Coincidence

4. března 2014 v 19:00 | Perla |  Short Tales
Téma: The originals/ The vampire diaries
Pár: Kol + Caroline
Obsah: V New orleans sa koná veľká oslava, kde sa zúčastnia všetky dôležité osoby a medzi nimi je aj jedna blonďavá upírka, Caroline Forbes, ktorá je tu na dovolenke.
Samozrejme, v tomto meste žijú aj Pôvodní. Všetci, okrem Finna. Klaus má dieťa s Hayley, volá sa Caileen a je to neposedné dieťa. Tak čo sa stane, ak ju má na starosti ujo Kol, ktorý to s deťmi nevie, a Caroline je náhodou poblízku?
Poznámka autora: Tak táto poviedka je pre Biancu. Viem, že to trvalo, ale hádam nevadí. za obrázok ďakujem skvelej Wer. :)




Usmiala som sa na toho sladkého chlapca, ktorý mal modré oči krajšie ako oceán a prinútila som ho nekričať, aj keď ho to mohlo troška zabolieť. Ale aj to len na začiatku. Potom som mu mohla zaručiť potešenie. Viac-menej.
Sedela som obkročmo na nejakom mladom príťažlivom chlapovi a pila som mu z krku. Tá lahodná tekutina mi stekala do krku a nechcela som, aby to prestalo. Ale to nikdy. No našťastie... nikdy som nikomu vážne neublížila. A nemala som to ani v úmysle.
Odklonila som sa od neho a opojne si oblizla pery, aby nebolo vidieť, že som na nich mala krv.
"Ďakujem." Žiarivo som sa na neho usmiala a pozrela mu do očí. "Na nič z toho si nebudeš pamätať. Nikdy si ma tu nevidel," ovplyvnila som ho a dala sa na odchod. V zrkadle som si skontrolovala make-up a keď som zistila, že je dokonalý, mohla som pokračovať v ceste.
Vyšla som na ulicu, kde boli všetci oblečení v bielom. Teda... vo väčšine len ženy, no im to stačilo. Veď oslavovali svoj sviatok, alebo čo to bolo. Jediný dôvod mojej prítomnosti bol dobrý čas na kŕmenie. A menšia nuda, ktorá sa ma zmocňovala. Veď čo iné by som robila, keď je zo mňa upír a odišla som z Mystic Falls už pred rokmi?
Nemám zatiaľ ani vysokú, veď načo... a nemám nikoho, kvôli komu by som sa snažila.
Radšej som zamierila do prvého obchodu s oblečením, na ktorý som natrafila a hneď som si šla vybrať nejaké biele šaty, aby som splynula s davom. Samozrejme, nechcela som byť úplná replika a tak som zvolila karmínové doplnky. Bol to taký môj menší osobný vtip, ale páčilo sa mi, ako to na mne vyzeralo.
Predavačku stačilo raz ovplyvniť a všetko bolo v poriadku. Nechala som tam svoje staré šaty a so sebou som si vzala len peňaženku. No hneď, ako som vyšla z obchodu, niekto skríkol:
"Pozor!" Ale bolo už neskoro.
Niečia zmrzlina pristála rovno na mojich nových bielych šatách. Odohralo sa to tak rýchlo, že asi ani moje upírske zmysli by nestihli zasiahnuť. Jedine ak by som to predvídala, čo sa... samozrejme nedalo.
"Oh, prepáč," ospravedlnilo sa mi dievčatko s vlasmi hnedými ako orech a očami ako čokoláda.
Ja som sa len zhlboka nadýchla a kyslo som sa na ňu usmiala. Naozaj som na toto teraz nemala čas a ani náladu.
"Preboha, Caileen!" Ozval sa niekto z väčšej diaľky a o pár chvíľ už bol pri nás.
Na sekundu mi asi zamrelo srdce. Teda... ak by už nebolo mŕtve. Ale chlap, ktorého som zbadala... páni!
Caroline, uvedom sa! Okríkla som sa v duchu a hneď som aj pokrútila hlavou. Ruka som si založila vbok a nadvihla obočie.
"Vy ste jej otec?" zaujímalo ma. Bol sexy, ale zároveň aj dosť nezodpovedný.
"Preboha, len to nie!" Zľakol sa a keď na neho dievčatko pozrelo, nahodil okamžite úsmev. "Teda... nie, ja som len strýko, našťastie," opravil sa a povedal už miernejšie. "A čo sa tých šiat týka..." Podišiel ku mne nebezpečne blízko a samozrejme, ja som okamžite chcela cúvnuť, no bez všetkého ma chytil za zápästie a prenikavo sa mi zadíval do očí.
"Nebudete z toho robiť vedu a pôjdete si kúpiť nové..." A už sa načahoval do peňaženky po peniaze. Ja som však len zakašľala a vytrhla sa z jeho zovretia.
"Naozaj, pane?!" okríkla som ho. "Ste až taký džentlmen, že si myslíte, že ma ovplyvníte?!" zasyčala som jedovato. Bola som naštvaná. A to poriadne.
On na mňa vytrieštil oči a peňaženku na chvíľu nechal tak. Len na mňa naďalej vyjavene hľadel.
"Vy... vy to viete," vydýchol po chvíli a ešte stále na mňa hľadel ako bager na tvrdú hlinu.
"Predstavte si. A teraz, ak by ste ma ospravedlnili..." prepchala som sa popri ňom. "Idem si kúpiť šaty, ale sama!" dodala som a dala mu dostatočne najavo, že o žiadne jeho peniaze nestojím.
Zamierila som si to teda späť do obchodu a dúfala som, že na toho chlapa, teda upíra, čo najskôr zabudnem. Preboha, taký chlap!
Prečo musia byť vždy tí pekní takí sviniari? A ešte k tomu s dieťaťom na krku? Jasné, že na ňu nevie dať pozor! Ten určite nevie dať pozor ani sám na seba!
Jediné, čo ma na tom ale dosť zarážalo bol fakt, že Caileen ani nijako neprekvapilo, keď ku mne vykročil a chcel ma ovplyvniť. Ona to tiež vedela. Tak čo je teda zač tá jej rodina? Alebo ju uniesli?
Rozhodla som sa tým nezaoberať a vybrať si nejaké iné šaty. No bolo to ťažké, nakoľko som tu bola len prednedávnom. Avšak ako náhle som objavila ešte jeden stojan s bielymi šatami, stačil mi jeden jediný pohľad a hneď som vedela, že tieto šaty budú dokonalé!
Okamžite som si ich šla obliecť a keď som sa na seba pozrela do zrkadla, skoro som nedýchala. Boli dokonalé! Presne také, aké som chcela a o akých som snívala!
"Vyzeráte úžasne," usmiala sa na mňa predavačka. "Skúste k tomu ešte túto masku a budete perfektná záchrankyňa." Veselo žmurkla a podala mi do rúk tú najkrajšiu masku, akú by som si mohla priať.
Opatrne som si ju dala na tvár a predavačka mi k tomu narýchlo dorobila vlasy a pri pohľade do zrkadla som samú seba nespoznávala.
"Ďakujem," usmiala som sa na ženu a znova... pomocou ovplyvnenia som to všetko zaplatila. Ako inak. Nechcelo sa mi vyberať kabelku, nakoľko som si nebola istá heslom ku kreditnej karte. Dlho som ju totiž nepoužívala.

***

Konečne sa zotmelo a slávnosť sa konečne mohla začať. A to vo veľkom.
Zvesela som si kráčala po námestí, tancovala a oslavovala s ostatnými, medzi ktorými ma nikto nepoznal a tak som sa nemala čoho báť. Mohla som sa v pohode odviazať.
Mestom sa rozliehala prekrásna hudba a ja som nedokázala ostať sedieť. Veď kto by aj dokázal? Nejaký chlap ma stiahol k sebe a začali sme tancovať. Bolo to dokonalé a on bol perfektný. A keď sme spolu zašli za roh, dokonalo aj chutil. Nanešťastie som sa musela rýchlo odkloniť, pretože noc bola ešte mladá a ja som ju nechcela premrhať. Len som ho ovplyvnila a pustila preč.
Vmiesila som sa znova do davu a už si ma zas zobral ďalší muž. Na tvári mal tiež masku, no na sebe samé čierne oblečenie. To mi trocha pripomenulo Damona, môjho stvoriteľa Mystic Falls, s ktorým sa teraz ťahá Elena.
Oblizla som si pery a on ma zatočil. Následne ma zaklonil a presne na to dohrala pesnička.
"Nezmizneme odtiaľto?" navrhol mi hneď po prvom tanci.
Trocha som sa nad tým pozastavila, pretože mi prišlo zvláštne, že mi dal hneď takýto návrh. Má ma snáď za štetku?
Každopádne som súhlasila, pretože to znamenalo samotu a možnosť ovplyvniť ho. Tak mi povie aj to, čo by mi nechcel povedať. A potom sa znova trocha napijem. Pri takých tancovačkách predsa treba dodržiavať pitný režim, nie?
Stále ma držiac za ruku sme zamierili do prvého hotela, ktorý bol po blízku. Očividne si potrpel na čistotu a prepych, ako som sa tak na neho dívala. Ani som sa mu ale nečudovala. Bola som rovnaká. Aspoň niečo sme mali spoločné.
Vošli sme do našej izby a on za sebou okamžite zamkol dvere. Musela som sa usmiať, ale tak na jeho ďalší pohyb som bola pomalá. Behom sekundy si ma k sebe pritiahol a prisal sa perami na tie moje. Úplne ma to zaskočilo, avšak nedala som na sebe nič poznať.
Nechápala som však, akou rýchlosťou sme sa dostali do postele, len som pod sebou odrazu niečo cítila. To ma trocha zarazilo.
S úsmevom šelmy som sa pretočila a teraz som bola ja tá, ktorá bola navrchu. Zákernícky som sa usmiala a aj keď som to najprv nechcela, teraz som po tom túžila. Musela som ho pobozkať, a tak som to aj urobila. Venovala som mu lačný bozk. A jeden mi nestačil. Po ňom prišiel hneď ďalší.
Chcela som vidieť tvár muža, ktorý vo mne vyvolal takú túžbu, až som pri ňom zabudla na krv, tak som mu pomaly siahla na masku.
"Nedočkavá?" zapriadol a pritiahol si ma viac k sebe. Ja som sa len zvonivo zasmiala a dala mu ju dole.
No a v tej sekunde som zoskočila z postele.
"Čože?!" precedila som pomedzi zaťaté zuby a začala sa otierať. Predstava, že som sa ho dotýkala! Že som ho ešte aj bozkávala! Bŕŕŕ!
Muž ale nechápal, čo sa deje a preto, keď na mňa pozrel, zatváril sa nechápavo.
"Toto nie!" pokrútila som hlavou a namierila si to rovno k dverám. Než som ich však stihla odomknúť, zatarasil mi ich rukou a pri mojej otočke ma na ne zatlačil.
"Snáď si nemyslíš, že odídeš, alebo áno?" Nadvihol laškovne obočie a nad tým som tak akurát pretočila očami.
Bez všetkého zamieril k mojej maske a spolu s vlasmi mi ju rozpustil. Nuž... ako som čakala... aj on na mňa ostala zarazene civieť. Pritom odo mňa odstúpil o pár krokov.
"Som rada, že tomu chápete..."
"Kol," predstavil sa odrazu. "Kol Mikaelson."
Pri tom priezvisku som sa až strhla. Čím to bolo, že mi prišlo také povedomé?
"Mikaelson?" preglgla som.
"Správne, slečna...."
"Caroline," prižmúrila som oči.
"Teší ma." Vzal ruku do svojej a pobozkal mi ju. "Možno sme nezačali práve najlepšie, ale..."
"Ale čo?" Skočila som mu podráždene do reči, aj keď pri pohľade na jeho trocha odhalené telo som sa nedokázala veľmi sústrediť. Tam kde som ho trocha poškrabala, mal odhalenú hruď.
Kol si ma k sebe pritiahol a usmial sa.
"Zviedla nás dokopy pekná náhoda, nemyslíš?" A potykal mi.
Samozrejme, typický chlap. Hoci... tento bol... jednoducho dokonalý! A možno aj preto mi vôbec nevadilo, keď sa naše pery spojili.
Znova nás preniesol do postele.
"Musím ale povedať, že tieto šaty sa mi páčia viac, ako tamtie," zhodnotil, keď ich jedným ťahom zo mňa vyzliekol.
"Poďakuj sa náhode."

***
Nuž, Bianca, snáď sa ti aspoň trošku páčila. :) A vám ostatným tiež. Pôvodne som do toho plánovala zapojiť aj Klausa, lenže znova by som sa neudržala len pri jednej časti, tak som to nechala už tak. :D
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Wer Wer | E-mail | Web | 4. března 2014 v 19:56 | Reagovat

super, super! :D tá malá tá bola klausova, že? škoda, že tam ten klaus nie je, ale aj takto to bolo super a chápem, že by si sa asi neudržala len pri 1 časti :D

2 Perla Perla | Web | 4. března 2014 v 20:39 | Reagovat

[1]: Áno, to bola Klausova dcéra. Pôvodne tam mal byť na chvíľu aj ujo ELijah, ale tak to by bolo neskutočne dlhé potom. :D

3 Bianca Bianca | 4. března 2014 v 23:00 | Reagovat

Júúúúúj ďakujem ďakujem ďakujem je krsána,nádherna...ani nevieš akú radosť si mi spravila :)inač krásne meno si našla pre Klausovú dcéru.Škoda že má len 1 časť :( A ešte raz ďakujem :D

4 Nila Nila | Web | 5. března 2014 v 14:49 | Reagovat

Krásná úvodka :) Je to krásně napsané,moc se mi líbí. Klausova dcera...wow,škoda,že tam nebyl :( Caileen je krásné jméno :)

5 Tew* Tew* | Web | 5. března 2014 v 16:30 | Reagovat

Tak tahle povídka se ti moc povedla! :) Kol a Car jsou neobvyklý pár, ale přesto se mi moc líbí! :) Tahle se opravdu pvoedla, hlavně to je originální nápad, což je skvělý. Moc se mi líbí. :)

6 Brunette girl Brunette girl | Web | 5. března 2014 v 21:13 | Reagovat

Haha celkem si Car a Kola umim představit :D Je to moc pěkná jednorázovka ;) A ani mi nevadí, že se Kalus neobjevil bylo bytoasi hodně dlouhý a muselo se to vážně rozložit na více částí :) Zaujalo mě jméno Caileen :D Je to jako by se spojila Heili (nemám ponětí jak se to píše, pořád si to pletu :D) s Caroline. Malá Cailee :)
Prostě a jednoduše skvělé! <3

7 Perla Perla | Web | 5. března 2014 v 22:06 | Reagovat

[3]: nemáš vôbec začo, veď vieš, že ja mám takéto neobvyklé páry veľmi rada. :D

[4]: Ďakujem, nuž tak to meno bolo jedno z prvých, ktoré mi napadlo. :D

[5]: Veľmi pekne ďakujem. Som rada, že sa páčila.

[6]: No to by vskutku bolo. Tak by mi to vyšlo možno prinajlepšom na 3 časti. :D
Nuž, tak som o tom mene neuvažovala, ale je to zaujímavé... :D Možno ešte napíšem nejakú poviedku s jeho dcérou s týmto menom. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama