Petrova I. Story of my life- 3. časť

7. dubna 2014 v 17:52 | Perla |  Petrova I. Story of my life
Téma: The vampire diaries/ The Originals
Pár: Elijah + Katherine + Klaus
Obsah: Katarina Petrova. Každý ju pozná ako mrchu, ktorá sa ide za svojím a je ochotná dostať to za každú cenu.
No aká bola predtým, než sa stala upírom? Aký bol jej život v Anglicku? Kto sa vlastne skrýva pod maskou ľadovej kráľovnej?
Poznámka autora: Výlet, útek a vodopád sĺz.



3. kapitola

Výlet s lordom

Ráno bolo znova krásne slnečné a ja som vstala do nového dňa konečne s úsmevom na perách bez toho, žeby sa mi v noci snívali nejaké nočné mory z minulosti.
Vstala som z postele a šla vykonať každodennú hygienu a obliekla som si obyčajné šaty. Síce... vyzerali draho. No ja som sa v nich cítila pohodlne a veľmi sa mi páčili.
Nijako som ale nemohla dostať z hlavy včerajšok. Nech som sa akokoľvek snažila, tá noc, tá oslava sa mi stále vkrádala do myšlienok.
A hlavne lordi.
Najmä Niklaus. To, ako ma odviedol domov a prejavil mi náklonnosť. Alebo to bola len túžba? Čo ak ma chcel len preto, lebo som iná? rozmýšľala som, ale hneď som to zamietla. Ako môžem takto rozmýšľať?
Postavila som sa pred zrkadlo a zviazala si vlasy karmínovou stužkou.
Ozvalo sa klopanie.
Mykla som sa a zarazila. Kto by už len prišiel za mnou? Jediný, kto za mnou chodí, je predsa Trevor. Veľa priateľov v Londýne nemám.
Znova bolo počuť klopanie. Rýchlo som pribehla k dverám a otvorila ich.
Do môjho domu vplával lord Elijah.
Jemne som sa uklonila. "Čomu vďačím za takúto návštevu, my lord?" Usmiala som sa a odhalila moje krásne zuby.
On mi úsmev opätoval. "Dobré ráno, Katarina. Myslel som... no, viete, že by sme mohli... ísť sa..." Keď som ho sledovala, ako sa snaží vykoktať, musela som sa zasmiať zvukom zvončekov, pretože to bolo veľmi milé. "... prejsť," dostal zo seba nakoniec.
"Samozrejme. Ak vás to poteší, rada sa s vami niekam prejdem."
Podal mi ruku, aby som sa jej chytila. S radosťou som jeho gesto prijala a spoločne sme vyšli z môjho domu von.
"Bude nás sprevádzať aj váš brat?" zaujímalo ma.
O čom by sme sa asi rozprávali? O včerajšej noci?
Elijah pokrútil hlavou. "Nie, drahá. Pôjdeme len my. Dúfam, že som vás tým nesklamal." Pozrel mi do očí. Snažil sa vyčítať moju reakciu. Sám pre seba sa nechápavo zasmial.
"Čo sa deje?" Zastala som a čakala, čo mi odpovie.
"Nič, ja len... ešte som nestretol žiadnu dámu, v ktorej by som sa nevyznal. Vy ste prvá," vysvetlil mierne v rozpakoch.
"Aha." Odkašľala som si. "Tak... a kamže ma to beriete?"
Lišiacky sa usmial.
"Pozrite sa," A ukázal na dvoch krásnych žrebcov pred nami.
Jeden krásny čierny, hriva mu na slnku žiarila až do modra. No a druhý zas biely ako ten najbelší sneh. Hriva krásna a oči... mala som pocit, že mu hľadím až do duše.
"Tie sú prekrásne," vydýchla som s nemým úžasom.
"Keď uvidíte, ako rýchlo vedia cválať, budete ohúrená." Usmial sa na mňa.
Podišla som k bielemu koňovi a bez problémov naňho vysadla. Lord Elijah urobil to isté, až na to, že rýchlejšie.
"Nasledujte ma, slečna," povedal. "Hijó." A kôň sa hneď rozbehol.
Zasmiala som sa a urobila to tiež. Chcela som ho dohnať.

***

Zastali sme na krásnej, kvetmi zasypanej, lúke. Lord Elijah zosadol zo svojho koňa. Ja som ešte ostala sedieť a pomaly sme sa prechádzali po lúke.
Bolo to nádherné. Kvety od výmyslu sveta. Niektoré som ešte v živote nevidela. A to moja mama bola pestovateľka liečivých byliniek.
Lord ku mne podišiel.
"Smiem?" spýtal sa a pomohol mi zísť dole.
"Ďakujem." Jemne som sa uklonila.
Zasmial sa a chytil ma za bradu. "neklaňajte sa mi, moja drahá. O to ja nestojím. To ja by som sa mal klaňať vám."
Do líc sa mi valila červeň. "Ale to je nezmysel," pokrútila som hlavou.
Chytil moju ruku do svojej a pomaly sme sa začali prechádzať. "Povedzte mi, čo vás privádza k nám do Londýna?" začal sa vypytovať.
Presne to som nechcela. Ako sa mu vykrútim z odpovede?
"Viete, potrebovala som zmenu prostredia. A Londýn je predsa nádherné miesto, kde hľadať." Pokúsila som sa vyčariť úsmev a presvedčiť ho.
Uveril mi, no jeho oči si ma pozorne premeriavali.
"Veľmi sa podobáte na jedno dievča, ktoré som kedysi poznal," objasnil. Určite si všimol, že ja som si všimla, ako na mňa hľadí.
"Bola vám blízka?" vyzvedala som. V jeho očiach sa zračil smútok, ktorý rýchle potlačil. Pozrel sa do diaľky.
"Veľmi blízka," prikývol.
Vdýchla som čerstvý vzduch a jemne sa usmiala. "Čo sa jej stalo? Kde je teraz?"
Lord si len vzdychol a nevenoval mi ani jeden pohľad.
"Zomrela pred mnohými rokmi," odvetil a sám pomaly kráčal ďalej.
Zahryzla som si do pery. Nechcela som v ňom vyvolávať tie škaredé spomienky. Pridala som do kroku, aby som ho dobehla.
"Prepáčte mi to. Nechcela som..." Lord sa otočil a pohľadom ma umlčal. Bolo vidieť, že znova spomínal, ale nevyzeral nahnevane.
"Neobviňujte sa. Boli ste len zvedavá. To nie je zlé... samozrejme, do istej miery."
Znova sme sa pomaly prechádzali. S lordom mi bolo príjemne. Zdal sa mi ako muž, ktorý toho veľa vie a v živote si už preskákal veľa vecami. Podobne ako ja.
"Bola to vaša žena?" Nedalo mi a musela som sa spýtať po chvíli ticha.
Elijahova tvár zvážnela. "Myslím, že tieto otázky sú už príliš osobné," zachripel a tváril sa formálne.
Ale ako to môžu byť príliš osobné otázky, keď ma zobral na výlet? Zarazila som sa a ostala stáť. Lord na mňa spýtavo pozrel.
"Prečo ste ma sem zobrali?" spýtala som sa potichu a hľadela mu priamo do očí.
Neuhol mi pohľadom, ale s odpoveďou dosť otáľal.
"Myslel som, že sa tomu len potešíte." Snažil sa to zahovoriť a otočiť to úplne iným smerom.
Zasmiala som sa. "My lord, ja nie som hlúpa. Viem, že len tak by ste ma vy a ani váš brat nikde nezavolali. Ste na to až príliš vysoko postavení," povedala som mu časť z mojej teórie.
"Naozaj si myslíte, že musím mať dôvod, aby som vás niekam chcel sprevádzať?"
"Áno," trvala som si na svojom.
Usmial sa a priblížil svoju tvár k mojej. "Chcel som byť s vami. Páčite sa mi, slečna. Chcel som vás lepšie spoznať. To je ten dôvod," šepol.
Zasekol sa mi dych a ostala som stáť ako stuhnutá. Nenachádzala som vhodné slová na to, ako opísať to, čo som v tej chvíli cítila.
Zmätok. Radosť. Smútok. Všetky emócie sa v mojom vnútri začali rýchlo miešať, až som nakoniec necítila nič.
Pozeral mi do očí a snažil sa zistiť moju reakciu. Uhla som pohľadom a otočila sa mu chrbtom.
Rozbehla som sa ku koňovi, na ktorom som sem prišla.
"Katarina!" zakričal za mnou lord, no ja som svojhlavo bežala. Nasadla som na koňa a popohnala ho, nech sa rozbehne čo najďalej odtiaľto.
"Katarina!" Za sebou som ešte stále počula Elijahov krik.
Avšak ja som nemala v pláne zastaviť. Do očí si mi tlačili slzy, ktoré chceli ísť von. Rozhodla som sa im v tom nebrániť. Len som ďalej uháňala a snažila sa nemyslieť na to, čo bude, ak sa s ním nabudúce stretnem.
Za sebou som začula dupot kopýt a krik: "Hijó!"
Nemusela som sa otáčať, aby som zistila, kto to je. Vedela som to. O chvíľu ma dobehne. Nech sa snažím akokoľvek, bude rýchlejší ako ja.
Už sme boli naspäť v meste, tak som spomalila. Ale nezastala.
"Prosím, Katarina, vypočujte ma!" kričal na mňa lord zozadu.
Neodpovedala som, ale šla som ďalej.
Keď som zastala pred domom, Elijah ma dobehol. Zosadla som z koňa a rýchlo si utrela slzy.
"Katarina, prosím," hlesol a stál predo mnou.
Do rúk som mu dala opraty.
"Nie, pane. Nechcem už počuť nič. Ja... myslím, že tu došlo k omylu..." A než stihol čokoľvek povedať, rozbehla som sa do domu a zabuchla za sebou.
Skutočný vodopád sĺz sa ešte len spustil. Ja som skĺzla na zem a vzlykala som.
Presne toho som sa bála. Nechcela som si nikoho nájsť, lebo strach, že sa mi stane to isté, ako v rodnom domove, bol veľký. Čo ak sa história zopakuje? Nechcem prežiť to sklamanie čo vtedy. A nechcem, aby sa dozvedel o tom, že som kedysi mala dieťa.
Niekto ale zrazu zaklopal.
Mykla som sa a hneď som vyskočila na rovné nohy.
"Kto je?" spýtala som sa rozklepane.
"To som ja, Trevor."
Vydýchla som si a s uslzenými očami mu otvorila dvere.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janča Janča | 7. dubna 2014 v 19:50 | Reagovat

Pěkný díl... Myslím, že Katarinina reakce byla trochu unáhlená, ale to je jen můj názor.. Těším se na další díl! ;)

2 Perla Perla | Web | 8. dubna 2014 v 7:35 | Reagovat

[1]: Nuž, asi aj áno, ale tak... Katherine je ešte človek a stále má v pamäti chybu, ktorú urobila s Nadiinim otcom. Bojí sa hocakého vzťahu, už len pekné gesto ju vie vyviesť z rovnováhy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama