Passion

15. srpna 2013 v 22:24 | Perla |  Short Tales
Téma: The vampire diaries
Pár: Elijah + Meredith + Klaus
Obsah: Doktorka Fellová si zmýlila Klausa s Damonom a chce od neho upíriu krv. Čo sa ale stane, keď si neprítomnosť brata všimne Elijah?
Poznámka autora: Táto jednorázovka je pre Eriku. Dala si mi naozaj zaujímavú kombináciu, a akej som naozaj ešte vôbec nerozmýšľala. a tak to bola pre ma dosť veľká výzva. Dúfam, že sa bude páčiť a prosím vás o komenty. Čo si o tomto páre myslíte?




Passion

Doktorka Fellová z diaľky hľadela na chlapa, čo prišiel do nemocnice len a len kvôli Elene. Vedela, že to musí byť Damon Salvatore, pretože nik iný by sa za ňou tak nenáhlil. Jedine jej brat Jeremy, no toho tu už pár krát videla.
Rozhodla sa konať. Aj napriek tomu, že sa jej celé telo triaslo strachom, dýchala pokojne a kráčala naprieč chodbou až k nemu.
"Dobrý deň," začala a vystrela k nemu ruku. "Volám sa Meredith Fellová," predstavila sa automaticky. "Vy... vy musíte byť Damon Salvatore, však?"
Muž si s ňou potriasol rukou a nechápavo na ňu hľadel. Prečo by mal byť Damon? Kde nabrala takúto somarinu?
On je predsa Niklaus Mikaelson, ktorého sa všetci boja. Pôvodný hybrid, torý si musí strážiť Elenu ako oko v hlave. No načo jej too všetko vysvetľovať?
Prívetivo sa usmial a prikývol.
"Áno, to som ja," zaklamal. Nechcel totiž, aby ľudia vedeli, že je znova v meste. Existuje tak už ár mesiacov skrytý medzi obyvateľmi Mystic Falls a teraz to rozhodne enchcel meniť.
Meredith sa zasmiala a odvrátila pohľad, nakoľko netušila, ako ho odlákať.
"Ehm... mohla by som s vami hovoriť v súkromí, pán Salvatore?" spýtala sa nevinne.
"Prosím, volajte ma Damon," opravil ju. Síce to nebolo jeho meno, no ani tak nechcel, aby ho oslovovala pán. Príliš mu to pripomínalo staré časy.
"Ide o Elenu?" zaujímal sa po ceste do doktorkinej kancelárie.
"Počkajte, všetko vám o chvíľku vysvetlím," uhýbala zrakom a snažila sa vyznieť, akoby viedla komunikáciu s hocikým iným.
Vošli do celkom útulnej miestnosti a Meredith za sebou zavrela dvere. Žalúzie už boli zatiahnuté, takže mala istotu, že ich nikto neuvidí.
"Takže... o čom ste sa to so mnou chceli rozprávať?" vyzvedal Klaus znova.
Chcel to mať totižto čím skôr z krku odviesť si svoj poklad domov. Nie sa tu zdržiavať s nejakou doktorkou. Hoci musel uznať, že nevyzerala najhoršie.
"Viete... ide to, že si tu budeme musieť Elenu pár dní nechať..."
"Ako prosím?!" skočil jej hybrid do reči. Slová ako "pár dní" sa mu vôbec nepáčili. Chcel jej krv. Hneď. Potreboval ju pre svojich hybridov. Rozhodne si nemohol dovoliť čakať pár dní.
"Čo s ňou vlastne je?" spýtal sa po chvíli miernejšie.
Doktorka sa pozrela do papierov, aby to nevyzeralo, že to má všetko v hlave, síce to vedela spamäti.
"Keď sme ju sem prijali, bolo mi povedané, že spadla zo schodov. Avšak testy mi potvrdili, že bola príliš slabá, pretože stratila značné množstvo krvi a to..."
Klaus sa zamračil a podišiel bližšie.
"Kto vám dovolil robiť testy?!" zasipel.
Meredith nadvihla obočie a dala mu jasne najavo, že to ona sama ich spravila. Nevšímajúc si jeho otázku, pokračovala:
"Podľa všetkých zranení som dospela k názoru, že ju niekto sotil. Keďže jej telo zoslablo, tam, kde ju chytila čiasi ruka, jej okamžite naskočila modrina." Pozrela svojim očami do tých Klausových, netušiac, že práve teraz sa zahráva s ohňom.
Pôvodný vedel, že jedným rýchlim pohybom by jej mohol vykrútiť krk, no voči tejto osobe cítil akési sympatie.
Podišla k nemu bližšie s rukami v plášti a prenikavo sa na neho zahľadela.
"To vy ste ju sotili, však?" vystrelila na slepo. Sama tomu neverila, ale chcela odpútať jeho pozornosť.
Klaus sa naširoko usmial pri myšlienke, že niekto obviní Damona z toho, že by sa okúsil ublížiť jedinej osobe, na ktorej mu záleží.
"Prečo by som to robil?" spýtal sa.
Doktorka pokrčila plecami a v ruke zovrela injekciu, v ktorej bol vysoko koncentrovaný železník.
"neviem. Ale chcem, aby ste vedeli, že na to prídem."
Pôvodný jej venoval samoľúby široký úsmev. Páčila sa mu jej sebavedomosť, aj keď si bol istý jej neúspechom. Predsa len na jeho tajomstvo by tak neprišla, či?
"zatiaľ dovidenia," rozlúčil sa a víťazoslávne smeroval k dverám.
Meredith nezaváhala ani na chvíľu. Hneď, ako k nej bol otočený chrbtom, vytiahla striekačku a celou svojou silo mu ju zapichla do krčnej tepny.
Klaus, úplne vyvedený z miery od seba doktorku odhodil, no jemu samému sa okamžite začalo zahmlievať pred očami. Hneď prišiel na to, že to, čo mu pichla, bol vlastne železník. Jediné, čo ale nechápal, prečo. Čo môže chcieť od Damona?
Keď sa upír konečne zložil k zemi, doktorka sa usmiala a okamžite začala konať. Dotiahla ho dozadu, vyložila na posteľ a čo najrýchlejšie mu vyzliekla bundu, čo mal na sebe.
Cítila, ako jej srdce bije, akoby každú chvíľu malo vyletieť z hrude, a vedela, že keď sa tento upír zobudí, bude mať problém. Veľmi veľký problém. No nemohla nechať ľudí, nevinných ľudí, okolo seba len tak umierať. Na to mala príliš veľké srdce, aby niečo také urobila. Radšej bola ochotná podstúpiť riziku, že ju zabije.
Všetko, čo potrebovala, mala starostlivo pripravené, nakoľko tušila, že sa tu tento upír ukáže. Rýchlo mu pichla injekciu do žily na ruke a začala mu odoberať krv. Stále si ale kontrolovala čas, pretože adrenalín sa odplavoval a ona sa začínala strachovať.
Upír ležal v bezvedomí a jeho krv pokojne odtekala do sáčka.
Vtom niekto zaklopal na dvere a doktorka sa okamžite strhla.
Zakryla polovicu miestnosti veľkou bielou plachtou a podišla k svojmu kolegovi, ktorý ju vystrašil.
"Meredith... na 203 je nejaká návšteva, ktorá nechce ísť preč," začal okamžite Austin, ale ona ho len umlčala pohľadom.
"Pôjdem sa na to pozrieť," oznámila mu a spoločne s ním vyšla z svojej pracovne.
Kto by len mohol ísť za Elenou práve teraz? Pomyslela si rýchlo.
Okamžite zamierila do 203, ktorá sa nachádzala na konci chodby. Srdce jej splašene bilo a ona sa snažila rýchlo upokojiť. Nevedela, koho ta má totiž čakať.
Otvorila dvere a zarazene v nich ostala stáť, hľadiac na najkrajšieho chlapa, akého kedy videla.
"P-prepáčte, no teraz tu návštevy nemajú čo robiť," naznačila potichu a ukázala na spiacu Elenu. Muž vyšiel potichu z izby a zastal na chodbe.
Meredith si prekrížila ruky na prsiach a zahľadela sa do hnedých očí, ktoré jej pohľad opätovali.
"Som Elijah. Elijah Mikaelson," predstavil sa a vystrel k doktorke ruku.
"Meredith Fellová." Potriasli si rukami, no nikto nepovedal nič viac.
Chvíľu na seba len tak mlčky hľadeli, no vtom si doktorka spomenula, že v kancelárii spí upír.
"Deje sa niečo?" spýtal sa okamžite Elijah, ktorý postrehol zmenu v jej srdcovom rytme. Z ničoho nič vyskočil vyššie.
"Nie, nič sa nedej," zaklamala automaticky. "Prečo ste prišli za slečnou Gilbertovou? Ste nejaký rodinný príslušník, alebo..."
Elijah sa zasmial.
"Viete, dozvedel som sa o incidente, ktorý sa stal Elene a myslel som, že ju prídem zobrať domov skôr, ako príde môj brat..."
"Počkajte!" zarazila ho. "Váš brat?"
"Áno. Klaus mikaelson. Videli ste ho tu?"
Meredith len pokrútila hlavou. Žeby nejaký ďalší upír? Každopádne sa potrebovala čím skôr dostať od neho preč a ísť po krv skôr než sa Damon zobudí.
"Viete, rada by som sa s vami rozprávala, ale môžem vám dať moje číslo a keď budem vedieť niečo viac o ej stave, zavolám vám," navrhla a zdalo sa jej to celkom prijateľné.
"V poriadku. Ja vám dám moje číslo," usmial sa a vymenili si vizitky.
Doktorka Fellová sa so záhadným sexy cudzincom rozlúčila a utekala do kancelárie. Keď vbehla dovnútra, zavrela za sebou dvere a rýchlo odtiahla záves.
"Do šľaka," hlesla, keď si všimla, že na posteli nikto neleží.
Vtom ju len čiasi ruka strčila a chytila pod krk.
"Kto ste!" zasyčal na ňu upír a silno stlačil.
Meredith lapala po dychu. Dusil ju.
"To... bolí!" dostala zo seba, ale stisk nepovolil.
"Odkiaľ viete upíroch?!" chcel vedieť Klaus, rozhorčený tým, že ho obrala o krv. Až tak mu to síce nevadilo, no to, že mu pichla železník, to už bral osobne.
"Pusti ju, Niklaus!" ozval sa nejaký autoritatívny hlas, pri ktorom aj Pôvodný strnul v pohybe a pustil doktorku, ktorá spadla na posteľ.
"Ale no tak, braček, prečo mi kazíš zábavu?" spýtal sa ho znudene Klaus.
"P-počkať!" zahriakla ich Meredith, ktorá sa ešte stále snažila lapiť dych. "Vy... vy ste... bratia?" vytrieštila oči.
"Myslela som... že si... že si Damon..."
Klaus sa samoľúbo usmial.
"Meno prezrádzam až na prvom rande," objasnil jej.
"Niklaus nechaj ju na pokoji a odíď!" prikázal mu Elijah a nevyzeral, že by bol ochotný diskutovať o tom. No jeho brat len naštvane prebodol doktorku pohľadom a okamžite sa ako hurikán vyrútil preč z nemocnice.
"Ste v poriadku?" spýtal sa starší Pôvodný a pomáhal jej sadnúť si.
"Ja... ja neviem," priznala po chvíli otrasene.
"Čo ste mu spravili?" vyzvedal, no keď zbadal sáčok s krvou a vedľa toho injekciu a všetko príslušenstvo, došlo mu to.
"Chcete pomocou upírskej krvi znížiť úmrtnosť?" nadvihol obočie.
Žena s úsmevom na tvári prikývla.
"Je na tom niečo zlé?"
Upír si odkašľal a zasmial sa.
"Nie, vôbec nie... práveže..." Pozrel jej do očí. "Je to od vás pekné, že pre dobro druhých ste ochotná podstúpiť riziko, že vás môj brat zabije."
Doktorke do líc stúpla červeň, tak radšej uhla pohľadom dúfajúc, že si to upír nevšimne.
"Viete čo?" ozval sa odrazu Elijah. "Ak chcete nejakú krv, myslím, že by som sa na to mohol podujať," usmial sa
"Naozaj?" nechcela veriť Meredith.
S úsmevom na tvári Pôvodný prikývol a dal si dole sako. Vyhrnul si na tričku rukáv a s Meredth si vymenili pozície.
Doktorka došla pre všetky potrebné veci a sama pre seba sa usmievala. Elijah sa jej páčil čím ďalej tým viac, no fakt, že to je upír ju trocha odrádzal.
Opatrne mu pichla ihlu do žili a sledovala, ako jeho krv tečie do sáčku.
"Nečakala som, že niekedy stretnem takéhoto upíra," priznala po chvíli, čo naňho neprestajne hľadela. Keď si to však Pôvodný všimol, ona len rýchlo uhla pohľadom a už znova sa celá červenala.
"Musím sa priznať, že som asi iný ako ostatní."
"To áno," pritakala doktorka a posadila sa vedľa neho.
"Cítite sa slabšie, keď prichádzate o krv?" zaujímalo ju. Celý život ju zaujímalo, ako upíri vnímajú stratu krvi.
"Ani nie. Hlavne, keď sa môžem dívať na peknú doktorku."
Meredith si zahryzla do pery a jemne sa usmiala.
"Ehm..." odkašľal si po chvíli Elijah. "Myslíte, že keď už mám to vaše číslo, bolo by od veci, ak by som vás pozval na obed alebo na večeru, kde nebude žiadna krv?"
Doktorka, nevediac čo odpovedať, sa len k nemu prisunula a opatrne spojila ich pery v jemnom, priam motýľom bozku. Upír na to hneď zareagoval a vložil sa do toho.
Po chvíli, keď sa odtiahla, na tvári sa jej pohrával úsmev.
"Teraz už asi musíme."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Denda Denda | 15. srpna 2013 v 22:46 | Reagovat

Vážne výnimočná story, v dobrom. Mohla by si pridať ešte nejaké časti :-)

2 Erika Erika | E-mail | 19. srpna 2013 v 19:22 | Reagovat

Veľmi sa ospravedlňujem že som sem nedala koment, ale sťahovanie - dostala som sa sem až dnes :)  píšeš úplne úžasne a teraz či už sa jedná o toto, o TO, WS, OTOS, alebo hocičo iné :) ale keď je ešte nejaká poviedka spojená s týmto, tak mám Extralucky pocit :D ty určite nikdy neprestávaj písať :) :)

3 Perla Perla | Web | 19. srpna 2013 v 20:13 | Reagovat

[1]: ďakujem, no nie som si tým istá, nakoľko mi dalo dosť zabrať vymyslieť niečo na túto kombináciu. Nechcela by som to ďalším pokračovaním ksaziť. :)
[2]: To vôbec nevadí, som rada, že sa ti to páči. A neboj sa, rozhodne to nemám v pláne. je to totiž jediná vec, vďaka ktorej môžem vypnúť. :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama