord Elijah, otvorte!" naliehal.
Vzdychla som si a nechala, nech vojde dnu. Neunúvala som sa ani zotrieť si slzy. Veď prečo aj? Nech vidí, ako mi ublížil. Odmietnuť sa dá aj jemnejšie.
Graciózne za sebou zavrel dvere a sprisahanecky na mňa pozrel. Potom ku mne podišiel, chytil mi tvár do dlaní a vášnivo ma pobozkal. Ocitla som sa v takom šoku, ako ešte nikdy. Nevravel predsa, že len blúznim? Ale ak je toto blúznenie, tak si ho aspoň užijem.
Chytila som ho okolo krku a opätovala mu všetky jeho bozky. Po chvíli sa odtiahol.
"Slečna... musím vám niečo povedať," šepol.
Potiahla som nosom. "Čo? Čo sa stalo? Dozvedel sa o tom váš brat?"
Lord sa zhlboka nadýchol a sadol si na moju posteľ. Potľapkal miesto vedľa seba a prizval aj mňa.
"Áno," prikývol po chvíli. Zmocnili sa ma obavy. "Sám som mu to povedal," priznal ďalej.
"Čo?" zapišťala som a už som bola na rovných nohách. Ako len mohol? A prečo vlastne?
"Upokojte sa, Katarina. Povedal som mu tiež, že ste pripravená prijať svoj osud..."
"Čo?!" zopakovala som. Tak to teda nie! Ja ešte nechcem zomrieť! A prečo vlastne? Veď to ani sama neviem!
"Nemusíte sa báť, drahá. Mám nápoj, ktorý keď vypijete, vráti vás to medzi živých. Lord Niklaus vás nenechá len tak ísť. A keď je pravda, čo pred chvíľou povedali ste mi... potom ostanete tu, medzi živými. So mnou, po vašom boku. Budeme spolu, ale ten obrad sa proste musí stať."
Sklonila som hlavu. Má to vôbec zmysel? Ten môj nekonečný boj?
"Dobre," prikývla som nakoniec.
"Ale chcem byť s vami, my lord. Len vy a ja. Naveky a ešte dlhšie," šepla som a spolu s lordom spadla do perín.
Ak budem žiť, tak to pre neho urobím. Len nech sa nemýli a moja láska nech sa nespáli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama