Petrova I. Story of my life- 4.časť

9. dubna 2014 v 18:16 | Perla |  Petrova I. Story of my life
Téma: The vampire diaries/ The Originals
Pár: Elijah + Katherine + Klaus
Obsah: Katarina Petrova. Každý ju pozná ako mrchu, ktorá sa ide za svojím a je ochotná dostať to za každú cenu.
No aká bola predtým, než sa stala upírom? Aký bol jej život v Anglicku? Kto sa vlastne skrýva pod maskou ľadovej kráľovnej?
Poznámka autora: Katarina plače, ale prichádza Trevor. Zároveň lord Niklaus jej dá ponuku, ktorá sa prosto neodmieta.



4. kapitola

Ochranné krídla

Trevor vošiel do dverí a nechápavo na mňa hľadel.
"Katherine, čo sa stalo?" zaujímalo ho.
Z hrdla sa mi drali ďalšie a ďalšie vzlyky. Nedokázala som zo seba dostať ani jednu súvislú vetu.
On si to všimol a hneď si ma pritiahol k sebe do náruče. Tuho ma stisol a ja som mu vzlykala na pleci.
"Trevor... ja... ja som hlúpa! Nemala som... nemala som tu nikdy chodiť!" Plakala som ďalej.
Na chvíľu sa odtiahol a pozrel mi do očí. "Už nikdy nehovor takú hlúposť. To, že si tu, je to najlepšie, čo sa ti mohlo stať."
Oprela som sa oňho a snažila sa upokojiť. Zhlboka som dýchala.
"Ďakujem," pošepla som mu do hrude. "Ďakujem, že tu pre mňa si."
"A vždy tu pre teba budem," prisvedčil mi.
Slzy pomaly ustávali a ja som nakoniec v jeho náručí aj zaspala...
Dovnútra zavial jemný vetrík, ktorý ma pošteklil na tvári a ja som otvorila oči. Prudko som sebou trhla a sadla si na posteli.
Ja som zaspala? Čo? Kedy? Snažila som sa rozpamätať si na všetko, čo sa naposledy stalo. Spomienky prišli ako na zavolanie. Hneď v tej chvíli som si želala, aby radšej ani nechodili.
"Myslel som si, že prespíte celý deň aj noc," poznamenal mužský hlas. Avšak nepatril Trevorovi.
Po chrbte mi prebehol mráz a porozhliadala som sa po izbe.
V kúte sa opieral o stenu lord Niklaus.
Postavila som sa z postele a prižmúrila oči. "Čo tu robíte? Ako ste sa sem dostal?" Vôbec som si nespomínala, že by tu bol.
Lord sa usmial a vyšiel z tieňa. Ruky mal na hrudi prekrížené.
"Prepáčte, pustil ma sem Trevor. Musel súrne odísť a bál sa o vás. Tak som sa ponúkol, že pri vás ostanem. Dúfam, že sa nehneváte."
Snažila som sa vykúzliť jemný úsmev.
"Oh, nie. Samozrejme, že nie. Smiem byť taká smelá a spýtať sa, čo vás ku mne vlastne priviedlo?"
Zvážnel, no nebol nahnevaný.
"Chcel by som vám ponúknuť bývanie u mňa na panstve."
"P-prosím?" Zaklipkala som očami.
Môj výraz ho pobavil a vyčaril úsmev na tvári. "Pýtam sa či sa nechcete nasťahovať k nám na panstvo. Pre mladú dámu, ako ste vy, je podľa mňa dosť problematické dostať sa do spoločnosti, keď tu nemá nikoho," odôvodnil.
Teraz mi to všetko začalo pomaly dávať zmysel. Lord mi chce očividne pomôcť nejako sa tu udomácniť.
"Ja... veľmi rada," prikývla som nakoniec s úsmevom. "A kedy?"
"Hneď," odvetil.
"Ale... ako to hneď?"
Prešiel ku mne. "Teraz pôjdeme ku mne domov a poviem mojím sluhom, nech vám prídu po veci. Čo vy na to?"
Tá predstava sa mi páčila. Nový začiatok. Tak, ako som po ňom už dlho snívala.
"To by bolo... od vás veľmi milé."
Zobral mi ruku a jemne ju pobozkal. "Urobím pre vás všetko, moja drahá."
Chytil ma a spoločne sme vyšli z domu. Zhlboka som sa nadýchla a ešte poslednýkrát si obzrela môj prvý dom v Londýne.

***

Kočiar zastal a lord vystúpil. Potom pomohol mne. Aj keď už jeho panstvo videla, takto krásne za svetla pôsobilo ešte väčšie a oveľa krajšie.
Mohla som na ňom oči nechať.
"Vitajte vo svojom novom domove, Katarina," privítal ma a moje meno stále hovoril krásne po bulharsky. Avšak ten jeho prekrásny anglický prízvuk na mňa robil väčší dojem, ako to, keď sa snažil hovoriť po bulharsky.
"Ďakujem. Veľmi si to vážim."
Spoločne sme vykročili dovnútra.
Začiatok som už poznala, ale keď sme prešli do jeho hlavnej miestnosti, bez ľudí to tu vyzeralo také veľké, že by som sa tu bez problémov stratila.
"Niklaus, potrebujem s tebou hovo..." ozvalo sa odo dverí a ja som sa hneď otočila.
Sprudka som vydýchla a Elijah nedokázal dokončiť vetu. Len preglgol.
Lord sa usmial.
"Áno, brat môj? Čo také potrebuješ? Ak to nie je nič dôležité, nezaťažuj ma tým. Práve ukazujem Katarine jej nový domov,"
Elijah vytreštil oči. Akoby niečo zle počul.
"Ospravedlňujem sa, ale môžeš mi to zopakovať?"
Klaus si vzdychol. "Rozhodol som sa vziať Katarinu pod naše ochranné krídla. Dúfam, že s tým nemáš žiaden problém. Budeme na ňu dávať pozor," vysvetlil.
Skôr mi to znel ako príkaz, no Elijah prikývol.
"Teraz by som ale s tebou potreboval hovoriť. Je to súrne," dožadoval sa lord.
"Dobre," prikývol Klaus a otočil sa ku mne. Znova mi rýchlo pobozkal ruku. "Prepáčte drahá, no povinnosti šľachtica volajú. Porozhliadajte sa tu."
Usmiala som sa a sledovala ho, ako vychádza.
V tejto miestnosti už nebolo nič, čo by som chcela vidieť. Pomaly som vyšla zadnými dverami, ktoré tvorili prechod do ďalšej, skoro tak veľkej miestnosti ako bola tá predošlá. V strede bol veľký karmínovo červený gauč, ktorého operadlo bolo lemované zlatom a oproti bol malý stolík, na ktorom boli porozhadzované papiere.
Vykročila som k tomu stolu a všetky moje kroky sa ozývali po celej miestnosti. Na stenách boli povešané nádherné obrazy.
Oči mi skĺzli na papiere. Zobrala som si jeden do ruky a zadívala sa naň.
Bola na ňom kresba. Portrét.
Môj portrét. Bola som to ja z tej oslavy. Náhrdelník bola nádherne vytieňovaný a môj úsmev krajší ako v skutočnosti.
Položila som ho a pozrela si ďalší. Tiež som na ňom bola ja, ale otočená bokom rozprávajúc sa s Elijahom.
Tie kresby boli precízne. Bolo vidieť, že ten, čo ich maľoval, si dal záležať na všetkých detailoch, ktoré boli do bodky dodržané.
Vrátila som kresby na stôl a napravo odo mňa, pri krbe, som si všimla veľký portrét, na ktorom som bola ja.
Až na jednu vec. Vyzerala som trocha inak. Staršie a sebavedomejšie. Tvár mi znova zdobil úsmev, ale v očiach bolo vidieť starosti.
"Nádhera, čo myslíte?" spýtal sa ma mužský hlas a ja som od ľaku poskočila.
"Lord Klaus, vyľakali ste ma," zasmiala som sa a ďalej sa dívala na obraz. "Áno, je to nádhera. Kto to kreslil?"
"Ja," odvetil a pozrel mi do očí. "Keď som vás odprevadil domov a vy ste mi dali košom, nemohol som zaspať. Vaša krása ma očarila a mňa kopla múza. Musel som vás namaľovať," priznal.
"To ste kreslili vy?" na chvíľu som sa odmlčala a snažila si ho predstaviť, ako je celý zašpinený od farby a stále kreslí. "Ste veľmi nadaný muž, my lord. Nemôžem uveriť, že ste si ešte nevybral ženu."
"Možno si ju vyberiem. Raz," usmial sa, "keď nadíde správny čas a ja budem vedieť, že ona je tá správna."
Vzdychla som si. "To znie tak nádherne."
"Smiem sa spýtať ešte niečo?" ozvala som sa po chvíli. V hlave mi totiž už dlhšie vŕtala myšlienky, ktorej som sa nedokázala zbaviť.
"Len smelo do toho," nabádal ma.
"Kde budem mať izbu?"
Na tom sa len pousmial. "Budete mať izbu hneď vedľa lorda Elijahu," odvetil.
Zamrzla som, ale aby som nedala najavo moje rozrušenie, len som prikývla. Muž, ktorému sa chcem najväčšmi vyhnúť bude hneď vedľa mňa?
"Čo by ste povedali, keby som vás zajtra niekam zobral, drahá?"
Oh, nie! Aj on? Čo to s nimi je?
Medovo sa usmial a keď som uprela pohľad do jeho očí, v ktorých som sa strácala, nemohla som mu dať znova košom.
"Bude mi potešením niekam si s vami vyjsť," prikývla som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janča Janča | 9. dubna 2014 v 18:37 | Reagovat

Krásná část! Těším se na další! ;)

2 Katherine Katherine | Web | 11. dubna 2014 v 15:02 | Reagovat

To už je 4. časť? Musím to rýchlo dobehnúť

3 flekstories flekstories | E-mail | Web | 11. dubna 2014 v 18:31 | Reagovat

Přečetla jsem ji za dnešek a wow!!

4 Tew* Tew* | Web | 12. dubna 2014 v 19:17 | Reagovat

Úžasná část, moc se těším na další. :)

5 tessi tessi | 12. dubna 2014 v 21:19 | Reagovat

je super že bydlí s klausem :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama