Petrova I. Story of my life- 5. časť

13. dubna 2014 v 16:47 | Perla |  Petrova I. Story of my life
Téma: The vampire diaries/ The Originals
Pár: Elijah + Katherine + Klaus
Obsah: Katarina Petrova. Každý ju pozná ako mrchu, ktorá sa ide za svojím a je ochotná dostať to za každú cenu.
No aká bola predtým, než sa stala upírom? Aký bol jej život v Anglicku? Kto sa vlastne skrýva pod maskou ľadovej kráľovnej?
Poznámka autora: Klaus sľúbil Katarine prechádzku. Splní to?



5. kapitola

Nový smer

Vyhliadla som von oknom lorda Klausa, ako nasadá na koňa a spolu s dvoma mužmi uháňa preč z panstva.
Takže som tu ostala sama. Vzdychla som si a sadla na posteľ.
Vtom niekto zaklopal na dvere. Hneď som vyskočila na nohy.
"Ďalej," oznámila som a dvere sa otvorili.
Stál v nich lord Elijah. Srdce mi na sekundu zamrelo. Nevedela som, čo povedať. Mám ho vyhnať, alebo počkať čo odo mňa chce?
Preglgla som a jemne sa uklonila.
"Čo vás sem privádza, my lord?" spýtala som sa so všetkom vážnosťou a snažila sa tváriť, akoby sa včera nič nestalo.
On si vzdychol a podišiel ku mne bližšie.
"Katarina, chcem sa vám ospravedlniť. Prepáčte mi. To, čo som vám včera povedal, bolo to..."
Pokrútila som hlavou. "Nemusíte sa mi ospravedlňovať, my lord," skočila som mu do reči.
Nepotrebovala som počúvať, čo mi chcel povedať.
Podišiel ešte bližšie a jemne mi chytil ruku. "Ale musím, slečna. Nechcem, aby ste sa mi vyhýbali, keď teraz bývame pod jednou strechou. Nemôžete mi dať prosím ešte jednu šancu?"
Krútila som hlavou a prerývane dýchala. Nenapadali mi vhodné slová, ako mu povedať svoje nie.
Nakoniec som si len hlasno povzdychla.
"Asi nemá zmysel vám odporovať, čo?"
Zasmial sa a pobozkal mi ruku. "Uvidíte, že to neoľutujete." Chytil ju do svojej a preložil si ju, aby som sa ocitla vedľa neho.
"Poďme sa prejsť. Dnes je vonku nádherne. Takéto počasie je v Londýne ako stvorené na prechádzky," vysvetli, keď si všimol môj pohľad. "Toto nie je Bulharsko, slečna. Nezabúdajte na to."
Prikývla som a spoločne sme pomaly vyšli von z mojej izby.
"Smiem vám zložiť poklonu, že dnes vyzeráte úchvatne, Katarina?" spýtal sa mierne neisto.
Na tom som sa len usmiala. "Samozrejme, že áno, my lord. Každú ženu poteší počuť niečo také."
Na krátku chvíľu sa na mňa pozrel. "Ale vy ste iná ako ostatné ženy." A ďalej sa venoval schodom, po ktorých sme schádzali.
Bolo to zvláštne. Pri Elijahovi som sa cítila akosi bezpečne. A príjemne. Ale zas pri Klausovi. Pri ňom sa mi rozbúchalo srdce zakaždým, keď sa na mňa čo i len pozrel.
"Pôjdeme do záhrady," oznámil mi Elijah a tým ma vyrušil zo zamýšľania.
Venovala som mu letmý úsmev. "Veďte ma."
"Bude mi potešením," prikývol.
Vietor jemne pofukoval a strapatil mi kučeravé vlasy. Pomaly sme spolu kráčali a mne s ním bolo veľmi príjemne.
"Prepáčte," vyšlo zo mňa v tom hrobovom tichu.
Lord zastal a pozrel na mňa. "Prosím, Katarina?"
"Prepáčte, že som od vás utiekla. Ostala som... zaskočená. Nečakala som, že budete mať záujem tráviť so mnou čas," priznala som sa.
Lord na mňa chápavo pozrel. "Moja drahá Katarina, ani neviete, ako ma to mrzí. No dúfam, že budete šťastná." Usmial sa.
Úsmev som mu opätovala. Jemne som doňho drgla a potom sa rozbehla preč. Lord asi pochopil a začal ma naháňať.
No potom sa zastavil.
"Máte ma chytiť," vysvetlila som mu.
"Ale to by sa tá hra skončila, nemám pravdu?"
Zastala som a podišla k nemu. Prečo sa mi zdá, že k nemu niečo cítim? Ako to je možné?
"Deje sa niečo, Katarina?"
Pokrútila som hlavou."Klaus mi povedal, že so mnou dneska strávi deň. No odišiel a ešte sa nevrátil."
"Aha." Vzdychol lord Elijah a prisadol si ku mne na lavičku.
"Ešteže mám vás," podpichla som.
"Čo by ste si bezo mňa počali. Som váš záchranca," vrátil mi to a obaja sme sa zasmiali.
"Prečo mám taký pocit, že sa mi lord snaží dvoriť, keď to vyzerá, že mu na mne nezáleží?" spýtala som sa po chvíli. Celú noc som nad tým uvažovala a chcela som sa o to s niekým podeliť. A lord bol jediný človek, s ktorým sa dalo porozprávať. Trevor by sa len rozhorčil a povedal mi, nech si nedomýšľam.
"To nie je pravda, Katarina. Lord je len príliš zamestnaný svojimi povinnosťami. A na druhej strane. Vo vzťahu nie je veľa citov..."
"Ale ja chcem city," šepla som. "Veď city sú predsa to, čo robí lásku takou silnou. A v láske spočíva ten najkrajší vzťah."
Pozrel mi do očí a tváril sa smutne. "Ja neverím v lásku, Katarina."
Zalapala som po dychu. "Ale... ak neveríte v lásku, aký má pre vás celý život zmysel? Nesnívate predsa o tom, že si raz nájdete ženu, ktorú si zoberiete a budete s ňou mať deti?"
Lord sa na sekundu pozrel na moje pery a potom sa ku mne pomaly naklonil. "Neviem, či to je..."
Pred tým, než sa nám dotkli pery sa ale odtiahol a postavil.
"Koho že nám vlci nesú," usmial sa a pozrel za mňa.
Postavila som sa a pozrela sa na návštevníka. Predo mnou stál vysmiaty lord Niklaus. Pohľad mi hneď zaletel k jeho košeli, ktorá bola skoro celá od krvi.
Pribehla som k nemu a dotkla sa toho. "Preboha, čo sa vám stalo, my lord?"
Chytil mi jemne ruku a odsunul ju. "Nič to nie je, drahá," uisťoval ma. "Len malá bitka. Tí chlapi skákali do zlého." Zasmial sa na tom.
Necítila som sa veľmi pokojná, no stačilo mi to.
"Som rád, že si sa mi o ňu postaral," poďakoval bratovi a už ma ťahal preč. Poslednýkrát som sa letmo obzrela za Elijahom a nasledovala lorda do domu.
"Takže... čo by ste chceli dnes robiť, slečna?" spýtal sa.
Pokrčila som plecami. "To, čo bude baviť môjho lorda, samozrejme."
"Tak v tom prípade by som vás veľmi rád niečo naučil, Katarina," poznamenal, chytil ma za ruku a rozbehli sme sa dovnútra jeho panstva. Potešil ma zápal, aký v ňom vyvolala moja odpoveď. Prešli sme spolu z haly do miestnosti, kde boli vyvesené všetky jeho kresby.
Pustil ma a podišiel k stolu.
"Čo tu budeme robiť?" Zaujímalo ma, lebo som si nedokázala predstaviť, čo sa dá robiť medzi toľkými obrazmi.
"Budeme spoločne maľovať," vysvetlil s okúzľujúcim úsmevom.
Pomaly som prišla bližšie a zasmiala sa na tom. "Ja neviem kresliť, my lord."
Chytil moje ruky do svojich a pozrel mi do očí.
"Ja vás to naučím, láska," šepol.
Srdce sa mi prudko rozbúchalo a v ušiach som počula hučať krv. Brucho som mala ako na vode.
"To bude úžasné."
Spoločne sme si sadli a Klaus pre nás položil veľký čistý papier. Dal mi do ruky štetec a on si tiež zobral jeden.
"A teraz... vyberte si farbu, moja drahá. A potom už len kreslite, čo vás napadne."
"Ale mňa nič nenapadá," protestovala som usmievajúc sa naňho.
Zobral moju ruku do svojej a namočil to do modrej farby. Urobil jemný ťah mojím štetcom a prvá šmuha bola na svete.
"A toto je umenie?" spýtala som sa pochybovačne.
"To najkrajšie. Keď ide z lásky, tak to je umenie vždy," objasnil.
Ako padla reč o láske, pozrela som naňho. Možno trošku zasnene, no stálo to za to. Keď kreslli, vyzeral krásne. Oči mu žiarili šťastím a nič okolo seba nevnímal.
Nabrala som si karmínovo červenú farbu a ďobla ho štetcom po líci.
Hneď sa prebral a pozrel na mňa. Ja som sa začala smiať.
"Tak vy takto, slečna?" A pofarbil aj moju tvár.
"Hej!" Pokreslila som ho znova a rozbehla sa preč. Lord sa postavil tiež a začal ma naháňať. Netrvalo mu to dlho a už ma držal za pás. Nadvihol ma a otočil k sebe.
"Mne len tak neujdete," usmial sa a vydýchal sa. Ja tiež.
Naše tváre sa od seba ocitli ani nie v päť centimetrovej vzdialenosti. Obaja sme dychčali a ja som chcela okúsiť tie pery.
"Lord Niklaus, musíme s vami hovoriť," oznámil niekto odo dverí.
Mykla som sebou a Klaus ma pustil.
"Čo sa deje?"
"Potrebujú vás v meste," odvetil nejaký poslíček.
Niklaus sa ku mne otočil a pobozkal mi ruku.
"Budem musieť ísť, Katarina. No uvidíme sa zajtra, drahá." S týmito slovami sa vytratil. A ja som znova ostala stáť sama v miestnosti.

***

Sadla som si na stoličku pred zrkadlo, ktoré bolo zavesené na toaletnom stolíku. Rozpustila som si vlasy a začala si dávať dole náušnice.
Niekto zaklopal.
"Ďalej."
Do izby vošiel lord Elijah.
"Prepáčte, nechcel som vyrušovať," hlesol, akoby zvádzal boj sám zo sebou. Akoby sa rozhodoval či zutekať, alebo ostať tu. Žiarivo som sa usmiala.
"Keď ste tu... nemohli by ste mi dať dole, prosím, náhrdelník?"
Elijah si odkašľal. "S radosťou," zachripel a prešiel ku mne.
Opatrne mi odhrnul vlasy a začal sa hrať s náhrdelníkom. Jeho prsty na mojej pokožke príjemne chladili a vysielali do môjho tela akési impulzy. Niečo také som necítila ešte nikdy predtým.
Rozopol mi ho a položil ho na stolík. No to, čo urobil potom, ma prekvapilo. Nežne ma pohladil po krku. Sklonil sa a priložil k nemu svoje pery.
Dych sa mi zasekol v krku a na mieste, kde ma pobozkal, mi naskákala husia koža. Postavila som sa zo stoličky a pozrela Elijahovi do očí.
"Prepáčte, nemal som..." začal sa ospravedlňovať.
"Neospravedlňujte sa," zarazila som ho a chytila mu tvár do dlaní.
Nedokázala som tomu zabrániť a tak som spojila naše pery v dlhom, vášnivom bozku.
Elijah ma hneď zovrel vo svojom náručí a preniesol ma na posteľ. Hlavu mi opatrne položil na vankúš a usmial sa.
"Smiem?" Ako každý gentleman, aj on si pýtal povolenie.
"Som len vaša," odvetila som roztúžene a znova spojila naše pery.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tew* Tew* | Web | 13. dubna 2014 v 16:52 | Reagovat

Moc děkuju za pochvalu. :) Dělám layouty ve photoshopu. :) A tahle část se mi moc líbí. :) Těším se na další. :)

2 tessi tessi | 13. dubna 2014 v 20:28 | Reagovat

Ty jo elijah a katherine ? :D super klaus bude zuřit :D

3 myfanfiction-1 myfanfiction-1 | Web | 13. června 2014 v 14:19 | Reagovat

Moc pěkná povídka :-)  :-P  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama