I was trying to protect you- part one

25. června 2013 v 16:12 | Perla |  Short Tales
Téma: The Vampire diaries/Supernatural
Pár: Caroline + Sam
Časové zaradenie: nie je dôležité, bratia hľadajú oca, no zastavujú sa v MF
Poznámka autora: No a tu je ďalšia jednorázovka, ktorá má ale dve časti. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prosím o komenty...



I was trying to protect you
Part one
Videl som dievča. Blondína, mohla mať tak osemnásť, ležala na posteli, práve prichádzala k vedomiu. Sledoval som ju veľmi pozorne a snažil sa prísť na to, či som ju už nevidel, no nie. Ak by som ju zazrel, pamätal by som si jej tvár. Bola nezabudnuteľná. Vtom sa ale spoza závesu vynorila akási postava. Tmavo hnedé kučery jej padali na plecia a lemovali jej tvár. Usmiala sa na tú blondínu a tá jemne tiež, akoby ju poznala. Vtedy sa to stalo.
Hnedovláska zobrala vankúš a pritlačila jej ho k tvári. Chcela ju zadusiť.
"Nie!" skríkol som a strhol sa v posteli.
Na čele som mal kvapôčky potu a dýchal som, akoby som dobehol New Yorský maratón. Vedel som, že to nebol len sen. Bolo to niečo iné. Zvláštne, no niečo mi v hlave vravelo, že sa to stane.
"Dean, vstávaj!" okríkol som brata, ktorý sebou tak mykol, až spadol z postele. Zrazu mu bolo vidieť hlavu, ktorá mu vytŕčala z postele a jeho oči, ktoré ma prebodávali.
"Dúfam, že je to niečo dôležité," poznamenal, keď sa snažil pozviechať.
Ja už som sa obliekal.
"Ja... musíme odísť. Mám pre nás prípad," začal som vysvetľovať, ale hneď som sa zarazil. Kde máme vlastne ísť? Ako ju nájdem?
Vtom ma niekto udrel a ja som padol k zemi. Zvreskol som, lebo to pálilo. Ale nie na povrchu, bolo to v mojom mozgu.
"Sam!" skríkol Dean a hneď ku mne pribehol. To mi stačilo na to, aby som si uvedomil, že nikto ma neudrel.
Zavrel som oči a zbadal to. Veľká tabuľa s nápisom:
Vitajte v Mystic Falls
"Sam! Čo sa deje?" kričal po mne brat a triasol mnou. Bolesť ustala a ja som sa mohol nadýchnuť.
"Musíme... musíme ísť do Mystic Falls," dychčal som a snažil sa postaviť na nohy.
Starší brat mi pomohol a hľadel na mňa so strachom. Nebál sa mňa. Bál sa o mňa. Čo sa to vlastne stalo? Ako si to mám vysvetliť?
"Nemôžeme zmeniť cestu len kvôli tomu, že ty si mal zlý sen," oponoval mi Dean.
"Nebol to zlý sen, Dean! Neviem, čo to bolo, ale ja som ju videl. Bola odo mňa asi tak ďaleko ako ty teraz. Viem, že je to divné, ale musíš mi veriť. Prosím." Vážne som naňho pozrel a čakal na reakciu.
Mlčal ako hrob a tváril sa zaťato. Keď si ale uvedomil, že ja neustúpim, zmäkol.
"Ale ak sa nič nestane..." Varovne dvihol prst. "Zaškrtím ťa!"
Zasmial som sa. "Dohodnuté."
"Tak potom... môžeme vyraziť," povedal.
***
Vošli sme do mesta. Prešli sme okolo tabule, ktorú som videl v tom záblesku, hoc ináč som ani netušil, že nejaké také mestečko vôbec existuje.
"Tak čo, je to to mesto?" spýtal sa ma Dean pochybovačne. "Všetko vyzerá, že je tu v poriadku."
Pretočil som očami a pozrel sa von. Na tie jeho pochybovačné reči naozaj nemám náladu. Mohol by mi predsa veriť. Chápem, že takto prídeme o čas, ktorý by sme mali stráviť hľadaním otca, ale aj tak. Ona... je čímsi iná. Zjavila sa mi.
Vtom som ju zazrel a vyrovnal som sa. Zaostril som na ňu lepšie zrak. A naozaj. Bola to ona. Na sebe mala modré šaty, tesne nad kolenami a s úsmevom kráčala po ulici.
"Dean, to je ona!" vychrlil som zo seba tak prudko, až brat vedľa mňa poskočil.
Ukázal som mu ju a on zaparkoval auto pred akýsi obchod alebo niečo také. Prižmúril oči aby lepšie videl.
"Tak to je ona?" Premeral si ju a lišiacky sa usmial. Drgol do mňa. "Tak už chápem, prečo si tu chcel ísť."
"Prestaň, Dean! Veď ani neviem, kto to..." Nebol som schopný dopovedať, lebo to, čo som zbadal na vlastné oči sa priečilo tomu, čo som videl v sne. K tej blondíne podišla tá hnedovláska, ktorá ju mala zabiť. Až na to, že teraz mala rovné vlasy.
Rozprávali sa a smiali. Akoby boli najlepšie kamarátky.
"Tak prečo ju zabiješ?" mrmlala som si pod nos.
Dean si vzdychol. "Vážne, Sammy? Ona ju zabije? Tak to je teda pekná somarina. Veď sa na ne pozri. Sú kamošky asi až za hrob," konštatoval.
Obe sa zrazu vybrali našim smerom a preto sme sa začali tváriť, že pozeráme úplne inam.
"Nie. Viem, čo som videl. Čo ak... čo ak je posadnutá démonom a čaká na vhodnú chvíľu?" rozmýšľal som.
"Keď ja ti neviem, braček. Nepríde mi to ako prípad pre nás. Nemyslím si, že tu o niečo ide."
"Ale áno! Ide!" naštvane som vystúpil z auta a zamieril za nimi dvoma. Vošli do akéhosi podniku. Mystic Grill.
Keď som vošiel dovnútra, všetci sa bavili a tancovali. Na dverách bolo vyvesené na plagáte: Všetko najlepšie, Elena
Žeby to bolo jej meno?
V tom veľkom dave som ju nevedel nájsť, tak som to vzdal a sadol si k baru. Zatiaľ ešte nie je v nemocnici, čo je dobré. Uvidíme, čo sa stane neskôr. Popíjal som whisky a začal o všetkom rozmýšľať. Je správne, že to robím? Načo sa obťažujem? Otca aj tak asi nenájdeme a zachraňovať ľudí... to už dávno nie je nič pre mňa. Dean to dokáže lepšie. Ja som mu len na príťaž.
"Ahoj," ozvalo sa spoza mňa. Otočil som sa a zbadal...
"A-a-ahoj..." vykoktal som zo seba pri pohľade na blondínu z môjho sna.
"Teba som tu ešte nevidela," poznamenala s úsmevom. Vyzerala ako normálny, nič netušiaci človek.
"Prišiel som tu ešte len dneska. S bratom sme na cestách a zablúdili sme tu," pokúsil som sa o úsmev.
Prisadla si na stoličku a objednala si.
"Nie si na to ešte mladá?" zaujímalo ma.
Ona len s úsmevom pretočila očami. "Ale no ták... je to predsa oslava."
"Máš narodeniny?" vyzvedal som ďalej.
"Nie, ja nie. Kamarátka," objasnila hneď.
Bolo uvoľňujúce rozprávať sa po dlhej dobe s iným človekom. S niekým, kto o mojej práci nemá ani tušenie a kto netuší, že svet plný démonov, upírov a všelijakých príšer naozaj existuje.
"Mimochodom..." podal som jej ruku. "Som Sam."
Veselo si so mnou potriasla. "Caroline." Keď som ju chcel pustiť, tak ona ma potiahla dole zo stoličky.
"Zatancujeme si," oznámila a ťahala ma na parket.
Vytreštil som oči. "Čože? Nie... ja... ja netancujem," vyhováral som sa, ale ona bola neoblomná.
Postavili sme sa na kraj a začali sa hýbať do rytmu hudby. Cítil som sa trápne, no keď som začal vnímať len ju... uľavilo sa mi. Ako zázrakom mi to šlo celkom dobre a aj ona sa na mňa smiala.
"No vidíš! Ide ti to úžasne!" chválila ma.
"Vďaka. Ale to sa učím teraz od teba," priznal som a cítil som, ako mi do líc stúpa červeň.
Pesnička skončila a začala hrať pomalá. Caroline na chvíľu nad niečím dumala a potom ma chytila a začali sme znova tancovať. Keď som jej hľadel do očí, videl som tú nevinnosť.
Možno to predsa len nebude nič pre nás. Asi mám vážne len šialené sny.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 nina nina | 10. března 2014 v 14:23 | Reagovat

:oo je to super :33

2 Perla Perla | Web | 11. března 2014 v 15:07 | Reagovat

[1]: Ďakujem. Som rada, že sa ti to páči. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama