Najlepšie Vianoce

27. prosince 2013 v 15:00 | Perla |  My Creation
Téma: Čisto môj výtvor
Obsah: Lilliana vyrastala v detskom domove. Nikdy ju nikto neadoptoval a to sa na dievčaťu vypomstilo. Neverí, že môže byť niekedy šťastná. A predsa len... nikdy netreba vzdávať nádej.
Poznámka autora: Je to taká krátka jednorázovka, ktorú som mala do jednej súťaže u nás na internáte. Nie je nič moc, ale tak čo by ste chceli za pol hodiny? :) Prosím o nejaké komentíky.


Najlepšie Vianoce

Hľadela som z okna ako každý jeden rok o takomto čase a sledovala som všetkých tých ľudí veselo kráčajúc po ulici.
Smutno som si vzdychla a želala si, aby som aj ja raz mala také šťastie.
"Tak čo, Lils, stále sa k nám nechceš pridať?"
Otočila som sa a pohľadom sa stretla s vychovávateľkiným ustaraným. Pani Stewartová bola asi tou najlepšou vychovávateľkou v celom detskom domove Smile. No ani ona nedokázala potlačiť prázdnotu, ktorú som cítila v srdci.
"Nechcem oslavovať. Toto obdobie nie je ničím šťastné. Presne pred trinástimi rokmi ma sem doviezli. Sama ste mi to povedali. Ak ako sa môžem tešiť z Vianoc?" obviňujúco som sa pozrela na postaršiu ženu, ktorej vlasy už boli popretkávané šedinami.
Ona ale nad mojou zaťatosťou len pokrútila hlavou. "Nemôžeš to brať takto naveky. Možno pre teba chceli len to najlepšie..."
Zliezla som z parapety a zagánila na ňu. Naraz ma obliala vlna hnevu. Prečo túto tému rozoberáme každé Vianoce? Neuvedomuje si hádam, že sa môj postoj k tomuto nezmení? Nikdy?
"Ako sa opovažujete ma znova poúčať? Robíte to zakaždým, keď sa nechcem zúčastniť akcií, kde sú všetci." Hnev vo mne začínal dosahovať svoje maximum a ja som tomu nedokázala zabrániť. Oči mi plnili slzy.
"Nikdy, opakujem vám, nikdy nebudem schopná sláviť tieto sprosté sviatky? A vôbec, na čo to je všetko dobré? Predstierať, že všetci odtiaľto niekam patríme?!" zapišťala som hystericky. "Aj tak nemám rodinu! Nikam nepatrím a nikdy nebudem! Moji rodičia ma nechceli a odniesli ma sem! Kto by to svojmu dieťaťu urobil?! AK by ho aspoň trocha miloval..." Moje zúfalstvo bolo priam hmatateľné a ja som už nedokázala predstierať, že mi je všetko jedno. Klesla som bezmocne na kolená a vzlykala priamo pred vychovávateľkou.
Jej oči na mňa aj cez to všetko, čo som jej povedala, stále hľadeli s materinskou láskou a pochopením. Pomaly prešla ku mne a kľakla si. Jej ruky ma objali a pritiahli do svojej náruče.
Začala ma hojdať dopredu a dozadu.
"Šššš..." tíšila ma. "Lily, to bude dobré. Ty máš predsa nás," zašepkala starostlivo a ja som tomu chcela veľmi veriť, no nedokázala som.
Vtom niekto zazvonil a pani Stewartová ihneď vyskočila na rovné nohy. "O chvíľu som tu, Lily. Porozprávame sa, dobre?" povzbudivo sa usmiala a odišla z mojej izby, o ktorú sa delím s Eleanor.
Ju sem doniesli medzi prvými deťmi a teraz bude sláviť šestnásty rok, čo je tu. Nechápem, ako aj po toľkých rokoch môže človek ostať tak optimistický, ako je El.
Utrela som si slzy a postavila sa. Chcela som ísť, kresliť, keď vtom sa ozvalo z dola:
"Lily, poď tu, prosím!" skríkla po mne pani Stewartová a ja, chtiac či nechtiac, nemala som na výber a musela som ju počúvnuť.
Lenivo som zbehla dole schodmi a už v hale som sa zarazila. Predo mnou stála nielen vychovávateľka, ale aj akýsi dvaja ľudia, ktorých som v živote nevidela. Žeby som im niečo urobila? Veď som tento mesiac nič nerozbila, či? Rozmýšľala som rýchlo.
"Toto je Lily?" spýtala sa žena s čokoládovými očami a čiernymi vlasmi ako noc. V očiach mala slzy, no na perách sa jej pohojdával úsmev.
Vychovávateľka prikývla a aj jej vyhŕkla z oka jedna slza.
"Ahoj," prihovorila sa mi neznáma žena. "Ja sa volám Jessica a toto je môj manžel, Robert." Nasucho preglgla a potiahla nosom. Ja som zatiaľ rýchlo prebehla pohľadom po tom Robertovi a jedna z vecí, ktorá ma na ňom upútala... boli jeho oči. Taký istý odtieň lagúnovo modrej ako mám ja. To hádam nie je možné!
"Ja... pred trinástimi rokmi som tu doniesla dievčatko..." pokračovala v rozprávaní Jessica. "Bola som príliš mladá a nemohla som sa starať o dieťa. Naši ma vyhodili a ja by som ju nedokázala uživiť. No povedala som si, že sa po ňu raz vrátim." To už plakala. "A..." rozpažila ruky. "Som tu. Hľadala som ťa dlho, keďže ťa premiestnili z domova, do ktorého som ťa priniesla. A tuto Robert..." S veľkou láskou pozrela na svojho muža. "Nie je to síce tvoj pravý otec, ale ja dúfam, že ak sa k nám rozhodneš prísť do rodiny, budeš ho tak brať."
Nechápavo som potriasla hlavou a o krok som cúvla.
"Takže... takže vy mi hovoríte, že... že ma chcete naspäť?" vytriešťala som na nich oči a oni len s radosťou prikývli.
Usmiala som sa a so slzami v očiach sa im vrhla do náručia. Mama a ja sme sa tam len tak plakali a ja som si želala, aby to nebol len sen. Keď som od nej po chvíli odstúpila, objala som aj pani Stewartovú.
"Prepáčte," ospravedlnila som sa jej ešte vždy uslzene.
"A za čo, dieťa moje?" pýtala sa prekvapene.
"Že som vám neverila. Vianoce sú naozaj krásne v kruhu blízkych." Pozrela som jej do očí. "Ale ešte krajšie sú s vedomím, že máte svoju mamu, ktorá ich s vami zdieľa."
A konečne mi došlo, že síce som celé tie roky nemala mamu, ktorá by bola napísaná v mojom rodnom liste, mala som mamu, ktorá tu bola so mnou vždy aj cez moje ťažkosti. A bola ňou pani Stewartová.
Preto... aj keď som z detského domova Smile odišla, nikdy nezabudnem, že ja mám dve mami. Mamu, ktorá ma milovala po celý čas, aj keď som mnou nebola a mamu, ktorá sa o mňa po tú dobu starala a odpúšťala mi každý jeden výstrelok, ktorý som vyviedla. Viem, že nie som to najšťastnejšie dieťa, ale ja by som si viac nepriala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Bol/a som tu

Klik

Komentáře

1 ©R-D| °Mary ©R-D| °Mary | Web | 27. prosince 2013 v 17:19 | Reagovat

Nádherná poviedka :3 Krásne si opísala celkovú atmosféru a pocity postáv :3 Inak, idem sa pustiť do čítania všetkých, čo tu máš, tak postupne budem komentovať :D

2 Katherine Katherine | Web | 27. prosince 2013 v 23:02 | Reagovat

Je to moc krásne

3 Perla Perla | Web | 27. prosince 2013 v 23:10 | Reagovat

Ďakujem vám, som rada, že sa to aspoň niekomu páčilo. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama